Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CbPv/21/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Renault Slovensko, spol. s r.o., 851 01 Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 736 003, zastúpeného Barger Prekop s.r.o., advokátska kancelária, 811 02 Bratislava, Mostová 2, IČO: 36 869 724, proti žalovaným - 1/ Multibrand Servis, s.r.o., 911 01 Trenčín, Gen. M. R. Štefánika 415/70, IČO: 47 380 233, zastúpeného Mgr. Tomášom Dohálom, advokátom, 913 21 Trenčianska Turná, Lúčna 491, 2/ IRO, s.r.o. (v konkurze), 811 08 Bratislava, Cintorínska 22, IČO: 34 132 121 a 3/ JUDr. Andrej Jaroš, nar. 28. septembra 1971, 911 01 Trenčín, M. Rázusa 1467/18, žalovaní 2/ a 3/ zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o., 911 01 Trenčín, Námestie sv. Anny 361/20, IČO: 36 839 132, o ochranu práv z ochranných známok a obchodného mena, ochranu pred nekalosúťažným konaním a porušovaním autorských práv, takto

rozhodol:

I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zdržať sa výkonu akéhokoľvek aktívneho, alebo pasívneho konania v súvislosti s predajom nových motorových vozidiel značiek Renault a Dacia, používajúc pri tom sám, alebo v spojení s nečinnosťou žalovaného 2/ a žalovaného 3/, alebo ktoréhokoľvek z nich, alebo ich právnych nástupcov, akékoľvek označenia, ktoré sú zhodné, alebo zameniteľné s ochrannými známkami Európskej únie registrovanými na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo pod číslami XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, alebo s medzinárodnou ochrannou známkou registrovanou Svetovou organizáciou duševného vlastníctva pod číslom XXXXXX.

II. Žalovanému 1/ sa z a k a z u j e bez súhlasu žalobcu používať na webovom sídle www.mbstn.sk <http://www.mbstn.sk> akékoľvek prepojenie na webové sídlo www.renault.sk, webové sídlo www.dacia.sk <http://www.dacia.sk>, alebo na ktorékoľvek z nich a bez súhlasu žalobcu používať akékoľvek materiály, ktoré sú chránené autorskými právami žalobcu.

III. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť z obsahu webového sídla www.mbstn.sk <http://www.mbstn.sk> akékoľvek prepojenie na webové sídlo www.renault.sk <http://www.renault.sk> a webové sídlo www.dacia.sk <http://www.dacia.sk> a odstrániť z webového sídla sociálnej siete Facebook E.:/..P..U.-N. a z budovy súpisné Č. XXX nachádzajúcej sa na parc. čísle XXXX/X a budovy súpisné číslo XXXX nachádzajúcich sa na parc. čísle XXXX/X v nachádzajúcich sa v katastrálnom území Trenčín okres Trenčín, obec Trenčín, zapísaných na liste vlastníctva Č..XXXX, akékoľvek materiály, ktoré sú chránené autorskými právami žalobcu.

IV. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku poskytnúť žalobcovi informácie o pôvode nových motorových vozidiel značiek Renault a Dacia, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti žalovaný 1/ predával, alebo predáva, a to predovšetkým meno a priezvisko, obchodné meno, alebo názov, miesto podnikania, alebo sídlo všetkých distributérov, od ktorých žalovaný 1/ obstarával, alebo obstaráva nové motorové vozidlá značiek Renault a Dacia a údaje o počte a cene nových motorových vozidiel značiek Renault a Dacia, ktoré žalovaný 1/ predal od 1. januára 2015 do právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

VI. Žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40%.

VII. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

VIII. Žalovaný 3/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

O vyčíslení trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca podanou žalobou žiada o ochranu pred neoprávneným zásahom do práv z ochranných známok, ochranu proti nekalosúťažnému konaniu, neoprávnenému zásahu do práv týkajúcich sa obchodného mena a porušovaniu autorských práv.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. - 726 zo dňa 27. marca 2018 zastavil konanie v časti nároku na náhradu trov konania voči žalovanému 2/ (právoplatný výrok) a vo zvyšku žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu súd druhej inštancie uznesením č.k. - 877 zo dňa 20. novembra 2019 prvostupňový rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevyhodnotil označenie dôkazu „nové vozidlá“ a neodstránil rozpor v tvrdení žalobcu a vznesenou obranou žalovaného 1/.

3. Súd počas konania na návrh žalobcu dvakrát rozhodol o zmene v osobe žalovaného 3/. Žalovaný 3/ je stranou konania ako vlastník nehnuteľností vrátane budovy (budov), v ktorej sa nachádza prevádzka žalovaného 1/. Z dôvodu prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam, súd uznesením zo dňa 13. marca 2020 pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalovaného 3/ (Marcom-com s.r.o., IČO: 36 316 911) vstúpil F.. S. S., XXX XX Y., N. XXXX/XX, a neskôr uznesením zo dňa 15. marca 2021 pripustil, aby do konania na miesto žalovaného 3/ vstúpil Z.. M. Z., J.. XX. N. XXXX, XXX XX Y., S.. V. XXXX/XX, ktorý sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. XXX/XX.

4. Žalobca žiada uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek aktívneho alebo pasívneho konania súvisiaceho s predajom nových osobných motorových vozidiel značiek Renault a Dacia a používania akýchkoľvek označení zhodných alebo zameniteľných s ochrannými známkami Európskej únie č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX alebo medzinárodnou ochrannou známkou č. XXXXXX, používať na ich web stránkach, sociálnych sieťach a prevádzke akékoľvek označenie zhodné alebo zameniteľné s týmito ochrannými známkami, odstrániť takéto označenia zo svojich webstránok, sociálnych sietí, firemných tlačív a prevádzky, zdržať sa používania obchodného mena žalobcu alebo jeho dominantnej časti a odstrániť ho zo sociálnych sietí a prevádzky, nepoužívať materiály chránené autorskými právami žalobcu a poskytnúť žalobcovi informácie o pôvode nových osobných motorových vozidiel značiek Renault a Dacia, ktoré predával alebo predáva žalovaný 1/.

