Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Csp/36/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, v zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 729, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: O. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Sv. S. XXXX/XX, XXX XX A., v zast.: P. združenie P., so sídlom A. C. XXXX/XXA, H. H., o zaplatenie X.XXX,XX EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.000,00 EUR od 18.12.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 03.07.2020 domáhal voči žalovanému žalovaným zaplatenia sumy 3.000,00 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasl. zo dňa 17.12.2018 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len: „postupca“ alebo „právny predchodca žalobcu“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len: „zmluva“), ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len: „S.“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo S.. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške XX.XXX,XX EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške XX.XXX,XX EUR, z riadneho úroku vo výške X.XXX,XX EUR, z úroku z omeškania vo výške X.XXX,XX EUR a z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 EUR. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške X.XXX,XX EUR, pričom pozostáva

z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,00 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške XX.XXX,XX EUR, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške XX.XXX,XX EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške X.XXX,XX EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške X.XXX,XX EUR a z neuhradených poplatkov vo výške X,XX EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje, aby súd v celom rozsahu žalobe žalobcu vyhovel.

3. Žalobca ku svojej žalobe priložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to zmluvu o postúpení pohľadávok medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s., výzva zo dňa XX.XX.XXXX, výzva zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX a pokus o zmier žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Na základe skutočností tvrdených žalobcom v jeho žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, č.k.: XUp/XXX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX I. spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X.XXX,XX I. od 18.12.2018 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania (ďalej len: „Platobný rozkaz“).

5. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal dňa 26.05.2020 voči Platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením, ktorý odôvodnil tým, že zmluva o úvere nemá správne uvedené F. a obsahuje veľa neprijateľných zmluvných podmienok bez konkrétnej špecifikácie. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom žalovaný je toho názoru, že žalobca mohol žalobu podať najneskôr dňa XX.XX.XXXX.

6. Následne Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu, aby sa v stanovenej lehote písomne vyjadril k odporu žalovaného. Žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia uviedol, že výpočet F. je v pôvodnej zmluve o úvere uvedené vo výške XX,XX % správne. Žalovaný si u právneho predchodcu žalobcu požičal sumu 18.000,00 EUR. Spotrebiteľský úver mal žalovaný splácať v XXX. mesačných splátkach v sume XXX,XX EUR. Posledná splátka je zostatkom pohľadávky banky a predstavovala sumu XXX,XX EUR. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.08.2017. Celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je vo výške XX.XXX,XX EUR, čiže je v zmluve uvedená správne. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 24.309,38 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške XX.XXX,XX EUR z riadneho úroku vo výške X.XXX,XX EUR, z úroku z omeškania vo výške X.XXX,XX EUR a z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal úhrady. Žalobca si v rámci svojho dispozičného oprávnenia uplatňuje v tomto konaní len časť neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,00 EUR. Nakoľko žalovaný neplnil riadne a včas pôvodný veriteľ vyhlásil podaním zo dňa XX.XX.XXXX mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu XX.XX.XXXX. Všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva teda uplynie dňa XX.XX.XXXX. Nakoľko bola žaloba podaná dňa XX.XX.XXXX nemohlo dôjsť k premlčaniu. Zastávame názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. R. trvá na podanej žalobe a navrhuje aby jej konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel.

7. Následne bol žalobca výzvou Okresného súdu Trnava vyzvaný, aby doplnil skutkové tvrdenia uvedené vo svojej žalobe. Žalobca v rámci svojho podania uviedol, že dňa 08.02.2015 uzatvoril pôvodný veriteľ so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške XX.XXX,XX EUR. V zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške X,XX % p.a. platnej v deň uzavretia zmluvy. V zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok v počte 120 splátok, a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, vo výške XXX,XX € vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný čerpal poskytnutý úver vo výške XX.XXX,XX EUR dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške X.XXX,XX EUR. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške X.XXX,XX EUR. Na istine zostal neuhradený rozdiel vo výške XX.XXX,XX EUR predstavuje „Čerpanie“ mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (XX.XXX,XX EUR - 1.088,93 EUR = 16.911,07 EUR). Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške XX.XXX,XX EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 16.911,07 EUR, z riadneho úroku

