Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Csp/18/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore žalobcu: PSP SK s.r.o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 53 178 165, zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 232,67 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 232,67 eur s úrokom z omeškania 7,50 % ročne od 09.03.2023 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou dňa 29.05.2023 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní zaviazal platobným rozkazom žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 232,67 eur s úrokom z omeškania 7,6 % ročne od 30.12.2022 do zaplatenia, , titulom neposkytnutého poistného plnenia. V priebehu konania žalobca opravil výšku príslušenstva a navrhol priznať úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.12.2022 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. C. T., EČV: U ktorého vlastníkom je S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I. XXX, XXX XX I.. Škoda spôsobená poistnou udalosťou je krytá uzatvoreným havarijným poistením so žalovaným. Poškodené motorové vozidlo si nechal vlastník vozidla opraviť u žalobcu, za čo bola vlastníkovi vyúčtovaná suma vo výške 4 220,02 eur vrátane DPH. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 3 837,35 eur vrátane DPH po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- eur. Vo zvyšnej časti vo výške 232,67 eur poistné plnenie neposkytol. Z uvedeného postupu žalovaného je zrejmé, že nerozporuje skutkový priebeh škodovej udalosti, vzniknuté poškodenia a ani existenciu uzatvoreného havarijného poistenia. Žalobca uzavrel na strane postupníka zmluvu o postúpení pohľadávky s vlastníkom motorového vozidla na strane postupcu, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 232,67eur, postupca žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky prípisom doručenom žalovanému. V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov sa uhrádza „skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“. V zmysle ustanovenia sa škoda uhrádza „v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu“. Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na

