Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8CoCsp-12-2021.pdf
PDF · 97.1 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/12/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739,proti žalovanému: T. E., nar. XX.XX. XXXX, bytom Z. J. X. II. XXXX/X, o zaplatenie 2.335,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.zn. 12Csp/70/2020-165 zo dňa 13. januára 2021, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„ I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 749,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 22.5.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“
2. Rozhodnutie právne posúdil okrem iného ustanovením § 9 odsek 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.), § 52, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 54a, § 100, § 101, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.9.2019 domáhal, aby zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.335,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.300,- eur od 22.5.2018 do zaplatenia. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.5.2018 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému. Postupca so žalovaným dňa 25.9.2014 pod č. XXXXXXXXXX uzavrel zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Prílohou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky a podmienky čerpania peňažných prostriedkov. Zmluva obsahuje všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný porušil zmluvné podmienky nesplácaním úveru v dohodnutej výške, preto banka podaním zo dňa 22.3.2017 oznámila žalovanému mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.3.2017 a tohto vyzvala na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.335,76 eur pozostávajúcu z istiny vo výške 1.300,- eur, riadneho úroku vo výške 916,34 eur, úroku z omeškania vo výške 119,42 eur a z poplatkov vo výške 0,- eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Úrok z omeškania bol uplatnený dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky. Na preukázanie
svojich tvrdení predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o splátkovom úvere, predžalobnú upomienku, oznámenie o omeškaní splátok, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, všeobecné obchodné podmienky, prehľad úverového účtu, sadzobník poplatkov.
4. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom dňa 23.10.2019 pod sp. zn. 32Up 1220/2019 zaviazal žalovaného v stanovenej lehote uhradiť sumu 2.335,76 eur s príslušenstvom. Pretože platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, dňa 11.9.2020 bola vec postúpená na prejednanie Okresnému súdu Poprad.
5. V priebehu konania žalobca v písomnom podaní špecifikoval uplatnenú pohľadávku a skutkové dôvody tak, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 1.300,- eur. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokovou sadzbou 22,90 % ročne, a to v splátkach po 52,08 eur mesačne splatných počnúc dňom 20.11.2014 a s konečnou splatnosťou dňa 20.11.2017. Žalovaný svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, a to všeobecnými obchodnými podmienkami a úverovými podmienkami. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 459,92 eur úhradami označenými v prehľade splátok ako debetné transakcie v rôznych výškach od 20.11.2014 do 20.8.2015. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma vo výške 226,76 eur, na riadny úrok suma vo výške 231,71 eur a na úrok z omeškania suma vo výške 1,45 eur. Vzhľadom na to, že z úhrad žalovaného nebola na istinu započítaná žiadna úhrada, istina predstavuje sumu vo výške 1.300,- eur. Na pojednávaní ďalej uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a pre prípad úspechu vo veci si uplatnil náhradu trov konania.
6. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 25.9.2014 uzavrela slovenská sporiteľňa so žalovaným pod č. XXXXXXXXXX zmluvu o splátkovom úvere vo výške 1.300,- eur. Úroková sadzba úveru bola stanovená vo výške 22,90 eur ročne. Žalovaný sa zaviazalo úver splatiť v 37 mesačných splátkach po 52,08 eur splatných vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na 20.11.2014, konečná splatnosť úveru dňa 20.11.2017. RPMN veriteľ vyčíslil na 28,93 %, priemernú hodnotu RPMN 44,06 % a celkovú čiastka spojená s úverom 1.930,04 eur. Podľa bodu 2 na žiadosť dlžníka úver bude určený na vyplatenie úveru alebo pôžičky, ktorá bola dlžníkovi poskytnutá bankou na vyplatenie dlžníkom určených záväzkov (za záväzok definovaný ako splátkový úver s aktuálnym zostatkom 975,87 eur). Podľa bodu II. zmluvy, poplatok za upomienku bol stanovený vo výške 25,- eur za každú vystavenú upomienku s tým, že dlžník je povinný banke platiť tiež poplatok za poistenie úveru vo výške 1,76 eur v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. V časti II. - súhlas s poistením úveru, dlžník prejavil záujem zabezpečiť pohľadávku banky plnením z poistenia v rozsahu rozšíreného súboru poistenia.
7. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného za účtovné obdobie od 25.9.2014 do 13.6.2018 dňa 26.9.2014 banka eviduje čerpanie úveru žalovaným vo výške 976,49 eur a 323,51 eur. Prehľad úverového účtu ďalej obsahuje vykonané splátky žalovaným v období od 20.11.2014 do 20.8.2015 v celkovej výške 459.92,-eur, predpis riadneho úroku, predpis zmluvnej pokuty za omeškanie a v období od 19.9.2015 predpis riadneho úroku a úroku za omeškanie, a to až do 17.5.2018.