vo výške X.XXX,XX EUR, z úroku z omeškania vo výške 1.481,87 EUR. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.000,00 EUR, pričom pozostáva z časti neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,00 EUR . Zvyšnú časť dlžnej istiny a dlžnej sumy v celkovej výške e 21.309,38 EUR, ktorá bola žalobcovi postúpená, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

8. K problematike preverovania bonity žalovaného zo strany právneho predchodcu žalobcu žalobca uviedol, že poskytovateľ úveru postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a zobral do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ustanovenie ukladá vziať do úvahy. V tejto súvislosti je tiež potrebné brať do úvahy § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 18.2.2015, z ktorého vyplynulo, že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v sume 15,00 EUR. Veriteľ počítal s úverovým zaťažením vo výške XXX,XX EUR (čo predstavuje výška splátky existujúceho úveru v sume 15,00 EUR a novo poskytnutého úveru v sume 247,00 EUR). Žalovaný deklaroval príjem vo výške 504,00 EUR. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy paušálnu sumu vo výške 198,09 EUR v podobe životného minima spotrebiteľov. Výpočet limitu bol teda realizovaný nasledovne: (výška existujúcich splátok úver + výška splátky poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu. 15,00 EUR (existujúce splátky) + 247,00 EUR (splátka poskytnutého úveru) + 198,00 EUR (suma nákladov) = 460,00 EUR, čo je menej ako overený čistý príjem spotrebiteľov vo výške 504,00 EUR. V tejto súvislosti si dovoľujeme upriamiť pozornosť súdu na skutočnosť, že poskytovatelia úverov ani v súčasnosti, po niekoľkonásobnom sprísnení podmienok poskytovania úverov, nie sú povinný žiadať preukazovanie konkrétnych mesačných nákladov (napríklad faktúrami za telefón, bývanie a pod.). Uvedené nie je realizované jednak z dôvodu zachovania transparentnosti - inak by žiadateľovi o úver postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity a jednak z dôvodu relatívne častých zmien týchto nákladov v čase. Zastávame preto názor, že uplatňovanie paušálnych výdavkov vo forme životného minima spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou a je plne v súlade s zákona o spotrebiteľských úveroch.

9. K problematike aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len: "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to viacerým upomienkami a zároveň výzvami, ako napr.: 1/ výzvou zo dňa XX.XX.XXXX, ku ktorej žalobca predkladá podací hárok 2/ výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa XX.XX.XXXX Žalobca pre úplnosť v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že má za to, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (čo bolo v danom prípade v konaní preukázané jednak prílohou č. 1 k R. o postúpení pohľadávok ako aj predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu) a aby bol bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku (toto bolo v konaní preukázané predloženými výzvami právneho predchodcu žalobcu). Z § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, za akých je možné postúpiť pohľadávku banky.

Konkrétne zmluva o postúpení pohľadávky musí mať písomnú formu, banka musí písomne vyzvať dlžníka, na splnenie pohľadávky, dlžník musí byť nepretržite viac než XX v omeškaní s plnením svojho záväzku. Uvedené podmienky sú podľa nášho názoru bez pochybností splnené. R. o postúpení pohľadávky má písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 29.06.2017 vyzvaný na splnenie pohľadávky. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa XX.XX.XXXX, ale aj Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného považujeme za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. X zákona o bankách.

10. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“): „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

11. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, pričom si z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Tomášikova XX, 832 XX Bratislava, v právnom postavení postupcu základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasl. zo dňa 17.12.2018 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 18.02.2015 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy o splátkovom úvere postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v tejto zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy o splátkovom úvere, a tak postupca podaním zo dňa 21.08.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.08.2017, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 24.309,38 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 16.911,07 EUR, z riadneho úroku vo výške 5.916,44 EUR, z úroku z omeškania vo výške 1.481,87 EUR a z poplatkov vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 3.000,00 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 3.000,00 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 21.309,38 EUR, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 13.911,07 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 5.916,44 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške X.XXX,XX EUR a z neuhradených poplatkov vo výške 0,00 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatňoval.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

14. Podľa platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.“

15. Podľa platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“

16. Podľa až 3 platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.“

17. Podľa platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

18. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len: „“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

19. Podľa platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

20. Podľa platí, že: „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

21. Podľa platí, že: „záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.“

22. Podľa platí, že: „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“

23. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa

osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.“

24. Súd posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľský právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere. Súd poskytnutý splátkový úver na základe zmluvy o splátkovom úvere posúdil ako spotrebiteľský úver poskytnutý v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zmluva o splátkovom úvere má súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a nasl. .

25. Zmluva o úvere ja ako zmluvný typ upravená v a nasl. . Nakoľko je však právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými spotrebiteľským právnym vzťahom, je nevyhnuté v zmysle prednostne aplikovať na tento právny vzťah ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva o splátkovom úvere je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému poskytnutý za iným účelom, ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd na predmetný právny vzťah prednostne aplikoval ustanovenia .

26. Medzi stranami sporu boli v predmetnom konaní sporné nasledovné skutočnosti, a to aktívna vecná legitimácia žalobcu v dôsledku práva právneho predchodcu žalobcu zosplatniť úver a následne pohľadávku postúpiť na súčasného žalobcu, nesprávne uvedená F. v spojení s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a premlčanie pohľadávky žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa súd v ďalšej časti tohto odôvodnenia podrobne zameral na právnu a skutkovú argumentáciu strán sporu v spojení s aktuálnou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít v súlade s princípom právnej istoty. Súd súčasne pristúpil ex offo k analýze predloženej zmluvy o splátkovom úvere a podrobil ju právnej analýze minimálnych zákonných náležitostí vyžadovaných pre tento typ zmluvy ako aj prevereniu, akým spôsobom právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovaného.

27. Podľa článku 2 ods. 2 platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

28. Na základe vyššie uvedeného súd pristúpil najprv k ex offo analýze predloženej zmluvy. Súd po preskúmaní zmluvy o splátkovom úvere dospel k právnemu záveru, že predmetná zmluva spĺňa všetky minimálne zákonné náležitosti uvedené v zákona o spotrebiteľských úveroch a v .

29. Súd súčasne ex offo preskúmal, akým spôsobom právny predchodca žalobcu skúmal pred poskytnutím úveru bonitu žalovaného tak, či právny predchodca žalobcu postupoval správne v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že: „veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“

31. Na výzvu Okresného súdu Trnava žalobca zaslal súdu postup právneho predchodcu žalobcu, akým spôsobom bola skúmaná bonita žalovaného. Žalobca uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa XX.X.XXXX, z ktorého vyplynulo, že spotrebiteľ mal v čase

poskytnutia úveru existujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v sume XX,XX EUR. Veriteľ počítal s úverovým zaťažením vo výške XXX,XX EUR (čo predstavuje výška splátky existujúceho úveru v sume 15,00 EUR a novo poskytnutého úveru v sume 247,00 EUR). Žalovaný deklaroval príjem vo výške 504,00 EUR. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy paušálnu sumu vo výške 198,09 EUR v podobe životného minima spotrebiteľov. Výpočet limitu bol realizovaný nasledovne: (výška existujúcich splátok úver + výška splátky poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu. Suma 15,00 EUR (existujúce splátky) + 247,00 EUR (splátka poskytnutého úveru) + 198,00 EUR (suma nákladov) = 460,00 EUR, čo je menej ako overený čistý príjem spotrebiteľov vo výške 504,00 EUR.

32. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXCoCsp/XX/XXXX z XX.XX.XXXX: odvolací súd uvádza, že primárne žiadateľ o úver (spotrebiteľ) je povinný poskytnúť pravdivé a relevantné údaje vo svojej žiadosti o poskytnutie úveru a nie naopak, keď spotrebiteľ vo svojej žiadosti klame ohľadom svojej majetkovej situácie, úmyselne uvádza nepravdivé údaje, výslovne za účelom, aby splnil podmienky na poskytnutie úveru, dodávateľ na základe týchto klamlivých údajov je uvedený do omylu a poskytne spotrebiteľovi úver a súd prvej inštancie namiesto, aby spotrebiteľa zaviazal aspoň na vrátenie poskytnutie sumy úveru (pokiaľ by vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov), žalobu v celom rozsahu zamietne, z dôvodu, že sa mu javí, že dodávateľ nedostatočne skúmal bonitu spotrebiteľa. P. súd zdôrazňuje, že dodávateľ nie je policajný orgán, t. j. jeho možnosti skúmania bonity spotrebiteľa sú limitované (o.i. aj zákonom ochrany osobných údajov) a musí prioritne vychádza z údajov, ktoré mu poskytol spotrebiteľ v žiadosti o úver.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že žalobca v konaní osvedčil skúmanie bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou tak, ako to predpokladá § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je tomu tak preto, pretože žalobca dostatočne preskúmal bonitu žalovaného na základe informácií, ktoré mu poskytol sám žalovaný. Právny predchodca žalobcu si totiž nemusel od žalovaného konkrétne vyžiadať doklady alebo faktúry preukazujúce deklarované náklady. Súd mal v tomto prípade za preukázané, že celkové záväzky žalovaného s mesačnou splátkou úveru v spojení s paušálnou sumou životného minima boli nižšie ako samotný čistý príjem žalovaného.

34. Následne sa súd zameral na problematiku neprijateľných zmluvných podmienok v predloženej zmluve. K neprijateľným zmluvným podmienkach súd uvádza, že žalovaný vo svojom odpore len všeobecne poukázal na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, avšak bez akejkoľvek špecifikácie. Žalovaný neuviedol, akú konkrétnu zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú a v čom vidí jej zmluvnú neprijateľnosť v neprospech spotrebiteľa. K problematike neprijateľných zmluvných podmienok súd uvádza, že predmetom tohto konania je len nárok žalobcu vo výške X.XXX,XX EUR titulom vymáhanej istiny, súčasťou ktorej nie sú akékoľvek iné poplatky alebo sankcie v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd iné ustanovenia tejto zmluvy než tie, ktoré majú priamy vplyv na predmet tohto konania, ex offo netestoval optikou neprijateľných zmluvných podmienok. Medzi základné zákonné právo veriteľa zo zmluvy o úvere v zmysle patrí právo na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré dlžníkovi - žalovanému na základe zmluvy o úvere poskytol. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatňuje len základnú istinu a len vo výške 3.000,00 EUR, súd argumenty žalovaného o existencii neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve nemohol akceptovať.

35. Ďalej sa súd zameral na problematiku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu po postúpení predmetnej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože v danom prípade neboli dodržané ustanovenia zákona o bankách v spojení s .

36. Žalovaný k tejto problematike na pojednávaní uviedol, že právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ nedodržal zákonné podmienky za zosplatnenie úveru a takýto úkon je podľa nášho názoru neplatný. Právo veriteľa na zosplatnenie úveru musí spĺňať podmienky podľa a . Tieto ustanovenia okrem iného upravujú časový limit pre veriteľa na zosplatnenie dlhu, ktorý bol pôvodne dohodnutý v splátkach. Predmetné ustanovenie určuje, kedy najskôr môže veriteľ požadovať zosplatnenie dlhu a zároveň v