uvedenie veci do predošlého stavu. Žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. , v ktorom sa uvádza nasledovné: „V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.“ Tým, že dôjde k uvedeniu veci do predošlého stavu nedôjde k zhodnoteniu technického stavu, ale iba uvedením do predošlého stavu, presne tak, ako to upravuje ustanovenie . Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky, sp.zn.: , v zmysle ktorého: „Při stanovení výše náhrady škody ůsobené na věci je třeba vycházet z nákladů (jejich ceny), které je třeba vynaložit na uvedení věci do původního stavu ( o. z.)“. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza: „Stejně tak (ze stejných důvodů) nelze činit výši škody závislou na tom, zda poškozený, jenž si poškozenou věc opravuje, provede sám či nikoli, jak a za jaké ceny obstará náhradní díly a pod.“. Rovnako uvedené tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, sp.zn.: , v zmysle ktorého: „Ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov vyjadrenú v peniazoch, potrebnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu.“ V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza: „Pokiaľ obnovenie pôvodného stavu nie je možné inak než použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné a ani spravodlivé prenášať povinnosť na náhradu nákladov škodovej udalosti na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi“. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie NS ČR z 23.09.2008, sp.zn.: , v zmysle ktorého: „Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrené vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody; ďalším možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady za poškodenie veci je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pre poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady nie je uplatnením iného, skutkovo odlišného nároku, ale ide stále o - po skutkovej stránke identický - nárok na náhradu za poškodenie veci.“. V zmysle citovaného rozhodnutia nie je pre určenie výšky a vzniku škody ani rozhodujúce, či poškodená vec bola opravená alebo nie. Škoda vzniká okamihom, kedy došlo k poškodeniu veci Žalobcu a zásahom do jeho majetkovej sféry práve poškodením vozidla, ktoré nemohol v dôsledku tohto poškodenia užívať. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie R 55/1971, s. 151 ods. 2 a s. 152 ods. 1, kde sa uvádza „Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Takto vymedzená škoda je právne relevantnou škodou, t. j. jedným z predpokladov, na základe ktorých vzniká zodpovednostný právny vzťah. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.“. Podľa R III/1967, s. 51 ods. 4 a R 55/1971, s. 152 ods. 3, „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu.“. Žalobca nežiada žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody, ktorej má podľa uzatvorenej zmluvy zodpovedať poskytnuté poistné plnenie, argumentácia žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia je motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo a je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23.06.2023 platobný rozkaz č. k. , proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor a žalobu žiadal zamietnuť. V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu žiadnym spôsobom nešpecifikoval žalovanú sumu, napriek tomu, že z oznámenia žalovaného zo dňa 21.02.2023 jednoznačne vyplýva, čo bolo dôvodom odpočtu nelikvidných položiek v tejto výške. Z jeho právneho posúdenia však možno vyvodiť záver, že sa v tomto konaní domáha náhrady skutočnej škody, za ktorú považuje aj nevyplatenú sumu 232,67 eur. Žalovaný zdôraznil, že v prejednávanej veci nejde o náhradu škody zo zodpovednosti za škodu, ale o plnenie z havarijného poistenia a preto je potrebné vec posudzovať v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a nie podľa ustanovení o náhrade škody v zmysle druhej hlavy Zodpovednosť za škodu , ako uvádza žalobca. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti postupoval v zmysle dojednanej poistnej zmluvy č. 8020285498 a poistných podmienok Moje auto - Sprievodca poistením zo dňa 15.9.2021, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Žalovaný poukázal konkrétne na časť 2.4, kde sa na str. 39 uvádza, že pri oprave v nezmluvnom servise žalovaný uhradí náklady na prácu stanovené na základe časových noriem, technologických postupov určených výrobcom danej značky a typu vozidla. Hodinovú sadzbu maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej obdobne vybavenými opravovňami v regióne, v ktorom sa oprava vykonávala, ak nebude vozidlo opravované v servise, ktorý klientovi odporučil žalovaný, bude uhradená hodinová sadzba za opravu maximálne do výšky 32 eur. Odporučenie, aby klient, ak sa rozhodne opraviť svoje vozidlo využil sieť zmluvných servisov je priamo v texte poistných podmienok Moje auto - Sprievodca poistením časti 2.4 na str. 38 a nasl. V danom prípade poistený S. C. v zmysle takýchto poistných podmienok nepostupoval, poškodené vozidlo dal do nezmluvného servisu, objednal opravu a súčasne servis (žalobcu) splnomocnil na zastupovanie vo veci komunikácie s poisťovňou a na všetky úkony súvisiace na zastupovanie poistnej udalosti 2240074131. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že splnomocnenie a objednávka opravy je datovaná dňom 19.02.2022, pričom podľa opisu skutkových okolností k škodovej udalosti malo dôjsť až dňa 14.12.2022. Servis, do ktorého dal klient vozidlo opraviť t.j. žalobca, je neautorizovaný opravca, ktorý účtoval za hodinu 46,80 eur a za hodinu lakovníckej práce 54 eur. Nepriznaná suma 232,67 eur predstavuje rozdiel medzi servisom účtovanými normohodinami ( 7,4 NH za prácu a 5,6 NH za lakovanie) a výškou normohodiny, na ktorú má nárok poistený klient v zmysle dojednanej poistnej zmluvy. Žalovaný postupoval v súlade s poistnou zmluvou č. 8020285498 a dojednanými poistnými podmienkami a preto uplatnený nárok žalobcu považuje za neoprávnený a nedôvodný v celom rozsahu. Nie je zrejmé ani to, prečo žalobca požaduje úrok z omeškania práve od 30.12.2022, faktúra za opravu vozidla bola vystavená až dňa 08.02.2023. Žalovaný zároveň vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorý pohľadávku nadobudol od poistníka žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.04.2023, napriek tomu, že z poistných podmienok v Sprievodcovi poistením zo dňa 15.9.2021 vyplýva, že poistník ani osoba, ktorej zveril vozidlo, nemá právo postúpiť akýkoľvek nárok alebo právo vyplývajúce zo zmluvy na tretie osoby. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný žalobcom uplatnený nárok za neopodstatnený a nedôvodný.

4. Vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca opravil žalobu v časti označenia dátumu, od ktorého žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu príslušenstva pohľadávky tak, že úrok z omeškania navrhol priznať od 09.03.2023, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí 15 dňovej lehoty po skončení šetrenia poistnej udalosti, ktorú žalovaný ukončil dňa 21.02.2023 s tým, že pri vyhotovení žaloby došlo k administratívnej chybe. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že nakoľko predmetná poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, pretože bola uzatvorená so spotrebiteľom, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia a nasl. . V tomto smere žalobca poukázal na ustanovenie druhá veta , v zmysle ktorého „Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“. S ohľadom na citované ustanovenie a vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti predmetné ustanovenie o vzdaní sa práva na postúpenie predmetnej pohľadávky a teda vzdanie sa tohto svojho práva vopred, je v príkrom rozpore s a právami spotrebiteľa, ktorým bol postupca v čase uzatvárania poistnej zmluvy, ale aj v čase likvidácie a šetrenia poistnej udalosti. S ohľadom na uvedené sa preto jedná o nezákonné ustanovenie, ktoré je neplatné a Spotrebiteľ mal preto právo postúpiť svoje nároky z poistnej zmluvy. Žalobca v priebehu konania nikdy netvrdil, že si v tomto spore uplatňuje náhradu škody. Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu jednoznačne uvádza, ako na to správne poukazuje v konečnom dôsledku aj samotný žalovaný, že žiada úhradu poistného plnenia. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu v rámci právnej argumentácie poukazuje na ustanovenia o náhrade škody, tak to robí výlučne za účelom preukázania výšky poistného

plnenia, nakoľko poistné plnenie vychádza z výšky vzniknutej škody. V zmysle poistných podmienok MOJE AUTO - SPRIEVODCA POISTENÍM zo dňa 15.09.2021 v časti 2.4 na str. 39 sa uvádza, že pri oprave v nezmluvnom servise uhradí žalovaný „náklady na prácu stanovené na základe časových noriem, technologických postupov určených výrobcom danej značky a typu vozidla. Hodinovú sadzbu maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej obdobne vybavenými opravovňami v regióne, v ktorom sa oprava vykonávala.“. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že limit pre výšku poistného plnenia za vykonanú prácu je limit obvyklej hodinovej sadzby účtovanej obdobne vybavenými opravovňami v regióne, v ktorom sa oprava vykonávala. Žalovaný poukazuje na nasledujúci odsek VPP, v zmysle ktorého pokiaľ bude vozidlo opravené v servise, ktorý žalovaný neodporučil, uhradí hodinovú sadzbu maximálne do výšky 32,- eur vrátane DPH. Žalobca je však toho právneho názoru, že toto citované ustanovenie je v príkrom rozpore s ustanovením VPP uvedenom v predchádzajúcom odseku, ktorý jednoznačne upravuje limit ceny za prácu v prípade nezmluvného servisu. Nie je zrejmý dôvod cenového limitu vo výške 32,- eur pre „neodporučené“ servisy, nakoľko žalovaný odporúča servisy, ktoré má zazmluvnené. Uvedené potvrdzuje aj definícia pojmu „Zmluvný servis“ uvedená v bode 2.6 na str. 57 VPP. V zmysle uvedenej definície je zmluvným servisom žalovaným odporúčaný servis umiestnený najbližšie k miestu vzniku poistnej udalosti. Potom výkladom a contrario je každý neodporúčaný servis nezmluvným servisom. Limit upravený vo výške 32,- eur vrátane DPH pre cenu práce je zmätočným ustanovením, ktorý je v rozpore s predchádzajúcou úpravou ceny práce. Nakoľko predmetná poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia , pretože bola uzatvorená so spotrebiteľom, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia a nasl. . Žalobca v tomto smere poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého „V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“. S ohľadom na citované ustanovenie a vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti predmetné ustanovenie o cenovom limite vo výške 32,- eur vrátane DPH pre „neodporúčaný“ servis je v príkrom rozpore s predchádzajúcim odsekom VPP a takéto ustanovenie pôsobí zmätočne, nezrozumiteľne a nejasne pre spotrebiteľa, ktorým bol postupca v čase uzatvárania poistnej zmluvy, ale aj v čase likvidácie a šetrenia poistnej udalosti. Nakoľko je tu z uvedeného dôvodu dôvodná pochybnosť o obsahu spotrebiteľskej zmluvy v tejto časti, je potrebné v súlade s ustanovením aplikovať pre spotrebiteľa priaznivejší výklad tejto spotrebiteľskej zmluvy, teda je potrebné uplatniť tú časť VPP, ktorá ako limit ceny práce ustanovuje obvyklú cenu iných opravovaní v danom regióne, teda to ustanovenie VPP, na ktoré sa žalobca v replike odvoláva. Rozpor o obsahu spotrebiteľskej zmluvy naviac podľa právneho názoru žalobcu umocňuje aj fakt, že cenový limit za cenu práce vo výške 32,- eur vrátane DPH, je neudržateľný aj s ohľadom na ekonomický a hospodársky vývoj, neustále rastúcu mieru inflácie, ceny energií, pohonných hmôt, zvyšovanie nákladov na život a tým aj tlak na zvyšovanie miezd v pracovných vzťahoch. Priebeh škodovej udalosti je medzi stranami nesporný, nakoľko žalovaný svojím čiastočným plnením nesporuje priebeh škodovej udalosti a vzniknuté poškodenia a ani osobu zodpovednú, ktorá je u žalovaného poistená. Argumentácia žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia je motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo a je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalovaný má záujem na odmietnutí poistného plnenia práve z bazálnej náležitosti podnikania poisťovne, ktorou je dosahovanie zisku. Nakoľko žalovaný ako podnikateľský subjekt podniká práve za účelom dosahovania zisku, je v jeho záujme čo najmenšiu časť finančných prostriedkov vyplatiť práve titulom poistného plnenia. Žalobca v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu pravdivo a úplne opísal skutkovú a aj právnu stránku vzniknutej škodovej udalosti a svoj opis aj následne podporil predložením písomných dôkazov, ktoré v plnom rozsahu potvrdzujú opis skutkových a aj právnych okolností. Žalobca v tomto smere plne uniesol bremeno svojho tvrdenia a dôkazné bremeno a nežiada žiadnu inú úhradu poistného plnenia, ktorá by nezodpovedala reálne vzniknutej škode.