5. Právnym rámcom žaloby je fakt, že v krajinách Európskej únie existuje kvalitatívny a selektívny distribučný systém predaja nových osobných motorových vozidiel jednotlivých značiek (v tomto prípade značiek Renault a Dacia), účastníci ktorého napr. nemôžu predávať autá obchodným spoločnostiam, ktoré nie sú súčasťou tohto systému. Žalovaný 1/ nie je autorizovaným predajcom áut značiek Renault a Dacia a členom distribučného systému, ale podľa tvrdení žalobcu profituje z predaja nových osobných motorových vozidiel značiek Dacia a Renault. Žalovaný 2/ bol do 27. augusta 2014 autorizovaným distribútorom týchto značiek, po ukončení členstva v systéme neodstránil na svojej prevádzke chránené označenia, ktoré má právo používať len člen distribučného systému. Prevádzku s týmito značeniami začal užívať žalovaný 1/. Žalovaného 3/ žalobca žaluje ako vlastníka budovy, v ktorej sa nachádza

prevádzka žalovaného 1/, argumentujúc, že profituje z porušovania práv žalobcu žalovanými 1/ a 2/, a je tak tzv. pomocnou osobou a rušiteľom práv žalobcu.

6. Žalobca tvrdí, že žalovaný 1/, hoci sa tvári ako predajca jazdených vozidiel značiek Renault a Dacia, v skutočnosti predáva i nové autá týchto značiek, čo podporuje porušovaním práv žalobcu z ochranných známok, obchodného mena, autorských práv k reklamným materiálom (nekalosúťažným konaním). Charakteristiku nového osobného motorového vozidla žalobca vyvodil najmä zo zákonov o dani z pridanej hodnoty a o prevádzke na pozemných komunikáciách. Uvádza, že nepovažuje za relevantné, koľko vlastníkov bolo zapísaných v technickom preukaze pred kúpou auta, ale nové auto je to, ktorým nebolo najazdených viac ako 6 000 km a od jeho prvej registrácie neuplynulo viac ako 6 mesiacov. Má za preukázané, že zamestnankyňa žalovaného 1/ ponúkla potenciálnym kupujúcim možnosť nakonfigurovať si želané auto, čo v prípade jazdených áut nie je možné, pričom sama priznala, že žalovaný 1/ pri prezentácii áut de facto „prekopíruje“ reklamné letáky vydané Renaultom. Žalobca má za preukázané, že žalovaný 1/ používa materiály autorizovaných predajcov a odkazuje potenciálnych zákazníkov na možnosť pozrieť si nové autá v showroome autorizovaného predajcu v Trenčianskej Turej. Tým sa podľa žalobcu dopúšťa nekalosúťažného konania a priživuje sa na benefitoch, na ktoré sa finančne skladajú autorizovaní predajcovia, čím získava konkurenčnú výhodu a tak stráca nárok na zákonnú výnimku používať ochranné známky žalobcu, lebo koná nečestne v rozpore s poctivými zásadami obchodnej súťaže.

7. Žalovaný 1/ žiada žalobu zamietnuť. Tvrdí, že niektoré uplatnené nároky sú už neaktuálne, lebo odstránil prepojenia na stránky Renault a Dacia, hoci má za to, že boli legitímne a legálne, lebo tak pomáhal spotrebiteľom zorientovať sa v autách informáciami priamo od výrobcov alebo oficiálnych importérov. Žalovaný 1/ tvrdí, že od roku 2015 nepredáva žiadne autá značiek Renault a Dacia. Odmieta tvrdenie, že predával nové osobné motorové vozidlá týchto značiek a uvádza, že koná v súlade s Nariadením Komisie (EÚ) č. 461/2010, ktoré obsahuje tzv. blokovú výnimku pri predaji a oprave motorových vozidiel. Účelom blokovej výnimky je chrániť žalobcu tým, že na voľnom trhu nemusí predávať svoje nové autá inými súťažiteľom - predajcom áut, t. j. ani žalovanému 1/. To žalovaný 1/ nenamieta, ale tvrdí, že niet predpisu, ktorý by mu zakazoval predávať nové autá (akokoľvek tvrdí, že ich nepredáva). Žalovaný 1/ uvádza, že opravuje autá, o. i. aj značiek Renault a Dacia, ale neprezentuje sa ako autorizovaný servis, ale len ako nezávislý servis. Žalobcom predložené listinné dôkazy a navrhovaný výsluch svedkyne S.. F.. S. Š. označil žalovaný 1/ za nezákonné argumentujúc, že svedok nemôže vytvárať situáciu a ťažiť z nej, ale má „byť tvorený situáciou“. Podľa žalovaného 1/ je novým vozidlo, ktoré ešte nebolo prihlásené na žiadneho užívateľa v technickom preukaze, čo znamená, že novým vozidlom nemôže byť napr. auto dovezené z predajne v západnej Európe, kde slúžilo ako predvádzacie, lebo aj predvádzacie autá musia „byť na značkách“ a v takých prípadoch je predajca uvedený v technickom osvedčení ako majiteľ vozidla. Žalovaný 1/ pripúšťa, že v bežnej komunikácii (i medzi predajcami) sa takéto vozidlá označujú ako „nové“. Uvádza, že obchodné právo termín „nové vozidlo“ nepozná a nedefinuje ho. Odmieta žalobcom navrhovanú definíciu nového auta uvedenú v zákone o dani z pridanej hodnoty (lebo ten sa týka len vzťahu so štátnym rozpočtom) i inverznú definíciu zákona o prevádzke motorových vozidiel, ktorý nové vozidlo nedefinuje ( ale žalobca ho definoval inverzne k vozidlu ojazdenému). Podľa toho by však novým vozidlom bolo i auto, ktorého prvým vlastníkom alebo držiteľom je konkrétna osoba, ale ktoré už má najazdených napr. 5 500 km. Podľa žalovaného 1/ je adekvátna charakteristika nového vozidla uvedená v § 2 ods. 12 zákona č. 56/2001 Sb., podľa ktorej nové vozidlo je vozidlo, ktoré nebolo prevádzkované a nebolo používané ani na skúšobné a predvádzacie účely. Žalovaný 1/ má za to, že vozidlo nie je nové len čo opustí showroom a len čo je zapísaný v technickom preukaze majiteľ. To považuje za obchodnú zvyklosť na Slovensku a tvrdí, že nové autá nepredával a nepredáva. Bráni sa tiež, že spotrebiteľov nezavádza, lebo im musí byť zrejmé, že nie sú u autorizovaného predajcu vozidiel značiek Renault alebo Dacia. S poukazom na o ochranných známkach (ďalej len „“) uvádza, že použitie označenia Renault alebo Dacia v rámci obchodného styku za účelom prezentácie poskytovaných služieb nevlastníkom práv k označeniu nemožno považovať za porušovanie práv majiteľa ochrannej známky. Žalovaný 1/ tvrdí, že svoje služby prezentoval vždy ako „Nezávislý Servis“, resp. Nezávislý Renault Servis, resp. „AUTO KELLY AUTOSERVIS“. Práve v súvislosti s členstvom v sieti AutoKelly Autoservisov používal reklamné kampane svojho zmluvného partnera AutoKelly na základe zmluvy. Vzhľadom na to, že spoločnosť AutoKelly je dodávateľom dielov pre značky Renault a Dacia, farebné prevedenie nimi používaných materiálov (a používané žalovaným 1/) bolo v kombinácii žltej a sivej, čo mohlo žalobcovi evokovať používanie materiálov žalobcu.

