Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/49/2022

Identifikačné číslo spisu: 2117011627 Dátum vydania rozhodnutia: 27.07.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Patrik Príbelský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2117011627.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 27. júla 2022 v Bratislave v trestnej veci obvineného N. J. pre obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa , , s poukazom na , o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. , z 11. septembra 2017 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného N. J. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Okresný súd Trnava na verejnom zasadnutí konanom 11. septembra 2017, o návrhu na schválenie dohody o vine a treste, rozsudkom, sp. zn. , schválil dohodu o vine a treste z 22. augusta 2017, uzatvorenej medzi prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Trnave a obvineným N. J., podľa ktorej bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa , , s poukazom na , ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

dňa 07.03.2017 o cca 05.20 hod. v T., na ulici gen. Z. pred vchodom č. XX čakal na svoju družku O. C. a keď táto vyšla, žiadal ju, aby sa mohol vrátiť späť k nej domov, čo ona odmietla a následne po slovnej hádke v úmysle usmrtiť ju, vytiahol z vrecka bundy nôž s čiernou rukoväťou o dĺžke čepele 10 cm, s ktorým ju 2-krát bodol do oblasti hrudníka a 3-krát do oblasti brucha, čím spôsobil poškodenej O. C. bodnú ranu vľavo v 4. medzirebrí bez prieniku do dutiny hrudnej, bodnú ranu na prednej strane hrudníka vpravo v 3. medzirebrí, prenikajúcu do hrudnej dutiny, spojenú s pneumothoraxom vpravo s poškodením pľúcneho tkaniva, bodnú ranu v pravom nadbrušku, poškodzujúcu XII. rebro na dolnom okraji, prenikajúcu do dutiny brušnej s poškodením pečene, bodnú ranu v ľavom nadbrušku, prenikajúcu do dutiny brušnej s poškodením povrchovej vrstvy žalúdka, spojené s nahromadením krvi v dutine brušnej, bodnú ranu brušnej steny bez prieniku do dutiny brušnej a ďalších šesť bodnorezných rán na ľavom zápästí, ruke a malíčku, ktoré zranenia si vyžadujú dobu práceneschopnosti 8 týždňov.

Za to bol menovanému uložený podľa , , , , , , trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace, pričom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa s poukazom na ustanovenie zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci - nôž s čiernou rukoväťou o dĺžke čepele 10 cm. Podľa vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát. Podľa , , , v spojení s mu ďalej uložil ochranný dohlaď na 2 (dva) roky. Podľa , tiež ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa súd poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Obvinený N. J. podal prostredníctvom obhajcu dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodu dovolania podľa [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu].

V dovolaní obvinený namietol: „Zásada zabezpečenia práva na obhajobu je priamo odvodená z dikcie a je vyjadrením požiadavky zaručenia zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Právo na obhajobu sa vzťahuje na celé trestné konanie a obsahuje: 1. právo osobnej obhajoby, 2. právo obvineného, resp. obžalovaného požadovať od všetkých orgánov činných v trestnom konaní, aby boli vyjasnené i všetky okolnosti, svedčiace v jeho prospech, 3. právo obvineného, resp. obžalovaného zvoliť si obhajcu, ktorý má právo byť prítomný na všetkých vyšetrovacích úkonoch. V rámci práva na obhajobu má teda obvinený, resp. obžalovaný právo požadovať od orgánov činných v trestnom konaní, aby boli vyjasnené všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech. Pri prejednávaní uvedenej veci boli nesprávne posúdené aj tie skutočnosti, že obvinený nepáchal žiadne násilie voči družke, boli len rozídení, a to len dočasne, a teda nebol žiaden úmysel usmrtiť ju. Podstatou dovolacích námietok obvineného je teda tvrdenie, že z jeho strany absentoval úmysel usmrtiť, tento nebol v konaní preukázaný, ale z dôvodu nedostatočnej obhajoby len tvrdený, a teda nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu vraždy, a preto skutok uvedený v rozsudku nie je preto správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu. Podľa obvineného uvedený skutok sa mal subsumovať pod ublíženie na zdraví. V spise je uvedené, že začal pod vplyvom opitosti bodať, ale v skutočnosti nebol pod vplyvom alkoholu. Namietam ďalej aj v odôvodnení uvedené, že ‚v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok ...', nakoľko aj toto môže byť dôvodom porušenia práva na obhajobu“. Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd podľa vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. , z 11. septembra 2017 bol porušený zákon, aby podľa zrušil napadnutý rozsudok a podľa prikázal Okresnému súdu Trnava, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka v podstate takto: „V danom prípade bol napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. , z 11. septembra 2017 doručený obvinenému ako aj jeho obhajcovi 11. septembra 2017. Obvinený teda dovolanie vo svoj prospech mohol podať v lehote do 11. septembra 2020. Dovolanie obvineného bolo súdu doručené elektronicky 4. apríla 2022, teda po uvedenej lehote. Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby dovolací súd na neverenom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci podľa dovolanie obvineného odmietol z dôvodu, že bolo podané oneskorene“.