spojení s určuje aj časový limit, do kedy môže toto právo uplatniť, teda vykonať. Pokiaľ mienil právny predchodca žalobcu zosplatniť úver v zmysle vyššie citovaných ustanovení na základe predmetnej výzvy, mohol tak urobiť pre splátku splatnú 20.06.2017 a to najskôr po uplynutí 3 mesiacov do jej splatnosti, t.j. po dátume 20.09.2017. Zároveň však v nadväznosti na citáciu posledná veta , mohol tak urobiť najneskôr do splatnosti najbližšej splátky t.j. najneskôr do XX.XX.XXXX. Zosplatniť úver mohol v rozmedzí od 20.09.2017 do 20.10.2017. Právny predchodca žalobcu však vykonal už zosplatnenie úveru už dňa 21.08.2017, to znamená ešte pred uplynutím lehoty splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí 3 mesiacov od splátky splatnej 20.06.2017. Žalovaný poukázal na zjednocujúce stanovisko obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.05.2017, na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: XXCoCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.XCdo/XX/XXXX z XX.XX.XXXX.

37. Žalobca k tejto problematike uviedol, že uvedený výklad a je nesprávny a viedol by k absurdnej situácii, kedy by veriteľ mohol využiť svoje právo zosplatniť úver v akomsi obmedzenom časovom rozsahu medzi 20.09.2017 a 20.10.2017 a to napriek tomu, že správanie dlžníka sa nezmenilo a je v omeškaní viac ako 1 rok, nezačal splácať splátky v dôsledku čoho boli podmienky podľa aj naďalej splnené, pretože dlžník bol preukázateľne v omeškaní po dobu viac ako 3 mesiace a bol zároveň upozornený na možné uplatnenie tohto práva. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: XCdo/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v ktorom súd rozhodoval o dovolaní spotrebiteľa, v ktorom argumentoval prakticky totožne a z ktorého vyplýva, že právo na zosplatnenie sa veriteľovi zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorou sa dostane do omeškania viac ako 3 mesiace. K ustáleniu, pre ktorú splátku došlo k uplatneniu tohto práva môže vždy dôjsť až potom, kedy veriteľ za splnenia podmienok podľa toto právo uplatní. V tomto prípade tomu došlo k podaniu zo dňa 21.08.2017, v tomto čase bol žalovaný v omeškaní so splácaní úveru po dobu dlhšie ako 3 mesiace, pričom bol upozornený na možné uplatnenie tohto práva.

38. Podľa platí, že: „ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“

39. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách platí, že: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

40. Z rozsudku Najvyšší súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Y. XX/XXXX o dňa XX. marca XXXX, vyplýva, že: „rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 bankového zákona, ktoré od schválenia pôvodného znenia zákona do času uzavretia zmluvy úverovej veriteľky a žalobkyne o postúpení pohľadávok nedoznalo žiadnej zmeny (odhliadnuc od prečíslovania k 1. januáru 2009 pôvodného odseku 7 na odsek 8, v tejto súv. por. čl. III bod 46 a čl. XI ) treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou. Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré

predpokladá už § 524 ods. 1 O. z.), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta ustanovenia je potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupcovi aj dokumentácie preukazujúcej tzv. život právneho vzťahu (resp. pohľadávky) a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia (dovolateľkou vzťahovaného na ustanovenie ako celok).“

41. Z uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 1 Y./XXX/XXXX, bodu XX., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že: „špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by nemala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá.“

42. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: sp. zn.: XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že: „za kvalifikovanú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách možno považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.“

