Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Cdo 306/2019 z 30. novembra 2021 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) bola odloženározhodnutia v konaní o dovolaní povinného vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 306/2019. 12. Po preskúmaní napadnutých upovedomení ústavný súd argumentáciu sťažovateliek„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. novembra 2021, sp. zn. 2 Cdo 306/2019 odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. mája 2018

252/2017-1122 z 23. mája 2018 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 306/2019 z 28. marca 2022 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . O d ô v„dovolací súd“) dovolanie sťažovateľky odmietol napadnutým uznesením č. k. 2 Cdo 306/2019 z 28. marca 2022. Pri uplatnenom dovolacom dôvode podľa § 420 písm. f) CSP

174/13, Žilina, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/306/2019 z 30. novembra 2021 a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, takto rozhodol:opätovnom predložení spisu bola vec pridelená rovnakému senátu 2C pod sp. zn. 2Cdo/306/2019. Z dôvodu dočasného prerušenia výkonu funkcie sudcu JUDr. Jozefa Kolcuna (sudca

republiky v konaní sp. zn. 2Cdo/306/2019 takto rozhodol: 1. Postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 2Cdo/306/2019 b o l o p o r u š e n é základné

žalovaného štátu odmietnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/306/2019 z 28. marca 2022), ktorým súd určil, že právo na ochranu osobnosti žalobkýň

3Cdo/94/2017, 4Cdo/47/2017, 5Cdo/145/2016, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/76/2018, 2Cdo/306/2019), čo prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá. Dovolací