Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-168-2021.pdf
PDF · 81.68 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/168/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, právne zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapač, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Ul. 17. novembra č. 3215, IČO: 50 473 522, proti žalovaným: 1/ H. Y., 2/ G. Y., 3/ G. X. O., 4/ G. X., žalovaní v rade 1/ až 4/ zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, 5a/ J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. Y. č.XXX/XX, A. republika, 5b/ N. T., nar. XX.XX.XXXX bytom U., J. Y. č. XXX/XX, A. republika, 6a/ Z.. J. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. - X. T., F. J. č. XX, právne zastúpená: JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom U., X. ul. č. XX, 6b/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., 7/ R. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J., F. č. XXX, A. republika, zomr. XX.XX.XXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 8C/6/2021-95 zo dňa 18. augusta 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. potvrdzuje.
Vo výroku I., ktorým konanie zastavil a vo výroku III., ktorým žalovaným v rade 1/ - 5b/ a 6b/ - 7/ náhradu trov konania nepriznal, ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponecháva uznesenie súdu prvej inštancie n e d o t k n u t é .
Žalovanej v rade 6a/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uvedeným uznesením rozhodol tak, že konanie vo veci samej zastavil. O trovách rozhodol tak, že nárok na ich náhradu voči žalobkyni priznal žalovanej v rade 6a/ v rozsahu 100%. Žalovaným v rade 1/ až 5b/ a 6b/ až 7/ nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pri vykonávaní procesných úkonov v danej veci zistil, že žalovaný v rade 7/ zomrel. Z toho dôvodu vykonal dopyt na príslušný súd v Českej republike za účel zistenia dátumu úmrtia a okruhu dedičov po uvedenom poručiteľovi. Z oznámenia Okresního soudu Brno
- Venkov zo dňa 10.05.2021 vyplynulo, že žalovaný v rade 7/ zomrel ešte pred podaním žaloby vo veci samej. Vychádzajúc z toho vyzval žalobkyňu k späťvzatiu zjavne nedôvodnej žaloby v zmysle ust. § 138 CSP, s poukazom na ust. § 78 CSP upravujúce nútené procesné spoločenstvo. Dospel k záveru, že nedostatok právnej subjektivity žalovaného v rade 7/ existoval až v čase podania žaloby, pričom tento nedostatok nemožno dodatočne v konaní odstrániť ani pripustením potenciálnych právnych nástupcov poručiteľa. Žalobkyňa na uvedenú výzvu reagovala podaním zo dňa 12.08.2021, ktorým vzala žalobu v celom rozsahu späť.
3. Keďže žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzala v celom rozsahu späť, a to ešte pred predbežným prejednaním sporu, súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby podľa 146
ods. 1 CSP potrebný nebol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na procesné zavinenie žalobkyne, ktorá v žalobe označila ako žalovaný subjekt nespôsobilú osobu, ktorá už v čase začatia konania nebola nositeľom právnej subjektivity. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania priznal žalovanej 6a/, ostatným žalovaným nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by im nejaké preukázateľné výdavky v súvislosti s týmto konaním vznikli.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, konkrétne vo vzťahu k výroku II., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Žiadala odvolací súd, aby napadnutý výrok zmenil tak, aby nikomu zo žalovaných nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia nepriznal. Ako hlavný dôvod uviedla, že v čase podania žaloby nemala o úmrtí žalovaného v rade 7/ žiadnu vedomosť. Pred podaním žaloby vo veci samej vyvinula dostatočnú snahu na zistenie a určenie úplného okruhu subjektov na strane žalovaných, preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie a má za to, že v danom prípade možno aplikovať § 257 CSP odkazujúci na situáciu nepriznania náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. O tom, že žalovaná v rade 6a/ je právne zastúpená sa dozvedela až z napadnutého uznesenia, pričom z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že adresovala súdu len žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie a návrh na prerušenie konania, ktorý bol realizovaný až po späťvzatí žaloby. Vzhľadom k tomu uloženú povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej v rade 6a/ považuje za neprimeranú.
5. Žalovaná v rade 6a/ k podanému odvolaniu doručila súdu vyjadrenie, v ktorom vyslovila nesúhlas s názorom žalobkyne. Má za to, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov výlučne na strane žalobkyne, ktorá tak učinila na základe dobrovoľného rozhodnutia, pričom mohla v danom konaní pokračovať, prípadne podať návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľovi - žalovanom v rade 7/. Žalobkyňa tak neučinila, a ani v podanom odvolaní nekonkretizovala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd pri rozhodovaní aplikovať § 257 CSP. Vychádzajúc z toho má za to, že jej patrí nárok na náhradu trov konania v priznanom rozsahu.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo vydané, proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m), § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, § 380 CSP, ktoré v zmysle § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ten v dostatočnom rozsahu posúdil skutočnosti rozhodné pre zvolený procesný postup, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
8. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobkyne formulovanú v podanom opravnom prostriedku. Zároveň poukazuje na zodpovednosť žalobkyne za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
9. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo súdu prvej inštancie dňa 12.08.2021 doručené podanie žalobkyne označené ako „späťvzatie žaloby“, ktorým využila svoje dispozičné právo vziať podanú žalobu späť. Nakoľko z obsahu tohto podania vyplynulo, že späťvzatie sa týka celej žaloby (a nie len jej časti), súd prvej inštancie postupom podľa § 145 CSP konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 256 CSP s prihliadnutím na zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie. To môže byť na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. Žalobca bude niesť procesné zavinenie napríklad v situácii, keď podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae, alebo prekážka litispendencie, alebo v situácii, keď vzal žalobu späť a podobne. V dôsledku toho dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok na náhradu trov konania svedčí prospech žalovaných.
10. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciu žalobkyne uvedenou v podanom odvolaní. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie na zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý môže ako jediný zobrať žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že učinila dostatočne kroky k určeniu okruhu subjektov na strane žalovaných, z ktorého dôvodu je na mieste rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania podľa § 257 CSP s prihliadnutím sa dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd sa s jej tvrdeniami nestotožnil. Z obsahu spisového materiálu, ani z podaného odvolania, totiž nie je zrejmé, na ktoré konkrétne skutočnosti by mal odvolací súd prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 257 CSP a ktoré by mali predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu mala žalobkyňa dostatočnú príležitosť pred podaním žaloby vo veci samej učiniť všetky potrebné kroky za účelom zistenia okruhu subjektov na strane žalovaných. Žalovaný v rade 7/ zomrel dňa 10.08.2020 a žaloba bola podaná dňa 25.01.2021. Pokiaľ v odvolaní tvrdila, že pred podaním žaloby vyvinula dostatočnú snahu na zistenie okruhu úplného okruhu subjektov na strane žalovaných, uvedené ničím vo vzťahu k žalovanému v rade 7/ nepodložila a ani netvrdila aké kroky vyvinula ohľadne ňou označeného žalovaného v rade 7/. Vychádzajúc z toho sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení týkajúcim sa náhrady trov konania.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovanej v rade 6a/, a to z dôvodu plného úspechu v odvolacom konaní. Ostatným subjektom na strane žalovaných odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by im nejaké preukázateľné výdavky v súvislosti s týmto konaním vznikli. Ak strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/14/2018, 5Cdo/12/2018). O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).