Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

z 13. marca 2019 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4 Tdo 25/2021 zo 16. marca 2022 takto rozhodol: 1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . 2. Žiadostiuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 4 Tdo 25/2021 zo 16. marca 2022 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“; spolunapadnutému uzneseniu krajského súdu rozhodol najvyšší súd uznesením č. k. 4 Tdo 25/2021 zo 16. marca 2022 tak, že ho podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol

že toto rozhodnutie NS SR už bolo prekonané a to novým rozhodnutím sp.zn. 4Tdo/25/2021 zo dňa 16.03.2022. Obhajca L. M. za obž. A. B. uviedol, že trvá na všetkýchtomto smere krajský súd poukazuje na ustanovenie a rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Tdo 25/2021 zo dňa 16.03.2022, ktoré rozhodnutie pojednáva práve o situácii, keď je v

potvrdená. Tu je potrebné prihliadnuť taktiež aj na uznesenie NS SR, sp zn. 4Tdo/25/2021, zo 16. marca 2022, v zmysle ktorého je možné na hlavnom pojednávaní prečítať

a to vzhľadom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/25/2021 z 16.03.2022, ďalej vyplýva, že obžalovaný vonku na chodníku pred barom poškodeného