8. Žalovaný 2/ bol až do udelenia plnej moci na zastupovanie Advokátskej kancelári JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r. o. (dňa 23. novembra 2021) v konaní pasívny, po udelení splnomocnenia jeho právny zástupca žiada žalobu zamietnuť s poukazom na fakt, že od 26. marca 2015 je v konkurze, odvtedy nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, a preto nemôže byť pomocnou osobou.

9. Pôvodný žalovaný 3/ - spoločnosť Marcom-com, s.r.o. žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a argumentoval, že so žalovaným 1/ nie je v žiadnom vzťahu, lebo budovu, v ktorej má prevádzku, prenajal spoločnosti FREND-PUPI, s.r.o. nájomnou zmluvou zo dňa 30. júla 2014, podľa Čl. III.1. ktorej táto spoločnosť prenajala nehnuteľnosť na obdobie od 1. augusta 2014 do 31. júla 2020 inému subjektu, a preto nie je vo veci ako „pomocná osoba“ pasívne vecne legitimovaný ( lebo uzatvorením podnájmu nevzniká priamy vzťah medzi podnájomcom a prenajímateľom). Prípadné nároky žalobcu tak možno uplatňovať iba voči subjektu, s ktorým je žalovaný 1/ v právnom vzťahu. Žalovaný 3/ spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu uplatňovať práva z porušovania práv z ochranných známok Renault a Dacia a pripojil sa k argumentácii žalovaného 1/. Aktuálny žalovaný 3/ uvádza, že budovy vlastní len od marca 2021, a preto nemôže byť zodpovedný za predchádzajúce obdobie. Označenie prevádzky žalovaného 1/ ako servis Renault a Dacia považuje za informáciu pre zákazníkov, že ide o servis o.i. aj vozidiel týchto značiek, táto informácia nie je spôsobilá zasahovať do práv a oprávnených záujmov žalobcu a nejde o žiadne protiprávne konanie. Okrem toho bol „branding“ značiek Renault a Dacia z budovy už odstránený.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a písomnými podaniami strán, vypočul zástupcov strán, konateľa žalovaného 1/ a svedkyne S.. F.. S. Š. M. O. K. (L. Ž. X/), pričom zistil pre rozhodnutie významné nasledovné :

11. Žalobca je súčasťou nadnárodnej skupiny Renault (Dacia), ktorá má na území Slovenskej republiky distribučnú sieť zmluvných partnerov. Na základe Zmluvy o dovoze a predaji RENAULT

- DACIA uzavretej dňa 29. mája 2006 so spoločnosťou RENAULT s.a.s. (materskou spoločnosťou S.C. AUTOMOBILE DACIA SA.) je dovozcom a distribútorom osobných motorových vozidiel a náhradných dielov značiek Renault a Dacia na územie Slovenskej republiky. RENAULT S.A.S. je majiteľom ochranných známok Európskej únie č. XXXXXXXXX (slovná ochranná známka RENAULT), XXXXXXXXX (slovná ochranná známka RENAULT), XXXXXXXXX (slovná ochranná známka DRIVE THE CHANGE), XXXXXXXXX (obrazová ochranná známka - slovný prvok RENAULT a logo Renault), XXXXXXXXX (obrazová ochranná známka - logo Renault), XXXXXXXX2 (obrazová ochranná známka RENAULT QUALITY MADE), XXXXXXXXX (obrazová ochranná známka DACIA) a medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX DACIA, ochranné známky sú zapísané o.i. pre obchodné služby, autoservisy, vozidlá.

