Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/40/2020

Identifikačné číslo spisu: 5615010261 Dátum vydania rozhodnutia: 15.11.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Piovartsy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5615010261.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Dany Wänkeovej v trestnej veci obvineného F. F. pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa (v znení účinnom do 31. augusta 2015), o dovolaní obvineného F. F. podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Márie Mihálikovej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 10. septembra 2019, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 18. februára 2019, sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2021, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného F. F. sa odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 18. februára 2019, sp. zn. , bol obvinený F. F. uznaný za vinného zo spáchania prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa , a to na tom skutkovom základe, že

v rozpore s ustanovením o lesoch v znení neskorších predpisov v presne nezistenom čase koncom mesiaca máj 2014 dal pokyn na výrub stromov nachádzajúcich sa v lokalite zvanej Michalovo, k. ú. Liptovská Porúbka, okres Liptovský Mikuláš v poraste č. 92 na par. č. A.-C. XXXX, ktorá je vedená ako lesné pozemky a patrí Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Liptovský Hrádok, mestská časť Dovalovo, IČO: 17 057 752, na základe ktorého bolo vyrúbaných 80 stromov, a to 78 smrekov obyčajných, 1 jedľa biela, 1 buk lesný v celkovej hodnote 3.476, 38 eura, bez predchádzajúceho písomného súhlasu odborného lesného hospodára a bez vyznačenia ťažby.

Podľa s použitím , , , bol za to obvinený F. F. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Výkon uloženého trestu odňatia slobody okresný súd obvinenému podľa odložil a zároveň mu podľa určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Na podklade odvolania obvineného F. F. voči uvedenému rozsudku okresného súdu Krajský súd v Žiline uznesením z 10. septembra 2019, sp. zn. , rozhodol tak, že podľa odvolanie obvineného F. F. zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený F. F. prostredníctvom obhajkyne JUDr. Márie Mihálikovej dovolanie z dôvodov uvedených v a .

Úvodom obvinený uviedol, že súd pripustil ako dôkaz znalecký posudok na určenie hodnoty vyrúbaných stromov, ktorý bol získaný nezákonným spôsobom. Poznamenal, že znalecký posudok vypracovaný Ing. P. F. bol zaobstaraný porušením zákona, keďže znalec bol pribratý uznesením vydaným povereným príslušníkom policajného zboru po podaní obžaloby a podľa súd priberá znalca v konaní pred súdom, orgány činné v trestnom konaní priberajú znalca v prípravnom konaní. Preto nie je podľa dovolateľa možné na znalecký posudok prihliadať pri dokazovaní jeho viny. V dotknutom prípade nebolo podľa neho dokázané, že došlo k výrubu stromov vo väčšom rozsahu. Ďalej konštatoval, že odborné vyjadrenie, nachádzajúce sa v spise od p. C., je všeobecné, nevzťahujúce sa na konkrétnu vec a nedostatočné, nezohľadňujúce bonitu, zdravotný stav a vek stromov, a preto nie je dôkazom o výške škody, resp. rozsahu výrubu stromov. Podľa obvineného spis Okresného úradu Liptovský Mikuláš, pozemkový a lesný odbor sp. zn. OÚ-LM-PLO-2015/006269/HAL, kde sa okrem iného nachádza aj výpočet hodnoty drevnej hmoty stromov, nesúvisí s touto trestnou vecou, pretože sa jednalo o posúdenie výrubu stromov v inej časti lesnej parcely, ako je časť, ktorá je predmetom tohto trestného konania (boli tam vyrúbané iné stromy a v inom počte; nejde o totožný výrub, ale o výrub v inej lokalite), pretože ani tento listinný dôkaz nemôže podľa dovolateľa slúžiť na zistenie rozsahu vyrúbaných stromov v prejednávanej veci. Z uvedeného podľa obvineného vyplýva, že nebolo dokázané, že bola naplnená objektívna stránka trestného činu - škodlivý následok v stanovenom rozsahu.