+ + +

Na základe podaného dovolania najvyšší súd ako súd dovolací ( ) skúmal, či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, a či je prípustné a dospel k záveru, že

dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť, ako dovolanie podané neoprávnenou osobou.

V súvislosti s dovolaním podaným proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v siedmej hlave . Význam konania o dohode o vine a treste spočíva najmä v tom, že správne vedené a štruktúrované dohody sú prospešné tak pre obvineného, ako aj pre spoločnosť. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe skončenia trestnej veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne vymedzené otázky uvedené v ustanovení pod písmenami a) až j).

Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Najvyšší súd konštatuje, že dovolanie podané obvineným N. J. bolo podané neoprávnenou osobou v zmysle z nasledovných dôvodov:

Podľa ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, ani dovolanie, okrem dovolania podľa .

V zmysle možno podať dovolanie aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu (súdu prvého stupňa), ktorým bola schválená dohoda o vine a treste. V citovanom zákonnom ustanovení nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému takéto právo prislúcha, a preto je nevyhnutné z ďalších ustanovení vyvodiť subjekt (oprávnenú osobu v zmysle ), oprávnený na podanie dovolania v prípadoch podľa . Ustanovenie nemožno vykladať izolovane, ale je potrebné vykladať ho v súhrne s ďalšími zákonnými ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, v tomto prípade v prvom rade s ustanovením a tiež s ustanovením prvá veta .

Podľa

- ods. 1 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1,

- ods. 2 proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že len minister spravodlivosti je osobou oprávnenou podať dovolanie proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa, proti ktorým zákon pripúšťa podať tento mimoriadny opravný prostriedok (trestný rozkaz - , rozsudok schvaľujúci dohodu o vine a treste - , rozsudok po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny - a samozrejme proti rozhodnutiam v zmysle , ).

Ustanovenie neoddeliteľne nadväzuje na , pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje pre subjekty oprávnené podať dovolanie -

oprávnené osoby „okruh“ rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Rozširujúci výklad ustanovenia v prospech obvineného tak, že môže podať dovolanie z dôvodu podľa proti rozsudku súdu prvého stupňa, podľa názoru najvyššieho súdu neprichádza do úvahy, a to ani s ohľadom na právo na spravodlivý proces. Prípadne zistená nesprávnosť vo vyššie uvedených rozhodnutiach môže byť napravená len na podklade dovolania podaného ministrom spravodlivosti tak, ako to predpokladá ustanovenie .

V predmetnej veci ďalším ustanovením, ktoré vylučuje obvineného z okruhu oprávnených osôb na podanie dovolania, je ustanovenie prvá veta , podľa ktorého oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.

Tým, že obvinený N. J. uzavrel s prokurátorkou dohodu o vine a treste, ktorá bola schválená súdom, deklaroval svoju spokojnosť s rozsudkom súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, a preto sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania - domáhať ochrany svojich práv, ktorých sa uzavretím dohody o vine a treste vzdal. V takýchto prípadoch možno nápravu dosiahnuť len prostredníctvom ministra spravodlivosti tak, ako je to uvedené vyššie.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, je síce prípustné podať dovolanie ( ), dovolanie, ale môže podať na podnet príslušného subjektu len minister spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle , pretože ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Táto otázka bola vyriešená na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde bolo schválené rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. , z 23. októbra 2007, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2008 pod č. 58, z ktorého vyplýva, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o schválení návrhu na dohodu prokurátora a obvineného o vine a treste a ktorý nadobudol právoplatnosť vyhlásením, môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti z dôvodov uvedených v a .

Najvyšší súd poukazuje aj na novšie rozhodnutie k uvedenej problematike, a to na judikát R 12/2017 zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Obvinený sa tým, že zákonom predpísaným spôsobom uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú súd schválil podľa , okrem iného vzdal aj oprávnenia podať proti rozsudku súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok (odvolanie), v dôsledku čoho stratil aj oprávnenie podať proti takému rozhodnutiu dovolanie, keďže nespĺňa podmienku uvedenú v .

V posudzovanej veci teda obvinený N. J. nie je v zmysle oprávnenou osobou na podanie dovolania.

Najvyšší súd, s poukazom na vyššie uvedené, na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie obvineného N. J. podľa odmietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.