12. Žalobca ako držiteľ licencie k ochranným známkam predložil súdu súhlas spoločnosti RENAULT S.A.S. zo dňa 3. januára 2016 a spoločnosti S.C. AUTOMOBILE DACIA SA. zo dňa 10. marca 2016 s podaním žaloby (súhlas na začatie konania týkajúceho sa porušenia práv z ochrannej známky) (dokumenty na č.l. 411 a 413 spisu). Žalovaní až na pojednávaní dňa 16. novembra 2021 spochybnili aktívnu legitimáciu žalobcu na uplatňovanie práv z ochranných známok s odôvodnením, že udelený súhlas považujú za neplatný, lebo nie je opatrený pečiatkou, nie je na hlavičkovom papieri a nie je ku nemu pripojený výpis z príslušného registra preukazujúci, že osoba, ktorá súhlas podpísala, je osobou oprávnenou konať za majiteľa ochranných známok. V reakcii na to žalobca súdu predložil výpisy z obchodného registra spoločnosti RENAULT S.A.S. a S.C. AUTOMOBILE DACIA SA . Súd nemá pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, lebo v znení účinnom v čase podania žaloby ( december 2016) nevyžadovalo (tak ako je to podľa aktuálne platnej právnej úpravy) osobitný súhlas majiteľa ochrannej známky na uplatnenie práv licenčným nadobúdateľom. Podľa uvedeného ustanovenia pri neoprávnenom zásahu do práv chránených týmto zákonom alebo ohrozenia týchto práv patrili nadobúdateľovi licencie rovnaké práva ako majiteľovi ochrannej známky. Žalobca osvedčil, že je nadobúdateľom licencie k ochranným známkam „RENAULT“ a „DACIA“ (podľa bodu 10.2 Zmluvy o dovoze a predaji RENAULT odovzdal žalobcovi licenciu na používanie značiek RENAULT a sublicenciu na využívanie značiek DACIA), čo samotné stačí pre osvedčenie jeho aktívnej legitimácie v konaní. Tá je navyše podporená súhlasmi spoločností RENAULT S.A.S. a S.C. AUTOMOBILE DACIA SA., o platnosti ktorých súd nepochybuje, a platnosť ktorých žalovaní od doručenia žaloby v roku 2017 až do roku 2021 nespochybňovali (ako skutočnosť bola nesporná).

13. Žalovaný 1/ je spoločnosť zaoberajúca sa predajom osobných motorových vozidiel rôznych značiek a poskytovaním servisných služieb k nim. Nepatrí do distribučnej siete žalobcu.

14. Žalovaný 2/ bol od 1. januára 2014 do 27. augusta 2014 na základe tzv. partnerskej zmluvy členom selektívnej distribučnej siete skupiny Renault a svoju činnosť realizoval v priestoroch, v ktorých má v súčasnosti prevádzku žalovaný 1/, a ktoré patria žalovanému 3/. Na majetok žalovaného 2/ bol Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -368 dňa 26. marca 2015 vyhlásený konkurz (Obchodný vestník č. 58/2015 zo dňa 25. marca 2015).

15. Žalovaný 3/ je výlučným vlastníkom budovy, v ktorej má žalovaný 1/ prevádzku.

16. Niet sporu o tom, že žalovaný 1/ najmenej v roku 2015 predával osobné motorové vozidlá značiek Renault a Dacia. Okrem predaja poskytuje na motorové vozidlá na servis a svoje služby prezentuje na vonkajších reklamách, internete i sociálnych sieťach. Strany nespochybňujú, že žalovaný 1/ počas súdneho konania upravil a obmedzil rozsah a formu používania namietaných označení Renault a Dacia, žalovaný 1/ v dôsledku toho tvrdí, že žaloba je nedôvodná.

17. Spor strán má dve roviny. Prvá spočíva v zodpovedaní otázky, či žalovaný 1/ predáva (predával) nové vozidlá značiek Renault a Dacia, druhá spočíva v posúdení, či používanie označení „Renault“ a „Dacia“ (ochranných známok RENAULT a DACIA, kde Renault predstavuje aj časť obchodného mena žalobcu) žalovanými predstavuje používanie dovolené alebo zasahujúce do práv žalobcu.

18. Na dôkaz svojho tvrdenia, že žalovaný 1/ predáva (predával) nové autá značiek Renault a Dacia navrhol žalobca výsluch svedkýň. Svedkyňa S.. F.. S. Š. vypovedala, že navštívila s F.. X. E. predajňu žalovaného 1/, kde hovorili so zamestnankyňou žalovaného 1/ O. K.. Svedkyňa prejavila záujem kúpiť nové auto zn. Renault Capture a F.. E. nové auto zn. Renault Megane. S O. K. hovorili asi dve hodiny, prebrali jednotlivé položky výbavy. Neskôr im O. K. poslala ponuku áut, ktoré sa najviac blížili ich predstavám s tým, že ak by trvali na všetkých žiadaných položkách a také autá by neboli na sklade, dodali by im ich do 4 - 5 mesiacov. Vysvetlila im, že žalovaný 1/ nie je súčasťou distribučnej siete na Slovensku, a preto je schopný ponúknuť i lepšie ceny, a ak chcú vyskúšať nové autá, sú k dispozícii v predajni autorizovaného predajcu v Trenčianskej Turnej. Povedala im, že ponúkané autá pochádzajú zo západnej Európy, zrejme od talianskeho predajcu. Na otázku, či nie je zložitejšie také auto zaregistrovať na Slovensku im odpovedala, že všetko zabezpečí žalovaný 1/ a oni si auto zaregistrujú tak, ako keby ho kúpili od autorizovaného predajcu na Slovensku. Ohľadne servisu im povedala, že spoločnosť Renault poskytuje celoeurópsku záruku a opravu v ktoromkoľvek servise.

19. Svedkyňa O. K. vypovedala, že na návštevu svedkyne Š. a jej kolegyne sa dobre pamätá, lebo sa správali dosť zvláštne, spôsobom netypickým pre zákazníka, ktorý si naozaj prišiel kúpiť auto. Nadobudla pocit, že viac ako o autá sa zaujímajú o priestory predajne a zrejme i fotografovali. Žiadali nejaké vozidlá a ona im ponúkla autá, ktoré bol žalovaný 1/ schopný zabezpečiť s tým, že im ich môže doviezť zo zahraničia, lebo na Slovensku majú autorizovaní predajcovia zákaz predávať žalovanému 1/ autá značiek Renault a Dacia. Svedkyňa uviedla, že v Česku majú distribútori dosť skladových a predvádzacích vozidiel, ktoré je žalovaný 1/ schopný pre zákazníkov doviezť. Nespochybnila, že písala e - mail F.. X. E., išlo práve o skladové autá z Česka. O počte kilometrov na tachometri žiadaných áut nehovorili. Svedkyňa vyslovila presvedčenie, že Š. a jej kolegyňa nedefinovali jednoznačne, či má byť auto krátkodobo jazdené alebo nové, určite však nežiadali vozidlo, ktoré by malo najazdených napr. 100 000 km. Nevylúčila, že prejavili záujem výlučne o nové vozidlo. Pretože autá, o ktoré mali záujem, v predajni nemali, poskytla im cenník vozidiel a nevylúčila ani, že i materiály s označením spoločnosti Renault. Nepamätala si, či hovorili o tom, že si tieto autá môžu pozrieť v inej predajni. Nevylúčila, že mohla zákazníčkam povedať, že žalovaný 1/ je schopný ponúknuť nižšiu cenu ako autorizovaný predajca, lebo v zahraničí sú iné ceny. Uviedla, že ak by si zákazníčky vybrali auto, ktoré by mali na sklade, alebo by to bola „predvádzačka“, zákazníčke by ho predali. Auto by však muselo byť najskôr prihlásené na žalovaného 1/, aby mohol byť vystavený slovenský technický preukaz, a preto by podľa svedkyne už o nové vozidlo nešlo.