5. Následne po vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného a návrhu na pokračovanie v konaní, upomínací súd vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému.

6. Po postúpení veci Mestskému súdu Bratislava IV žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu okrem iného uviedol, že v ustanovení sa uvádza, že nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Uvedené ustanovenie zákona teda pripúšťa , aby dlžník dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky. Predmetné ustanovenie poistnej zmluvy že poistník ani osoba, ktorej zveril vozidlo, nemá právo postúpiť akýkoľvek nárok alebo právo vyplývajúce zo zmluvy na tretie osoby je vyjadrené určito, zrozumiteľne a nespôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalovaný poukázal aj na to, že v ustanovení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku zákon vylučuje prípadné ustanovenia dovoľujúce dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa . Žalovaný preto považuje za rovnovážny taký stav, keď obe zmluvné strany mali zákaz previesť práva vyplývajúce z poistnej zmluvy na tretie osoby, pričom je nepodstatné, že žalovanému uvedené fakticky vyplýva zo zákona (OZ ) a poistníkovi z uzatvorenej poistnej zmluvy, t.j. dohody, tak ako to má na mysli . Žalovaný má tiež za to, že uvedené ustanovenie poistnej zmluvy žiadnym spôsobom nezhoršuje vymožiteľnosť pohľadávky spotrebiteľa a jeho právne postavenie resp. jeho prístup k poistnej ochrane vyplývajúcej z poistnej zmluvy. Žalobca v rámci právnej argumentácie poukazuje na ustanovenia o náhrade škody, uvádza, že tak robí výlučne za účelom preukázania výšky poistného plnenia, nakoľko poistné plnenie vychádza z výšky vzniknutej škody. Uvedené vysvetlenie žalobcu nepovažuje žalovaný za relevantné a zotrváva na tom, čo uviedol v odpore, a síce, že v prejednávanej veci nejde o náhradu škody zo zodpovednosti za škodu, ale o plnenie z havarijného poistenia a preto je potrebné vec ( vrátane výšky poistného plnenia ) posudzovať v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a nie podľa ustanovení o náhrade škody. Pokiaľ žalobca v podaní uvádza, že ustanovenia poistných podmienok Moje auto -Sprievodca poistením zo dňa 15.9.2021, konkrétne časť 2.4., že pri oprave v nezmluvnom servise žalovaný uhradí náklady na prácu stanovené na základe časových noriem, technologických postupov určených výrobcom danej značky a typu vozidla, hodinovú sadzbu maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej obdobne vybavenými opravovňami v regióne, v ktorom sa oprava vykonávala a ak nebude vozidlo opravované v servise, ktorý sme klientovi odporučili, uhradíme hodinovú sadzbu za opravu maximálne do výšky 32 eur, sú vo vzájomnom rozpore, s uvedeným tvrdením a výkladom žalobcu žalovaný nesúhlasí. Vozidlo nebolo opravované v odporúčanom servise a tak žalovaný uhradil v súlade s poistnými podmienkami hodinovú sadzbu za prácu v maximálnej výške 32eur. Ak sa žalobca dovoláva posúdenia poistnej zmluvy ako spotrebiteľskej a s odvolávaním sa na výkladu , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, žalovaný je názoru, že uvedené ustanovenie poistných podmienok sa týka hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a poistník tieto podmienky uzavretím poistnej zmluvy akceptoval. Tiež výber opravovne bol jeho slobodnou voľbou, pričom z poistných podmienok jednoznačne vyplývajú limity plnenia s tým spojené. Poistník mal rovnako možnosť vybrať si niektorý z odporučených servisov, na ktoré sa uvedený maximálny limit za hodinovú sadzbu práce nevzťahuje. V bode 11 žalobca uvádza poistné udalosti a tvrdí, že v nich bola za cenu práce vždy účtovaná vyššia suma ako 32 eur vrátane DPH. V prípade PU 2241011666 ( začiatok poistenia od 16.8.2019 ) a PU 224163544 ( začiatok poistenia od 14.7.2017 ) boli dojednané iné poistné zmluvy s inými poistnými podmienkami ako v prejednávanom spore a tak mechanické porovnávanie je neadekvátne. V ďalších poistných udalostiach došlo k pochybeniu likvidátora v prospech klientov, ktorí tak dostali plnenie nad rámec poistných podmienok. Žalovaný rozhodne nesúhlasí s tým, aby sa chyba pri likvidácii inej poistnej udalosti vydávala zo strany žalobcu za preukázanie opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku. Žalobca tvrdí, že žalovaný neeviduje v účtovníctve faktúru na žalovanú sumu a poukazuje na to, že uvedenú faktúru, ktorá zahŕňa aj žalovanú sumu riadne doložil. K tomu žalovaný uvádza, že nikdy netvrdil, že nám faktúra, v ktorej je zahrnutá aj suma za opravárenské práce nebola k likvidácii poistnej udalosti doložená, ale pre účely upomínacieho konania žalovaný uviedol, že túto faktúru žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve, čo je aj pravda. Žalovaný nie je dodávateľom ani odberateľom fakturovaných prác, a preto nie je dôvod, aby táto faktúra vstúpila do jeho účtovníctva. Žalovanému bola poisteným predložená len ako jeden z dôkazov, ktorými preukazoval uplatnený nárok na poistné plnenie v rámci likvidácie PU č 2240074131. Žalovaný nesúhlasí s obvineniami žalobcu, že konanie žalovaného spočívajúce v neposkytnutí plnenia je účelové a tendenčné a jeho snahou je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalovaný odškodnil nárok poisteného z PU 2240074131 v súlade s dojednanou poistnou zmluvou a poistnými podmienkami v Sprievodcovi poistením zo dňa 15.9.2021, ktorými sa poistenie riadi.

7. V rámci uplatnenia prostriedkov procesného útoku žalobca navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi - technickým preukazom, faktúrou, oznámením o poistnom plnení, oznámením o postúpení pohľadávky, navrhol pripojiť poistný spis.

8. Žalovaný v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhol vykonať dokazovanie listinami

- poistkou č. 8020285498, návrhom poistnej zmluvy zo dňa 05.11.2021, poistnými podmienkami Moje auto - Sprievodca poistením zo dňa 15.09.2021, splnomocnením zo dňa 19.02.2022, listom zo dňa 21.02.2023, výpočtom k poistnej udalosti 2240074131.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými stranami sporu a mal preukázané tieto skutočnosti podstatné pre rozhodnutie :