8. Podľa výpisu z úverového účtu žalovaného, tomuto dňa 12.12.2014, dňa 13.1.2015, dňa 13.2.2015, dňa 13.3.2015, dňa 13.4.2015, dňa 13.5.2015, dňa 13.8.2015 boli vyúčtované poplatky súvisiace so splatnosťou úveru - upomienkou pre úver.
9. Listom zo dňa 22.3.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných záväzkov. Pohľadávku zo zmluvy vyčíslenú vo výške 1.847,51 eur mal dlžník uhradiť do 15 dní. Žalobca ako listinný dôkaz predložil obchodné podmienky Slovenskej sporiteľni, a.s. pre poskytovanie úverov účinné od 1.7.2007 a všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2002. Zároveň súdu predložil sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. účinných od 1.1.2014. Podľa bodu 8 - úvery, bod B - spotrebné úvery na čokoľvek, výška upomienky bola stanovená na 25,- eur.
10. Listom zo dňa 7.2.2017 Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámila, že ku dňu 4.2.2016 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 907,99 eur. Vyzvala žalovaného dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a zároveň ho poučila, že pri nepoukázaní úhrady je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.
11. Dňa 21.1.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca uzavrela so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky pod č. XXXX/XXXX/ CE, ktoré boli špecifikované v prílohe č. 1. Podľa prílohy medzi postúpenými pohľadávkami bola aj pohľadávka voči žalovanému s vyčíslením zostatku pohľadávky 2.335,76 eur, istiny 1.300,- eur, úrokov celkom 1.035,76 eur, úrokov z úveru 916,34 eur, úrokov z omeškania 11,51 eur.
12. Listom zo dňa 23.1.2018 bol žalovaný upovedomený o tom, že výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky ku dňu zosplatnenia dňa 20.3.2017 predstavuje sumu 2.200,71 eur. Zároveň bol upovedomený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je banka oprávnená postúpiť pohľadávku inej osobe. Listom zo dňa 21.5.2018 banka žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky na žalobcu.
13. Žalobca listom - predžalobnou výzvou zo dňa 16.8.2019 prostredníctvom právneho zástupcu požiadal žalovaného ako dlžníka o úhradu pohľadávky, ktorú špecifikoval ako neuhradený úver vo výške 1.300,- eur, zákonný/zmluvný úrok 80,49 eur, riadny úrok 916,34 eur, úrok z omeškania 11,51 eur a zmluvný úrok 107,91 eur.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Strany dňa 25.9.2014 uzavreli formulárovú zmluvu o splátkovom úvere, ktorá svojim obsahom je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1300,- eur s dohodnutými podmienkami splatnosti. Celkovú čiastku spojenú s úverom banka vyčíslila na 1930,04,- eur. Na úhradu žalovaný zaplatil do dňa zosplatnenia sumu 459.92,-eur.
15. Súd sa v prvom rade zaoberal s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. otázkou možného premlčania nároku, resp. jeho časti z dôvodu, že premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať. Vychádzajúc z prechodných ustanovení zák. č. 343/2018 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 5.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov. Pretože žaloba bola podaná po účinnosti zákona, súd bol povinný prihliadnuť k ust. § 54a Občianskeho zákonníka a skúmať, či nedošlo k premlčaniu pohľadávky. Strany sa dohodli na plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v splátkach. Žalobca doručil žalobu súdu dňa 20.9. 2019, preto vychádzajúc z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka došlo k premlčaniu neuhradených splátok, ktoré bol žalovaný povinný žalobcovi poukázať, splatných pred 20.9. 2016. Za obdobie od 20.11.2014 do 20.9.2016 žalovaný uhradil celkom 459,92,- eur, čo zodpovedá 8 splátkam a sume 43,28,- eur / 8x 52,08 = 416,64 + 43,28 = 459,92/ Ku dňu 20.9. 2016 došlo k premlčaniu piatich splátok za rok 2015 a 8 splátok v roku 2016, celkom vo výške 677.04,- eur. K tejto sume je potrebné pripočítať časť neuhradenej deviatej splátky v sume 43,28,- eur, čo spolu predstavuje sumu 720,32,- eur. Ak bol teda žalovaný povinný uhradiť za poskytnutý úver celkom 1930,04,- eur , z ktorej sumy zaplatil 459,92,- eur a žalobca si nemôže uplatniť časť premlčaného nároku do 20.9. 2016 vo výške 720,32,- eur , k úhrade zostáva suma 749,80,- eur. O úroku z omeškania súd rozhodol v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. K prvému dňu žalobcom uplatneného nároku po jeho zosplatnení výška úroku z omeškania predstavovala hodnotu 5 % ročne. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 a ust. § 262 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
17. Proti výroku rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby odvolací súd konanie prerušil až do doby, dokým sa rozhodne o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a OZ s Ústavou SR.