20. Ako už bolo konštatované, spôsob používania označení „RENAULT“ a „DACIA“ žalovaným 1/ (osobitne spôsob používania označení na budove, v ktorej má prevádzku) sa počas konania menil. V

čase podania žaloby ( 30. decembra 2016) žalobca listinnými dôkazmi (fotografie prevádzky, výtlačky z internetovej stránky žalovaného 1/, notárska zápisnica zachytávajúca opis prevádzky žalovaného 1/ a i.) preukázal, že na prevádzke žalovaného 1/ sa nachádzali dva výrazné panely v kombinácii farieb žltej a sivej s označením RENAULT a bielej a modrej s označením DACIA s označením „RENAULT SERVIS“. Na reklamnom panely žalovaného 1/ s nápisom „NAJLACNEJŠIE NOVÉ VOZIDLÁ“ sa okrem iných značiek nachádzali aj značky RENAULT a DACIA (č.l. 126 spisu). Žalovaný 1/ sa na sociálnej sieti Facebook prezentoval ako „Tradičný Renault a Dacia servis“. Na predložených fotografiách sú zachytené aj vnútorné priestory prevádzky s reklamnými panelmi „Nový Renault CAPTURE“, „RENAULT LAGUNA“, k žalobe boli priložené aj originálne propagačné materiály „Nový Renault CLIO“, „Nová Dacia Logan“ s cenníkmi voliteľnej výbavy. Z listinných dôkazov (notárskej zápisnice predloženej žalovaným 1/ dňa 25. októbra 2021 s fotografiami) vyplýva, že žalovaný 1/ používa označenia RENAULT a DACIA v zásade už len ako súčasť označenia poskytovaných služieb (Nezávislý Renault Servis, Nezávislý Dacia Servis). Samostatné označenia RENAULT a DACIA boli z budovy odstránené.

21. Podľa prvej vety má majiteľ ochrannej známky výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré je zapísaná.

Podľa a (Obmedzenie práv z ochrannej známky), majiteľ ochrannej známky nie je oprávnený zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku ochrannú známku na účely identifikácie alebo uvádzania tovaru alebo služby ako tovaru alebo služby majiteľa uvedenej ochrannej známky, najmä ak je použitie ochrannej známky potrebné na označenie účelu tovaru alebo služby, predovšetkým ak ide o príslušenstvo alebo náhradné diely. Odsek 1 sa uplatní, len ak tretia osoba údaje podľa odseku 1 použije v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže.

Podľa sa obchodným menom rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. Podľa a , (1) nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušenie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Podľa , klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.

Podľa vyvolanie nebezpečenstva zámeny je: a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ, b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov), c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

Podľa prvej vety osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav.

22. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 461/2010 zo dňa 27. mája 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel definíciu nového osobného motorového vozidla neobsahuje. Súd prvej inštancie v zrušenom rozsudku uviedol, že v slovenskom právnom poriadku „nový dopravný prostriedok“ definuje zákon o dani z pridanej hodnoty ako vozidlo, ktoré nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo viac ako 6 mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky ( ). Tejto definícii zodpovedá i definícia nového vozidla v zákone o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, podľa ktorej je novým vozidlo to, ktoré nie je ojazdené a ojazdené je to, pri ktorom odo dňa dátumu jeho prvého prihlásenia do evidencie vozidiel uplynulo viac ako 6 mesiacov alebo ktoré najazdilo viac ako 6 000 km (a/ a ). S ohľadom na účel týchto zákonov (zjednodušene povedané fiškálny a technický) súd pri prvom rozhodovaní o žalobe neaplikoval tieto východiská a uzavrel, že „nové osobné motorové vozidlo“ treba pre účely konania definovať tak, ako ho zvyčajne definuje priemerný zákazník - spotrebiteľ, a za nové osobné motorové vozidlo považovať vozidlo, ktoré nebolo používané nad rámec „nevyhnutnosti“, t.j. pri prevoze od výrobcu k predajcovi (súd vychádzal zo znenia zákona č. 56/2001 Sb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách). Pretože autorizovaní predajcovia nové autá iným predajcom na základe blokovej výnimky nepredávajú, je zrejmé, že nové autá sú koncentrované výlučne u nich a „neautorizovaní“ predajcovia (ako žalovaný 1/) disponujú len vozidlami, ktoré nespadajú do kategórie „nových“ vozidiel. Z tohto dôvodu súd predchádzajúcim rozhodnutím žalobu zamietol. Po zrušení rozhodnutia bol súd povinný nanovo sa „vysporiadať“ s pojmom „nové vozidlá“. Skúmal tvrdenia žalobcu, že žalovaný 1/ predáva nové vozidlá, a to osobitne so zohľadnením argumentu, že ich predáva tak, že obchádza blokovú výnimku tým, že predstiera, že je sprostredkovateľom, no v skutočnosti je len „resellerom“.

