Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/94/2021

Identifikačné číslo spisu: 6619010297 Dátum vydania rozhodnutia: 10.02.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:6619010297.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného Z. Z., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2022 v Bratislave dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Ladislava Kováča, proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. októbra 2019, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Z. Z. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) z 18. júla 2019, sp. zn. bol obvinený Z.Š. Z. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , , (ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom na , , Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku.

Za to bol obvinenému podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. 1) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere päť rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal okresný prokurátor v zákonnej lehote odvolanie, obvinený odvolanie nepodal.

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) o odvolaní prokurátora rozhodol na verejnom zasadnutí rozsudkom z 23. októbra 2019, sp. zn. takým spôsobom, že podľa § 321 ods.

1 písm. e), ods. 2 (ďalej len „“) zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe obvinenému uložil podľa Tr. zák., písm. 1) Tr. zák., , , Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Vo výroku o ochrannom opatrení zostal rozsudok okresného súdu nezmenený.

Dňa 14. decembra 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené dovolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. októbra 2019, sp. zn. , spísané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Ladislava Kováča (doručené prvostupňovému súdu 11. októbra 2021).

Ako dovolacie dôvody pritom obvinený označil dôvody uvedené pod písm. c) (t. j., že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu) a písm. i) (t. j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť).

Zásadné porušenie práva na obhajobu videl obvinený v tom, že súdy na hlavnom pojednávaní ani verejnom zasadnutí nevypočuli jeho manželku a deti, pre nedostatok dôkazov následne nesprávne posúdil zistený skutkový stav.

S poukazom na vyššie uvedené obvinený navrhol, aby najvyšší súd podľa vyslovil porušenie zákona, v zmysle rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie a v zmysle prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Po postupe v zmysle ustanovenia sa k dovolaniu obvineného prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) postupom podľa predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [ v spojení s písm. a) ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], prostredníctvom obhajcu ( ) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ). Najvyšší súd zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku, ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v , pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Pokiaľ ide o otázku viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle , k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia (viď k tomu bližšie R 120/2012).

A napokon ešte pred vysporiadaním sa s uplatnenými námietkami obvineného sa žiada úvodom vo všeobecnosti tiež uviesť, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, resp. skutkovými závermi, ktoré vo veci urobili súd prvého a druhého stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie časť vety za bodkočiarkou Dovolací súd skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podaného podľa ).

Pokiaľ ide o samotnú dovolaciu argumentáciu obvineného, nosný pilier námietok, ktoré boli obvineným podradené pod dovolací dôvod podľa tvorili námietky týkajúce sa nevykonania dôkazu, ktorý však ani sám nenavrhoval vykonať, nakoľko na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom urobil vyhlásenie obžalovaného podľa , pričom bol zároveň podľa poučený, že dokazovanie sa vykoná len ohľadom výroku o treste.

Za daného stavu môže obvinený podať dovolanie len z dôvodu podľa

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa považuje najvyšší súd za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a to, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod podľa

Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Pri samotnom posudzovaní, či v konkrétnom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle , vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného.

Ako je zrejmé zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pred vynesením rozsudku obvinený nenavrhoval vykonanie konkrétneho dôkazu.

Je evidentné, že obvinený sa dovolaním domáha zmierneniu trestu, nakoľko voči I. stupňovému rozsudku, ktorým mu bol uložený päťročný trest odňatia slobody, po jeho vyhlásení o vine opravný prostriedok nepodal, tento uplatnil až po tom, ako mu bol uložený trest sprísnený krajským súdom.

Krajský súd nezistil podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák., a preto mu ukladal trest odňatia

slobody v rámci zákonom stanovenej sadzby (na spodnej hranici tejto sadzby).

Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. však nenapĺňa žiaden z dovolacích dôvodov.

Z vyššie prezentovaných záverov je potom zrejmé, že v rozsahu námietok vymedzených v dovolaní obvineného nie je naplnený žiadny z dovolacích dôvodov, ktoré mohol obvinený použiť, a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.