10. Z listinných dôkazov - osvedčenia o evidencii (technický preukaz), faktúry č. 20230027 a listu žalovaného zo dňa 21.02.2023 označeného ako Likvidácia škodovej udalosti vyplynulo, že vlastníkom motorového vozidla zn. C. T., EČV: U je S. C., bytom A. I. XXX, I. , ktorému za opravu predmetného motorového vozidla dodávateľ PSP SK s.r.o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 53 178 165 dňa 08.02.2023 vystavil faktúru č. 20230027 s dátumom splatnosti dňa 15.02.2023, ktorou vyúčtoval sumu 4.220,02 eur. Opravca za hodinu práce účtoval 46,80 eur vrátane DPH a za lakovnícke práce 54,- eur vrátane DPH. Žalovaný listom zo dňa 21.02.2023 vo veci škodovej udalosti č. 2240074131 vlastníkovi vozidla oznámil, že podľa doložených dokladov bola škoda na vozidle likvidovaná a po odpočítaní spoluúčasti 150,- eur a nelikvidovaných položiek - neprimeranej ceny NH 232,67 eur (priznané 32 eur s DPH) bola priamo na účet opravcu poukázaná suma 3.837,35 eur.

11. Z listiny - oznámenia o postúpení pohľadávky vyplynulo, že vlastník motorového vozidla zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.04.2023 pohľadávku vo výške 232,67 eur titulom poistného plnenia zo škodovej udalosti zo dňa 14.12.2022, evidovanej poisťovňou pod č. 2240074131, v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy postúpil na žalobcu. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené dňa 20.04.2023.

12. Z listinných dôkazov - poistky č. 8020285498 a všeobecných poistných podmienok Moje auto - Sprievodca poistením vyplynulo, že vlastník predmetného motorového vozidla uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu s poistením vozidiel - EXTRA, so začiatkom poistenia od 05.11.2021 na dobu neurčitú. V zmysle všeobecných ustanovení sa poistenie riadi poistnou zmluvou a podmienkami uvedenými v Sprievodcovi poistenia platnom od 15.09.2021. V časti 2.4 poistných podmienok je upravené, že pri oprave v nezmluvnom servise poisťovňa uhradí náklady na prácu stanovené na základe časových noriem, technologických postupov určených výrobcom danej značky a typu vozidla, hodinovú sadzbu maximálne do výšky obvyklej hodinovej sadzby účtovanej obdobne vybavenými opravovňami v regióne, v ktorom sa oprava vykonávala, a ak nebude vozidlo opravované v servise, ktorý klientovi odporučila poisťovňa, bude uhradená hodinová sadzba za opravu maximálne do výšky 32,- eur.

13. Súd nárok žalobcu právne posúdil nasledovne:

13.1. Podľa ,,, , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to aj prostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania.

13.2. Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.3. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13.4. Podľa ,,, , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

13.5. Podľa , poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

13.6. Podľa ,,, , právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

13.7. Podľa ust. §-u 517 ods.1 veta prvá a ods. 2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13.8. Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

14. Súd po posúdení podstatných skutkových tvrdení strán, ich právnych argumentov a po vykonaní navrhnutých dôkazov a ich vyhodnotení dospel k názoru, že žalobcovi je potrebné priznať úspech.

15. V predmetnom konaní žalobca voči žalovanému ako poisťovni uplatnil nárok na úhradu poistného plnenia z poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel, domáha sa zaplatenia zostatku poistného plnenia vo výške 232,67 eur, nakoľko žalovaný poistné plnenie neoprávnene krátil, čo vyplynulo z oznámenia o likvidácii škodovej udalosti zo dňa 21.02.2023.

16. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorej nedostatok v priebehu konania žalovaný namietol, čo odôvodnil tým, že žalobca od poistníka žalovaného pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.04.2023, pričom z poistných podmienok vyplýva, že poistník ani osoba, ktorej zveril vozidlo, nemá právo postúpiť akýkoľvek nárok alebo právo vyplývajúce zo zmluvy na tretie osoby.

17. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol subjektom práva, ktoré bolo predmetom konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu.