23. Podľa Oznámenia Komisie - Doplňujúceho usmernenia o vertikálnych obmedzeniach v dohodách o predaji a opravách motorových vozidiel a o distribúcii náhradných dielov pre motorové vozidlá (2010/C 138/05), vnútorný trh umožnil spotrebiteľom nakupovať motorové vozidlá v iných členských štátoch a využívať výhody cenových rozdielov medzi nimi. V oznámení je definovaný pojem „koneční používatelia“, ktorý zahŕňa o.i. spotrebiteľov nakupujúcich prostredníctvom sprostredkovateľa. Pod sprostredkovateľom sa rozumie osoba alebo podnik, ktorá kupuje nové motorové vozidlo v mene uvedeného spotrebiteľa bez toho, aby bola členom distribučnej siete. Dôkaz postavenia sprostredkovateľa by sa v zásade mal stanoviť na základe platného poverenia, ktoré obsahuje meno a adresu spotrebiteľa, a ktoré bolo získané ešte pred transakciou. Sprostredkovateľov treba odlišovať od nezávislých ďalších predajcov, ktorí nakupujú motorové vozidlá na ďalší predaj a nepôsobia v mene uvedených spotrebiteľov. 24. V kontradiktórnom súdnom konaní sa zodpovednosť strany za výsledok konania premieta do dôkazného bremena a dôkaznej povinnosti. Strana, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V zmysle negatívnej dôkaznej teórie (podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval neexistenciu určitej skutočnosti), strana sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia.

25. Žalobca v konaní preukázal (svedeckými výpoveďami), že žalovaný 1/ v roku 2015 ponúkal zákazníkom osobné motorové vozidlá, v prípade ktorých nemožno vylúčiť, že išlo o motorového vozidlá spĺňajúce kritériá nového vozidla podľa i kritériá nie ojazdeného (t.j. „nového“) motorového vozidla v zmysle vtedy platného o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorý identicky ako už citovaný určil, že ojazdeným vozidlom je vodidlo, v prípade ktorého odo dňa jeho prvého prihlásenia do evidencie vozidiel uplynulo viac ako 6 mesiacov alebo ktoré najazdilo viac ako 6 000 km. Vzhľadom na to, že v slovenskom právnom poriadku je právne nové vozidlo definované (a ), súd po zrušení svojho predchádzajúceho rozhodnutia vychádzal z tejto definície.

Keďže z výpovede svedkýň vyplynulo, že: (i) žalovaný 1/ bol schopný zabezpečiť dovoz vozidiel zo zahraničia s odôvodnením, že na Slovensku majú autorizovaní predajcovia zákaz predávať žalovanému 1/ vozidlá (z čoho vyplýva, že ponuka smerovala evidentne k novým vozidlám), (ii) žalovaný 1/ ponúkal na predaj „skladové a predvádzacie vozidlá“, čo sú adjektíva vzťahujúce sa na nové vozidlá, resp. resp. vozidlá s nízkym počtom najazdených kilometrov, (iii) žalovaný 1/ vyslovil, že je schopný zabezpečiť vozidlá podľa konkrétnych požiadaviek zákazníkov, čo spravidla platí pre nové vozidlá, a v neposlednom rade berúc do úvahy vyjadrenie, že žalovaný 1/ je schopný ponúknuť nižšiu cenu ako autorizovaný predajca - čo je opäť tvrdenie vzťahujúce sa na nové vozidlá, ktorých ceny sú stanovené osobitným cenníkom; uznal súd, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení do tej miery, aby súd žalobe vyhovel v časti zdržovacieho nároku a nároku na poskytnutie informácií (1. a 14. žalobný nárok, I. a IV. výrok rozsudku), pretože predaj nových vozidiel žalovaným 1/ ako subjektom stojacim mimo siete autorizovaných predajcov, je porušením dohodnutých pravidiel predaja a zásahom do práv žalobcu.

26. Žalovaný 1/ sa nebránil tvrdením, že konal ako sprostredkovateľ (pre ktorého platí výnimka) a neprodukoval za tým účelom žiadny dôkaz. Nepriamymi dôkazmi podporujúcimi tvrdenia žalobcu o predaji nových vozidiel sú aj fotografie prevádzky žalovaného 1/, na ktorých sú umiestnené reklamné bannery prezentujúce vozidlá Renault - „NOVÝ RENAULT CAPTURE“ alebo „NOVÝ RENAULT CLIO“, či vzorkovník farieb karosérie a publikácie pre jednotlivé modely áut, predmety ktoré sa spravidla nachádzajú u autorizovaných predajcov, resp. predajcov nových vozidiel. Žalovaný 1/ sa svojho času (výtlačok zo sociálnej siete Facebook datovaný 27. decembra 2016) prezentoval ako spoločnosť predávajúca nové a krátkodobo jazdené vozidlá (č.l. 113 spisu), pričom pri reklame na predaj krátkodobo jazdených vozidiel používal logá RENAULT a DACIA. Na č.l. 146 spisu je cenník modelu Renault CLIO (s cenami nového vozidla), na č.l. 150 cenník modelu Renaul CLIO Grandtour, obe s logom žalovaného 1/ na spodnej strane. Na č.l. 188 sa nachádza výtlačok zo stránky žalovaného 1/, kde inzeroval nové vozidlá Renault a Dacia, napr. model Dacia Duster Arctica, rok výroby 2016 s počtom najazdených kilometrov 325.

27. Súd žalobe vyhovel aj v časti žalobných nárokov bod bodom 7. a 8. žaloby (II. a III. výrok rozsudku), pretože v konaní bolo notárskymi zápisnicami na č.l. 177 a č.l.194 spisu preukázané, že žalovaný 1/ používal na svojej internetovej stránke www.mbstn.sk <http://www.mbstn.sk> webové prepojenie (link) na internetovú stránku žalobcu www.renault.sk <http://www.renault.sk> a/alebo www.dacia.sk <http:// www.dacia.sk>, čo je spôsobilé vyvolať u zákazníkov dojem prepojenia žalovaného 1/ so žalobcom (navodiť dojem, že žalovaný 1/ patrí do siete autorizovaných predajcov Renault a Dacia), čo je informáciou klamlivou a z pohľadu žalobcu nežiaducou. Na námietku žalovaného 1/, že tieto prepojenia počas konania odstránil súd uvádza, že ochrana žalobcu spočívajúca v zákaze používať akékoľvek prepojenia na webové sídla žalobcu je namieste i v čase rozhodovania, lebo žalovaný 1/ deklaroval, že takého prepojenie považuje za legálne a legitímne. Obdobne bolo výpoveďami svedkýň a listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný 1/ v priestoroch svojej prevádzky používal materiály chránené autorskými právami žalobcu - reklamné materiály, cenníky a i. Pretože išlo o originálne materiály produkované žalobcom ako licenčným nadobúdateľom práv k ochranných známkam „RENAULT“ a „DACIA“ na Slovensku, je zrejmé, že nárok, aby žalovaný 1/ tieto materiály obsahujúce ochranné známky nepoužíval a odstránil zo svojej prevádzky, je dôvodný a je súčasťou poskytnutia ochrany oprávnenému užívateľovi ochranných známok.