43. Súd v tejto súvislosti po podrobnej analýze vyjadrení strán sporu a ich právnych zástupcov v spojení s rozborom aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít dospel k právnemu záveru, že žalobca je v tomto konaní aktívne legitimovaným na podanie jeho žaloby. Je tomu tak preto, pretože právny predchodca žalobcu plne v súlade s platnou právnou úpravou vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky platne postúpil na súčasného žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Súd preskúmal oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX a zistil, že jeho súčasťou je aj výzva na zaplatenie dlžnej sumy vo výške XX.XXX,XX EUR v lehote do 15 dní na konkrétne číslo účtu, čím je nepochybne v zmysle vyššie uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: sp. zn.: XY./XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX splnená podmienka uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súčasne z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: X Cdo/XXX/XXXX, bodu XX., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žiadny zákon neustanovuje veriteľovi povinnosť uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru presnú špecifikáciu splátky, pre ktorú sa celý dlh zosplatnil. Z uvedeného dôvodu súd argumenty žalovaného v tejto časti považoval za právne irelevantné.

44. V súvislosti s predčasným zosplatnením úveru priamo súvisí aj problematika premlčania, na ktorú poukázal vo svojich vyjadreniach žalovaný. V tejto časti odôvodnenia rozsudku sa súd zameral na overenie skutočnosti, či žalobcov uplatnený nárok v jeho žalobe je alebo nie je premlčaný tak, ako na to poukázal žalovaný.

45. Podľa platí, že: „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

46. Podľa platí, že: „ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“

47. K jasnému ustáleniu rozhodovacej praxe v otázke premlčania dlhu pri strate výhody splátok v spotrebiteľských veciach došlo publikovaním uznesenia najvyššieho súdu z 29. novembra XXXX, sp. zn. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 29/2023 s právnou vetou: „Podľa plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba

celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“

48. Z uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: , bodu 29., zo dňa 30.01.2024 vyplýva, že: „podstata ustanovenia druhej vety (dôvod, pre ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného pravidla actio nata, ustanoveného v ) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť výlučne na vôli veriteľa. Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde, je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. Napokon, toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený dlh.“

49. Podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony platí, že: „lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva ,v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.“

50. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení vyššie uvedenou aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobcov uplatnený nárok bol uplatnený na súd riadne a včas. Je tomu tak preto, pretože k uplatneniu práva na zosplatnenie úveru došlo v dôsledku nezaplatenej splátku úveru, ktorá bola splatná dňa 20.05.2017. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2022, sp. zn. v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 29/2023 začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. V prejednávanom prípade tak začala plynúť premlčacia doba XX.XX.XXXX a uplynula by 21.08.2020. Súčasne z dôvodu pandémie COVID-19 premlčacia doba v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 vo všetkých právnych vzťahoch spočíva a preto k rozhodnému dátumu 21.08.2020 je v zmysle tohto zákona potrebné pripočítať ešte 30 dní. Keďže bol však nárok žalobcu uplatnený na súde už 21.08.2020, súd dospel k právnemu záveru, že žalobcov uplatnený nárok žalobou bol uplatnený na súde včas a nie je premlčaný. Z uvedeného dôvodu súd aj pri námietke premlčania zo strany žalovaného musí konštatovať, že námietka premlčania zo strany žalovaného bola vznesená nedôvodne, pretože nárok žalobcu nie je premlčaný.

51. Podľa platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.“

52. Podľa platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“

53. Podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

54. Súd súčasne preskúmal zákonnosť uplatnených úrokov z omeškania a dospel k právnemu záveru, že žalobca si zákonné úroky z omeškania uplatnil v správnej výške. Nakoľko sa žalovaný dostal s úhradou svojho peňažného záväzku do omeškania, žalobca si v súlade s uplatnil zákonné úroky z omeškania, pričom ich výška 5,00 % ročne bola žalobcom správne určená v súlade s Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania žalovaného s platením svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo

výške 0,00 %, ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (0,00 % + 5,00 % = 5,00 % úrok z omeškania).

55. Podľa platí, že: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

56. Súd v tomto prípade určil žalovanému lehotu na plnenie 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s .

57. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a súčasne po podrobnej právnej analýze tohto sporu a aplikácii vyššie citovanej aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

58. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

59. Podľa a : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

60. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

61. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

62. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu. V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

63. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.