18. Súd je názoru a v uvedenom smere sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že predmetná zmluva o havarijnom poistení je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na ust. a nasl. , a vychádzajúc z ust. , ustanovenie v poistných podmienkach, ktoré upravuje, že poistník nemá právo akýkoľvek nárok alebo právo vyplývajúce zo zmluvy postúpiť na tretie osoby, nie je v súlade s právami spotrebiteľa, resp. zmluvná podmienka, v rámci ktorej sa poistník vopred vzdáva svojich práv, je v neprospech spotrebiteľa. Ak poistník zmluvou o postúpení pohľadávky nárok voči žalovanému postúpil na v konaní označeného žalobcu, pričom zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky, ktorá je špecifikovaná čo do výšky, ako aj čo do dôvodu ( poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 14.12.2022 evidovanej poisťovňou pod č. 2240074131), konal v rámci oprávnení spotrebiteľa a žalobca tak je v konaní aktívne vecne legitimovaný.

19. Vo vzťahu ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu, že poistník dal vozidlo opraviť v nezmluvnom servise, kde hodinová sadzba za vykonanú prácu bola účtovaná na rámec limitu upraveného v poistných podmienkach vo výške 32,- eur vrátane DPH, súd je názoru a opätovne sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že ak v zmysle poistných podmienok je limit pre výšku poistného plnenia za vykonanú prácu limit obvyklej hodinovej sadzby účtovanej obdobne vybavenými opravovňami v regióne, v ktorom sa oprava vykonávala, je s týmto ustanovením v rozpore poistná podmienka, v zmysle ktorej žalovaný v prípade neodporučeného servisu uhradí hodinovú sadzbu za opravu maximálne do výška 32,- eur. Dôvod výšky limitu 32,- eur pre neodporúčané servisy nie je zrejmý, nakoľko žalovaný odporúča zmluvné servisy, pričom podľa definície v poistných podmienkach je zmluvným servisom odporúčaný servis umiestnený najbližšie k miestu vzniku poistnej udalosti. Výkladom a contrario je potom každý neodporúčaný servis nezmluvným servisom. Nakoľko ako už bolo uvedené, poistná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, poistná podmienka o úhrade hodinovej sadzby maximálne 32,- eur vrátane DPH pre neodporúčaný servis je vzhľadom na predchádzajúce ustanovenie poistných podmienok pre spotrebiteľa nezrozumiteľná a nejasná. Z toho dôvodu s poukazom na ust. je potrebné pre spotrebiteľa aplikovať priaznivejší výklad spotrebiteľskej zmluvy a uplatniť časť všeobecných poistných podmienok ustanovujúcu limit ceny práce, obvyklú cenu opravovní v danom regióne. Súd zároveň uvádza, že nemôže byť na ťarchu poisteného, ak pri výbere servisu zvolil nezmluvný servis poisťovne, s ktorým má poisťovňa dojednané zmluvné ceny. V prípade, ak má opravovňa ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo je v danom prípade nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované a neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť, prípadne že sú neúčelne vynaložené na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Zmluvné dojednania nepreukazujú dôvodnosť, ani účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu v nezmluvných servisoch v porovnaní so zmluvnými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak, zmluvné dojednania neuvádzajú či existuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o zmluvný alebo nezmluvný servis neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti, nemožno teda bez ďalšieho vychádzať len z cenového limitu hodinovej sadzby maximálne do výšky 32,- eur, stanoveného žalovaným vo všeobecných poistných podmienkach platných od 15.09.2021. Súd je rovnako ako žalobca názoru, že poisťovňou stanovený limit za cenu práce je vzhľadom na ekonomický a hospodársky vývoj, rastúcu mieru inflácie ceny energií, pohonných hmôt a s tým súvisiacich nákladov, neudržateľný.

20. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a s poukazom na uvedené skutočnosti, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal k zaplateniu istiny 232,67 eur.

21. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa cit. ust. , a žalovaného zaviazal k ich zaplateniu odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty od skončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 21.02.2023, t.j. od 09.03.2023. Súd zároveň opravil výrok rozsudku v časti označenia dátumu, od ktorého zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania, z dôvodu, že došlo k zrejmej nesprávnosti, nakoľko žalobca v priebehu konania žalobu v uvedenej časti opravil. Výška úrokov z omeškania je upravená vykonávacím predpisom nar. vl. SR č.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. §-u 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Mestského súdu Bratislava IV, písomne. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ): neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.