28. Súd žalobu zamietol vo vzťahu k žalovanému 1/ v časti ostatných nárokov (body 2., 5., 6., 9., 12., 13.) z nasledovných dôvodov :

29. Nariadenie Komisie (EÚ) č. 461/2010 upravuje tzv. blokovú výnimku, podľa ktorej distribútori motorových vozidiel môžu vytvárať selektívny distribučný systém autorizovaných predajcov a autorizovaní distribútori nie sú povinní nové autá predávať nečlenom tohto selektívneho distribučného systému. Ale - v prípade nezávislých servisov (nezávislých opravovní) je distribúcia náhradných dielov, poskytovania opravárenských služieb a údržby rovnocenná. To znamená, že nemožno obmedziť dodávky náhradných dielov nezávislým opravovniam, ktoré súčasne (ako bude vysvetlené neskôr) nemožno v intenciách obmedziť v oprávnenom používaní ochranných známok - značiek motorových vozidiel, ktorých opravy a údržbu vykonávajú.

30. Z monopolného práva používať zapísanú ochrannú známku jej majiteľom existujú výnimky taxatívne vypočítané v . Ide o tzv. obmedzenia práv majiteľa ochrannej známky - situácie, keď je

majiteľ ochrannej známky povinný strpieť používanie chráneného označenia tretími osobami. Platí, že majiteľ nemôže tretím osobám brániť v používaní údajov týkajúcich sa druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty a iných vlastností tovarov alebo služieb, ani v používaní takých označení, ktoré sú potrebné na určenie účelu tovaru (služieb). Citované ustanovenie umožňuje používať označenia zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, i keď používateľ na to nemá súhlas majiteľa ochrannej známky. Cieľom právnej úpravy je zosúladiť základné záujmy ochrany práv z ochrannej známky a práv voľného pohybu tovaru a slobodného poskytovania služieb na spoločnom trhu. Používanie označení je dovolené len ak sa takéto používanie treťou osobou uskutočňuje v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode (v súlade s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami hospodárskej súťaže). Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je v súlade s čestným používaním v priemysle alebo obchode najmä také používanie, ktoré: (i) sa vykonáva spôsobom, ktorý by mohol vytvárať predstavu, že existuje obchodné spojenie medzi treťou osobou a majiteľom ochrannej známky, (ii) ovplyvňuje hodnotu ochrannej známky tým, že sa ním získava neoprávnený prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky, (iii) dochádza k znevažovaniu alebo poškodzovaniu povesti tejto ochrannej známky, (iv) tretia osoba predstavuje svoj tovar ako imitáciu alebo kópiu tovaru s ochrannou známkou, ktorej nie je majiteľom (C-228/03 Gillette Company a Gillette Group Finland, bod 49).

31. Obmedzenie práv majiteľa ochranných známok (licenčného nadobúdateľa ochranných známok) súd v tomto prípade vidí v používaní označení RENAULT a DACIA na určenie účelu poskytovaných služieb

- informovanie zákazníkov o poskytovaní servisných a opravárenských služieb v špecializácii na vozidlá značiek Renault a Dacia. Súd poukazuje na závery Súdneho dvora EÚ v rozsudku C-63/97 BMW zo dňa 23. februára 1999: „Používanie ochrannej známky s cieľom informovať verejnosť, že inzerent sa špecializuje na predaj (alebo je špecializovaným predajcom) alebo že zabezpečuje opravy a údržbu tovarov označených touto ochrannou známkou uvádzaných na trh pod ochrannou známkou jej majiteľom alebo s jeho súhlasom, predstavuje používanie označujúce účel tovaru alebo služby.“

32. Podľa názoru súdu spôsob, akým žalovaný 1/ používa označenia RENAULT a DACIA (ochranné známky, obchodné meno) - informovaním, že poskytuje služby nezávislého servisu a údržby áut v špecializácii na tieto značky, patrí pod zákonnú výnimku , t.j. ide o používanie dovolené. Hoci predložené dôkazy z obdobia podania žaloby (opísané v bode 20. tohto rozhodnutia) mohli do určitej miery vyvolávať pochybnosť o tom, či žalovaný 1/ podnikajúci v priestoroch pôvodne využívaných žalovaným 2/, ktorý patril do siete autorizovaných predajcov Renault a Dacia, skutočne „neparazitoval“ na zabehnutom označení prevádzky, z dôkazov aktuálnych v čase rozhodovania (osobitne notárskej zápisnice a jej príloh na č.l. 1023 a nasl.) je zrejmé, že žalobca upravil spôsob označovania prevádzky do čo najväčšej miery tak, aby nevytváral dojem neoprávneného prepojenia so žalobcom. Z dôkazov vyplýva, že žalovaný 1/ sa neprezentoval a neprezentuje ako autorizovaný servis Renault a/alebo Dacia, ale ako nezávislý Renault (Dacia) servis, čo je označenie, ktoré žalobca (licenčný nadobúdateľ práv z ochranných známok), ale i samotný majiteľ ochranných známok, musí strpieť.