V ďalšej časti dovolateľ uviedol, že nie sú naplnené všetky zákonné znaky trestného činu, keďže podľa neho chýba úmysel páchateľa a kvalifikovaný rozsah škodlivého následku. V tejto súvislosti obvinený ďalej argumentoval, že nechcel konať v rozpore s predpismi na úseku lesného hospodárstva, ani nevedel, že jeho konanie je v rozpore s týmito predpismi. Pokračoval, že pri doznačovaní hranice výrubu konal v dobrej viere podľa dovtedy zaužívaného postupu, čo aj potvrdili svedkovia p. F. a Ing. B. a ktorý obvinenému vyplýval aj zo zmluvy o výkone služieb lesníka (čl. 3 ods. 1 zmluvy č. 1/2010 z 1. januára 2010). Obvinený poznamenal, že nemohol vedieť, že nová odborná lesná hospodárka tento postup namietne a neskôr ho nahradí aj na mieste lesníka. Doznačenie dovolateľ považoval za potrebné pre upresnenie značenia kvôli vysokej hustote porastu, kvôli najvhodnejšiemu spôsobu ťažby v danej lokalite pomocou lanovky a jednalo sa o kalamitnú ťažbu, obvinený zopakoval, že nechcel konať v rozpore s predpismi na ochranu životného prostredia, ale presne naopak. Pokyn na výrub dal obvinený vykonávajúcej firme v súlade s platným povolením odborného lesného hospodára v čase jeho platnosti a v povolenom objeme (súhlas na ťažbu dreva č. z 22. apríla 2014 s platnosťou do 31. mája 2014). Nebolo podľa obvineného preukázané, že v dôsledku jeho konania, či v priamej súvislosti s jeho správaním sa, došlo k výrubu aj po povolenom termíne alebo nad rozsahu povolenom objemu. Bolo preukázané, že vydal pokyn na výrub v čase platnosti povolenia, čo vyplýva aj zo skutkovej vety obsiahnutej v obžalobe: „.... koncom mesiaca máj 2014....“. Dovolateľ teda nedal pokyn na výrub bez predchádzajúceho písomného súhlasu odborného lesného hospodára a bez vyznačenia ťažby. Písomný súhlas podľa neho bol, pokyn bol vydaný počas trvania súhlasu a ťažbu vyznačila odborná lesná hospodárka; ťažbu obvinený len doznačil v dobrej viere, ako vyššie uviedol. Dodal, že v konečnom dôsledku bol vyťažený objem stromov v súlade s objemom povoleným v súlade so súhlasom č. . Na záver uviedol, že pri jeho správaní sa a konaní chýba subjektívna stránka prečinu porušovania ochrany stromov a krov; absentuje jeho vnútorný psychický vzťah k protiprávnemu konaniu, t. j. chcieť alebo si uvedomiť protiprávnosť svojho konania.

Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako príslušný dovolací súd podľa , vyslovil, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení , , §

141 ods., , , , v jeho neprospech. Obvinený súčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline, ako aj rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 18. februára 2019, sp. zn. .

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš úvodom písomného vyjadrenia k podanému dovolaniu uviedla, že považuje dôvody dovolania zo strany obhajoby za účelové a nezdieľa názor, že bol porušený zákon. Odkázala na a uviedla, že poverený príslušník správne uznesením per analogiam prizval znalca, keď použil ustanovenie , nakoľko iná zákonná možnosť nie je. Poznamenala, že uznesenie o pribratí znalca doručil tak obvinenému, ako i obhajkyni; ktorí neprocesnosť tohto postupu nenamietali. Znalec bol po súdnom poučení znalca vypočutý obvineným. Ďalej uviedla, že prokurátor, ako zástupca štátu nemôže žiadať znalca o vypracovanie posudku, nakoľko neexistuje takáto zákonná možnosť a natíska sa tiež otázka úhrady znalečného. Má za to, že obhajobou namietaný nezákonný dôkaz je zákonný. Čo sa týka úmyslu páchateľa, ten je podľa prokurátorky zrejmý, nakoľko vedel, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu lesného hospodára a ním vyznačenej ťažby nemôže byť ťažba vykonaná. Napriek tomu na jeho pokyn bolo vyrúbaných 80 stromov okrem tých, ktoré vyznačil lesný hospodár. Prokurátorka mala za to, že neexistujú dôvody dovolania v zmysel a navrhla dovolanie odmietnuť podľa .

Poškodené Urbárske pozemkové spoločenstvo Liptovský Hrádok sa vyjadrilo k dovolaniu obvineného. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa uviedlo, že tento dôvod a spôsob vypracovania znaleckého posudku Ing. P.. F. tak, ako ho stavia do pozície obvinený nemá oporu v zákone a v plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom Krajského súdu v Žiline, ktorý konštatuje, že Okresný súd Liptovský Mikuláš v predmetnej veci postupoval zákonne, keď zvolil postup v zmysel ako aj , tretia veta . Poškodené Urbárske pozemkové spoločenstvo Liptovský Hrádok vyslovilo súhlas s názorom Krajského súdu v Žiline, pretože pokiaľ prokurátor znalecký posudok z odboru lesníctvo zabezpečil prostredníctvom povereného príslušníka PZ a tento uznesením podľa do konania pribral súdneho znalca, takýto postup prokurátorovi nemožno vytknúť a to už aj z toho dôvodu, že z obsahu spisu vyplýva, že obvinený v zákonnej lehote nepodal sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca pre vecné dôvody ani pre osobu znalca, teda Krajský súd v Žiline jednoznačne konštatoval, že znalecký posudok Ing. P. F. je dôkazom získaným v súlade s . Taktiež Krajský súd v Žiline konštatoval, že krajský súd nemá pochybnosti o logických a presvedčivých záveroch znalca uvedených v posudku ohľadne výšku škody a rozsahu činu. Súčasne krajský súd konštatoval, že ak obvinený nesúhlasil so závermi znalca, nič mu nebránilo, aby si na svoje náklady zabezpečil znalecký posudok podľa a tento v konaní následne predložil ako dôkaz, čo však neurobil.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa poškodené Urbárske pozemkové spoločenstvo Liptovský Hrádok odkázal na rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, ktorý oprel svoje závery o jednotlivé dôkazy (hlavne výpoveď sv. Ing. F. C.), na základe ktorých dospel k rozhodnutiu o vine obvineného. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti poškodené Urbárske pozemkové spoločenstvo Liptovský Hrádok navrhlo, aby najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného odmietol v zmysel , t. j. že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.

Najvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné [, , a ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], v zákonom stanovenej lehote ( ) a na zákonom určenom mieste ( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v a , ako aj obsahové náležitosti uvedené v

, a nie je daný dôvod na postup súdu podľa , , , ani písm. f) .

Dovolací súd nahliadnutím do spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného F. F. nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je potrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení .

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Podľa dovolanie možno podať ak:

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení a je potrebné uviesť nasledovné:

Dovolací dôvod podľa možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod podľa sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila ( ), nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku [ ] sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu ( až ), prípadne zániku trestného činu (najmä ), prípadne pochybenie súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu ( ), súhrnného trestu ( ) a pod. Je však potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi

v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa . Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať.

Oboznámením sa s obsahom predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:

Abstrahujúc hlavné idey dovolania obvineného, dovolací súd vyvodil, že vyslovenia naplnenia ním výslovne označených dovolacích dôvodov [uvedených v a ], sa obvinený domáhal v podstate z dôvodu pripustenia nezákonne získaného dôkazu v podobe znaleckého posudku, a z dôvodu nenaplnenia všetkých zákonných znakov trestného činu, keďže podľa neho chýba úmysel páchateľa a kvalifikovaný rozsah škodlivého následku, pričom, s ohľadom na príslušný spisový materiál, musel zároveň konštatovať, že žiadna z uvedených dovolacích námietok nebola obvineným vznesená dôvodne.

Z uvedeného výpočtu námietok vznesených obvineným v dovolacom konaní je, vychádzajúc z ich obsahového vymedzenia, zrejmé, že žiadna z nich nie je relevantná z hľadiska naplnenia obvineným uplatneného dovolacieho dôvodu podľa . Ani jedna z nich totiž v skutočnosti nie je výhradou, ktorá by reálne smerovala voči zákonnosti niektorého z vykonaných dôkazov alebo napádala porušenie ustanovení zákona pri vykonávaní niektorého z dôkazov vykonaných pred súdom, keďže závery súdov boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory. Z uvedeného dôvodu predmetné dovolacie námietky obvineného, vyznačujúce sa prevažne skutkovým charakterom, nedisponujú ani potenciálom viesť k naplneniu dôvodu dovolania uplatneného obvineným podľa .

V rámci skúmania danosti dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia , dovolací súd musel predovšetkým opätovne pripomenúť, že tento predpokladá výlučne chyby právne, teda chyby, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento bol v rozpore s posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin alebo že vôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej predpokladanej okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací dôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí bezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať napríklad rozhodovania o treste či ochrannom opatrení. Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové [ , veta za bodkočiarkou], čo znamená, že nie je prípustné namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov. Dovolací dôvod podľa slúži výlučne k náprave hmotnoprávnych chýb.

Z toho vyplýva, že (ani) na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle , ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa , keďže to sú otázky upravené normami procesného práva, a nie hmotným právom. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho dôvodu vzneseného podľa môže byť len nesprávne právne posúdenie skutku uvedeného v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré už nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu "odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Medzi skutkové zistenia prvostupňového súdu, poňaté do skutkovej

vety výrokovej časti jeho rozsudku, pritom patrí aj konštatovanie, v zmysle ktorého obvinený dal pokyn na výrub bez predchádzajúceho písomného súhlasu odborného lesného hospodára a bez vyznačenia ťažby. Viazaný uvedenými skutkovými závermi, dovolací súd nemohol akceptovať tvrdenia obvineného o tom, že nebolo preukázané, že v dôsledku jeho konania, či v priamej súvislosti so správaním sa obvineného, došlo k výrubu aj po povolenom termíne alebo nad rozsahu povolenom objemu.

Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd uvádza, že po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom nezistil v dovolaním napadnutých rozhodnutiach konajúcich súdov ani také pochybenia, ktoré by znamenali naplnenie dôvodov dovolania v zmysle .

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.