18. Podľa názoru žalobcu aplikáciou ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka došlo k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. l. Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Žalobca poukázal na skutočnosť, že uvedené ustanovenie vykazuje obdobný zásah do Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu tak, ako vykazovalo protiústavné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o ochranu spotrebiteľa), ktoré bolo Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca sa preto nestotožňuje s postupom vo veci konajúceho súdu, ktorý napriek tomu, že ku dňu vydania napadnutého rozsudku sa viedlo konanie o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR, toto ustanovenie na vec aplikoval a práve v dôsledku jeho aplikácie zamietol podanú žalobu. Žalobca zastáva názor, že súd mal na základe vedomosti o napadnutí tohto ustanovenia na Ústavnom súde SR postupovať v zmysle ustanovenia § 164 C.s.p. a konanie prerušiť - a to až do rozhodnutia o podanom návrhu Okresného súdu Martin o súlade § 54a Občianskeho zákonníka s Ústavou SR - nakoľko o tomto ustanovení, v dôsledku aplikácie ktorého súd zamietol žalobu, sa na Ústavnom súde SR vedie konanie o jeho nesúlade s Ústavou SR.
19. Žalobca ďalej uviedol, že si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.335,76 eur, pričom výšku uplatňovaného nároku v konaní aj riadne špecifikoval (okrem iného aj podaním zo dňa 21.10.2019). Na podklade takto uplatneného a špecifikovaného nároku Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz sp. zn. 32Up/1220/2019 z 23.10.2019, ktorý bol zrušený len pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk. Súd následne v priebehu konania v dôsledku aplikácie ust. § 54a Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že časť uplatňovaného nároku (o zaplatenie 720,32 eur) je premlčaná. Žalobcovi však nie je zrejmé, z akého dôvodu súd zaviazal žalovaného len k zaplateniu sumy vo výške 749,80 eur, nakoľko aj v prípade záveru o premlčaní nároku vo výške 720,32 eur mal žalovaného nepochybne zaviazať k zaplateniu sumy vo výške 1.615,44 eur s prísl. (uplatňovaných 2.335,76 eur, podľa názoru súdu premlčaná časť uplatneného nároku vo výške 720,32 eur = 1.615,44 eur). Žalobcovi preto nie je zrejmé, z akého dôvodu súd zamietol žalobu aj v časti prevyšujúcej sumu 720,32 eur, ktorú časť považoval súd za premlčanú, čím zaťažil odôvodnenie svojho rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti a jeho rozhodnutie je pre žalobcu prekvapivé, obzvlášť za situácie, že súd nepovažoval v doterajšom priebehu konania výšku nároku za spornú (o čom svedčí vydanie platobného rozkazu, zrušeného len z dôvodu nemožnosti jeho doručenia do vlastných rúk žalovanému) a začal ju rozporovať prakticky až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia - a to sám, bez toho, že by výšku nároku rozporovali strany sporu. Súd tým nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko v priebehu konania neprezentoval výšku uplatňovaného nároku ako medzi stranami sporu spornú - čím zároveň zamedzil žalobcovi možnosť uskutočniť ďalšie prostriedky procesného útoku, ktorými by výšku uplatneného nároku zdôvodnil. Ak tak súd nepostupoval, pričom výška pohľadávky nebola medzi stranami sporná (§ 151 ods. 1 CSP), potom podľa názoru žalobcu dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
22. Žalobca v tejto veci žaloval žalovaného o zaplatenie 2335,76 eur. Svoj nárok špecifikoval tak, že z celkovej žalovanej sumy tvorí istinu úveru vo výške 1300,- eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 916,34 eur, neuhradený úrok z omeškania vo výške 119,42 eur.
23. Možno teda konštatovať, že žalobca uplatnil tri nároky zo samostatným skutkovým základom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je možné zistiť ako sa súd prvej inštancie s jednotlivými uplatnenými nárokmi vyporiadal.
24. Výpočet súdu prvej inštancie vychádza zo sumy 1930,04 eur, čo podľa Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 25.9.2014 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným tvorí celkovú čiastku spojenú s úverom. Žalobca si však v konaní uplatnil sumu 2335,76 eur.
25. Už z uvedeného je zrejmé, že rozdielom sumy, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie a uplatnenou sumou, sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a tento postup ničím neodôvodnil.
26. Odvolací súd zvýrazňuje, že preskúmateľným môže byť len rozhodnutie, ktorého výpočet sa bude vzťahovať vo vzťahu ku každému žalobcom uplatnenému nároku.
27. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
28. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 220 C.s.p.. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
29. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. rozhodol tak, že zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 31. Úlohou súdu prvej inštancie bude po vrátení veci sa vysporiadať so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu konania, vykonať potrebné dokazovanie a následne ustáliť, ktoré splátky sú premlčané, a na ktoré žalobcovi vznikol nárok. Súd prvej inštancie ustáli, či žalobcom uplatnený nárok má oporu vo vykonanom dokazovaní vo vzťahu k jednotlivým skutkovým základom (istina, riadny úrok, úrok z omeškania) a na základe takto zistených skutočností prijme právny záver a vo veci rozhodne tak, aby rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.
32. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 C.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).