33. Pretože súd dospel k záveru, že používanie označení RENAULT a DACIA žalovaným 1/ v čase rozhodovania o žalobe spĺňa podmienky ustanovenia , súd žalobu zamietol v rozsahu nárokov, ktorých sa žalobca domáhal paušálneho zákazu používať na prevádzke žalovaného 1/ a na webovom sídle žalovaného akékoľvek označenia zhodné alebo zameniteľné s ochrannými známkami RENAULT a DACIA. Takto všeobecne formulovanému zákazu používať označenia nemožno vyhovieť. Pre informovanie zákazníkov o servise tej-ktorej značky je nevyhnutné používať také označenie, pod ktorým sú motorové vozidlá uvádzané na trh. Používanie ochrannej známky v rôznych variantoch v a na predajni je bežnou praxou neautorizovaných predajní automobilov a pokiaľ také používanie spĺňa ďalšie podmienky (súlad s obchodnými zvyklosťami, dobrými mravmi a pravidlami súťaže), ide o užívanie oprávnené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18. decembra 2013 vo veci TOYOTA). Podľa názoru súdu v tomto prípade nejde o používanie, ktoré by vybočovalo z rámca poctivého obchodného styku, resp. spôsobom vyvolávajúci dojem obchodného prepojenia so žalobcom. Súčasne nebolo preukázané, že by konaním žalovaného 1/ dochádzalo k znevažovaniu alebo poškodzovaniu povesti ochranných známok RENAULT a DACIA. V konaní nie je sporné, že žalovaný 1/ ponúka na trhu svoje služby ako nezávislý servis. V čase rozhodovania o žalobe nie je vzhľad prevádzky žalovaného 1/ z pohľadu nekalosúťažného spôsobilý zavádzať zákazníka ohľadne prepojenia so žalobcom. Aktuálnu prezentáciu žalovaného 1/ tak súd považuje za korektnú vo vzťahu k žalobcovi ako nositeľovi odvodených práv k ochranným známkam RENAULT a DACIA, i ako nositeľovi obchodného mene Renault .

34. Súd voči žalovanému 2/ zamietol žalobu v celom rozsahu (žalobné nároky pod bodmi 3., 6., 10., 13.) pretože dospel k záveru, že žalovaný 2/ žiadnym spôsobom nezasahuje do práv žalobcu, ktorých ochrany sa domáha. Žalovaný 2/ síce bol v roku 2014 členom distribučnej siete skupiny Renault a svoju činnosť realizoval v objekte, v ktorom má prevádzku žalovaný 1/, ale žalobca si voči žalovanému 2/ neuplatňuje nároky plynúce z jeho postavenia člena distribučnej siete, ale domáha sa voči nemu zdržovacích a odstraňovacích nárokov vo vzťahu k označeniu prevádzky žalovaného 1/, konkrétne zdržania sa používania ochranných známok, obchodného mena, vrátane odstránenia označení obsahujúcich ochranné známky RENAULT a DACIA a obchodné meno RENAULT z prevádzky žalovaného 1/. Pre úplnosť súd dodáva, že ani záväzkom zo zmluvného vzťahu žalovaného 2/ so spoločnosťou AUTO MARKET, a.s (č.l. 227 a nasl. spisu), na základe ktorého sa žalovaný 2/ zaradil na krátke obdobie do siete autorizovaných predajcov Renault a Dacia, nemohol byť absolútny zákaz používania týchto označení, lebo zákonná výnimka ( ) platí kogentne pre všetky subjekty práva. Súd poukazuje na to, že na žalovaného 2/ bol v roku 2015 vyhlásený konkurz so všetkými zákonnými následkami - napr. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, prechádza vyhlásením konkurzu na správcu, všetka činnosť sa sústreďuje na dosiahnutie účelu konkurzu, t.j. speňaženia majetku a úhrady pohľadávok. Žalovaný 2/ tvrdí (a nebol preukázaný opak), že od vyhlásenia konkurzu nevykonáva žiadnu aktívnu podnikateľskú činnosť a nijako nepôsobí v mieste prevádzky žalovaného 1/. To, že zrejme existovalo personálne prepojenie žalovaného 2/ so žalovaným 1/ (v osobe konateľa do roku 2014), neznamená, že žalovaný 2/ má akýkoľvek aktuálny dosah na konanie žalovaného 1/, lebo žalovaný 1/ nie je právnym nástupcom žalovaného 2/. Ak aj boli počas členstva žalovaného 2/ v distribučnej sieti Renault poskytnuté žalovanému 2/ reklamné materiály Renault, dôležité je, že v konaní nebolo preukázané, že by sa nachádzali v súpise konkurznej podstaty žalovaného 2/ (preto súd nekonal so správkyňou konkurznej podstaty, ale priamo so žalovaným 2/), a ani, že by sa takéto materiály v čase rozhodovania súdu nachádzali v prevádzke žalovaného 1/.

35. Súd žalobu zamietol i voči žalovanému 3/, pretože nebolo preukázané, že by žalovaný 3/ akýmkoľvek spôsobom zasahoval do namietaných práv žalobcu. Žalovaný 3/ sa stal vlastníkom objektov, v ktorých sa nachádza prevádzka žalovaného 1/, v roku 2021, t.j. v čase, kedy nedochádzalo k zásahom do práv žalobcu zo strany žalovaného 1/, a preto ani žalovaného 3/ ako potenciálne „pomocnej“ osoby. Vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby voči žalovanému 1/ v časti týkajúcej sa zdržovacích a odstraňovacích nárokov vo vzťahu k označeniam „RENAULT“ a „DACIA“ (ktoré žalovaný 1/ používal v zmysle zákonnej výnimky, t.j. legálne na označenie svojej prevádzky ako servisu automobilov Renault a Dacia), nie je žaloba v časti týchto nárokov dôvodná ani voči žalovanému 3/.

36. Podľa v spojení s priznal súd v konaní úspešným žalovaným 2/ a / plný nárok na náhradu trov konania od žalobcu (súd žalobu v časti nárokov voči žalovaným 2/ a 3/ v celom rozsahu zamietol). Súd žalovanému 1/ priznal v zmysle voči žalobcovi krátený nárok na náhradu trov, pretože z 10 žalobných nárokov voči žalovanému 1/ bol žalobca úspešný v zásade v troch, t.j. celkový úspech žalovaného 1/ v konaní predstavuje 40 % (70%-ný úspech žalovaného 1/ mínus 30%-ný úspech žalobcu). O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne prostredníctvom podpísaného súdu. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.