Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

v zmysle najnovších záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/99/2019 z 26.1.2022 uviedol svoj zmenený právny názor, v zmysle ktorého nárok na náhradunajnovšiu judikatúru dovolacieho súdu (sp. zn. 2Cdo/194/2019, 8Cdo/17/2019 a 1Cdo/99/2019) za natoľko významnú a opakujúcu sa, že ju považoval za ustálenú rozhodovaciustotožnil so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/99/2019, ktorým súd dovolanie odmietol v skutkovo a právne obdobnom spore a v zmysle

sp. zn. 2Cdo/194/2018 z 26.8.2019, sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30.11.20, sp. zn. 1Cdo/99/2019 z 26.1.2022), konštatoval, že s prihliadnutím na vývoj rozhodovacej praxeÚS 1/2012. , IV. ÚS 539/2020 ako aj na aktuálne rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo/99/2019 z 26.1.2022 a na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/78/2022.zn. 8Cdo/17/2019 z 30.11.2020, sp. zn. 1Cdo/171/2021 z 27.10.2021, sp. zn. 1Cdo/99/2019 z 26.1.2022. 46. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 z 26

30.11.2020 sp. zn. 8Cdo 17/2019 a Uznesením NS SR zo dňa 26.01.2022 sp. zn. 1Cdo 99/2019 došlo k zjednoteniu resp. k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súduzo dňa 30.11.2020 sp. zn. 8Cdo 17/2019 a Uznesení zo dňa 26.01.2022 sp. zn. 1Cdo 99/2019, potom platobný rozkaz vydaný na podklade žaloby žalobkyne je potrebné v celomargumentáciu a na podporu svojich tvrdení označil rozhodnutia NS a to konkrétne 1Cdo/99/2019 a 2Cdo/194/2018, pričom chcem uviesť, že obe tieto rozhodnutia vychádzajú

najvyššieho súdu a to konkrétne uznesenia sp.zn. 8Cdo/17/2019, 2Cdo/174/2019 a 1Cdo/99/2019, ktoré predstavujú ustálenú súdnu rozhodovaciu prax ohľadom otázky finančnejNereflektoval ani najnovšie rozhodnutie najvyššieho súdu (uznesenie sp.zn. 1Cdo/99/2019), ktoré len potvrdzuje existenciu ustálenej rozhodovacej praxe v tejto otázkeopakovaného plnenia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 8Cdo/17/2019, 2Cdo/194/2019, 1Cdo/99/2019 a iné). Aj napriek tejto ustálenej rozhodovacej súdnej praxe však nemožno

najnovších záverov Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 1Cdo/171/2021 z 27.10.2021, 1Cdo/99/2019 z 26.1.2022, 2Cdo/194/2019, 8Cdo/17/2019). Stotožnil so závermi Najvyššiehonajvyššieho súdu v obdobných veciach. Argumentoval závermi uznesenia NS SR sp.zn. 1Cdo/99/2019, kde pre účely ďalšieho výkladu za ustálenú rozhodovaciu prax dovolaciehodošlo k vydaniu ďalšieho rozhodnutia, a to uznesenia NS SR z 26.1.2022, a to 1Cdo/99/2019. Z toho vyplýva logický záver, že o riešení právnej otázky, o ktorú ide aj

ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (sp. zn. 2Cdo/194/2018, 8Cdo/17/2019, 1Cdo/99/2019 a 1Cdo/171/2021), súd prvej inštancie posúdil finančnú náhradu za vznik vecnéhožalobu zamietol. Stotožnil sa so záverom rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2019, v zmysle ktorého vlastník pozemku si nárok na odplatu mohol uplatniť v lehoteotázky. Ani ďalšie dve rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 8Cdo/17/2019 a 1Cdo/99/2019 nepridávajú na záveroch nič nové a vo svojej podstate odkazujú na odseky 36

v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z., a to uznesenia NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018, 1Cdo/99/2019, 3Cdo/49/2014, ale aj nálezy Ústavného súdu SR PL ÚS 42/2015 a IV.ÚS 227/2012Preto sa súd nesprávne odvoláva na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 a 1Cdo/99/2019. Pokiaľ ide o „K. L.“, nebolo tu vydané žiadne povolenie a preto ho nemožnopriznávaní jednorazovej náhrady (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/171/2021, 1Cdo/99/2019). 36. Posudzovanie formy tejto náhrady ako opakovanej by znamenalo odklon

konštatoval, že rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/99/2019) bolo ustálené, že pri uplatnenom nároku žalobcov na zaplatenie odplaty zaNajvyššieho súdu SR (pozri sp. zn. 7Cdo/26/2014, 3Cdo/49/2014, 1Cdo/171/2021, 1Cdo/99/2019). Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol v súlade s rozhodovacoudôvodil: „Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/99/2019) obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. patrí

zamietol. Odkázal na rozhodnutia najvyššieho súdu (2Cdo/194/2018, 8Cdo/17/2019 a 1Cdo/99/2019) a uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 539/2020, z ktorých vyplýva, že náhradaktorá sa opakovane priklonila k priznaniu jednorazovej náhrady (1Cdo/171/2021, 1Cdo/99/2019 a 2Cdo/151/2020), ktorými bolo prekonané rozhodnutie č. k. 4MCdo/2/2014. Krajský

zn. 7Cdo/26/2014 z 24.3.2015, sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14.4.2016, sp .zn. 1Cdo/99/2019 z 26.1.2022, sp. zn. 1Cdo/171/2021 z 27.10.2021), poukazujúc na uzneseniezn. 8Cdo/17/2019 z 30.11.2020, sp. zn. 1Cdo/171/2021 z 27.10.2021, sp. zn. 1Cdo/99/2019 z 26.1.2022, na ktoré odkázal aj súd prvej inštancie. 46. Rozhodnutia NajvyššiehoRozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo/171/2021 z 27.10.2021 a sp. zn. 1 Cdo/ 99/2019 z 26.1.2022, odkazujú v otázke náhrady na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8/ Cdo/17/2019