Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/30/2022

Identifikačné číslo spisu: 8721010232 Dátum vydania rozhodnutia: 24.08.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8721010232.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kostolanskej a členov senátu JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom 24. augusta 2022 v Bratislave, v trestnej veci obvineného G. L. pre prečin porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na spolupáchateľstvom podľa , o dovolaní obvineného G. L. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 13. septembra 2021, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného G. L. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. z 1. júla 2021, bol obvinený G. L. uznaný za vinného pre zločin porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na a spolupáchateľstvom podľa na skutkovom základe, že

- v čase okolo 20:00 hod. dňa 11. novembra 2020 začali búchať a kopať do vchodových dverí rodinného domu na ul. T. č. XXX/X v D., kde G. O.,nar. v roku XXXX, ktorá je spoluvlastníkom uvedeného rodinného domu a má v ňom aj trvalé bydlisko, pootvorila vchodové dvere a G. L. s A. L. sa dožadovalivstupu do domu, pričom G. O. ich do domu nechcela pustiť a poslala ich preč, kde v čase, keď táto chcela zatvoriť vchodové dvere, G. L. a A. L. silou, napriek jej nesúhlasu a odporu, dvere pretlačili a neoprávnene vnikli do rodinného domu, kde ich G. O. v kuchyni opätovne vyzvala, aby z domu odišli, na čo nereagovali a G. L. ju rukou chytil pod krk, následkom čoho G. O. spadla na zem, avšak týmto konaním jej neboli spôsobené žiadne zranenia, následne G. O. vyšla z domu za účelom privolania pomoci, kde potom ako sa G. O. vrátila do domu a oznámila obžalovaným, že zavolala políciu, tak G. L. a A. L. z domu odišli, pričom obaja obvinení vedeli, že poškodená je osobou vyššieho veku.

Za to mu okresný súd uložil podľa , trest odňatia slobody vo výmere 5 a 1 (päť a pol) roka, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. z 13. septembra 2021, na podklade odvolania obžalovaného zrušil podľa rozsudok okresného súdu a podľa G. L. uznal za vinného pre prečin porušovania domovej slobody podľa , s poukazom na , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa na skutkovom základe, že

- v čase okolo 20:00 hod. dňa 11. novembra 2020 začali búchať a kopať do vchodových dverí rodinného domu na ul. T. č. XXX/X v D., kde G. O., nar. v roku XXXX, ktorá je spoluvlastníkom uvedeného rodinného domu a má v ňom aj trvalé bydlisko, pootvorila vchodové dvere a G. L. s A. L. sa dožadovali vstupu do domu, pričom G. O. ich do domu nechcela pustiť a poslala ich preč, kde v čase, keď táto chcela zatvoriť vchodové dvere, G. L. a A. L. silou, napriek jej nesúhlasu a odporu, dvere pretlačili a neoprávnene vnikli do rodinného domu, kde ich G. O. v kuchyni opätovne vyzvala, aby z domu odišli, na čo nereagovali a G. L. ju rukou chytil pod krk, následkom čoho G. O. spadla na zem, avšak týmto konaním jej neboli spôsobené žiadne zranenia, následne G. O. vyšla z domu za účelom privolania pomoci, kde potom ako sa G. O. vrátila do domu a oznámila obžalovaným, že zavolala políciu, tak G. L. a A. L. z domu odišli, pričom obaja obvinení vedeli, že poškodená je osobou vyššieho veku.

Za to súd obvinenému G. L. uložil podľa , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého obvineného podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

V tejto trestnej veci podal obvinený G. L. dovolanie z dôvodu uvedeného v ustanovení .

V písomnom odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že boli porušené základné postuláty, na základe ktorých je postavené trestné konanie, a to primárne základné zásady upravujúce trestné konanie, vymedzené v ustanovení , a to , , , . Navrhol vykonať výsluch svedkyne Y. W. ako priamej svedkyne nachádzajúcej sa na mieste spáchania skutku, čo by odstránilo rozpory v konaní, pričom okresný súd tento návrh zamietol a neobjasnil dôvod, na základe ktorého by nepovažoval za potrebné vykonať výsluch svedkyne Y. W.. Rozhodujúcim kritériom na hodnotenie dôkazov je vnútorné presvedčenie, a to sa má zakladať na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu. S uvedenou argumentáciou okresného súdu sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý konštatoval, že nepovažoval výsluch svedkyne za potrebný vzhľadom na to, že skutok bol dostatočne preukázanýostatnými vykonanými dôkazmi, pričom uvedená svedkyňa popísala priebeh skutku v podaní, ktoré bolo predložené odvolaciemu súdu prostredníctvom obhajoby, ktoré odvolací súd na verejnom zasadnutí prečítal ako listinný dôkaz. Práve výsluchom uvedenej svedkyne mohol a mal byť náležite zistený skutkový stav a to bez dôvodných pochybností. Je zarážajúce, že vina je založená výlučne na výpovedi poškodenej, ktorá trpí demenciou a na skutok si nepamätá. Existencia jediného dôkazu, ktorý bol získaný výsluchom svedkyne, nesmie byť jediným podkladom pre vyslovenie viny. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok okresného súdu a prikázal okresnému súdu, aby vec opätovne prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad a uviedol, že skutkový stav bol v predmetnej veci dostatočne zistený. V trestnom konaní neboli nijakým spôsobom porušené práva obvineného. Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelený celok priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obvinený spáchal skutok, ktorý mu bol kladený za vinu. Výsluch svedkyne Y. W. nebol potrebný, pretože spáchanie skutku bolo dostatočne preukázané ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou poškodenej, svedka W. D. a prepisom záznamu z hovoru linky 158, lekárskou správou poškodenej a znaleckým posudkom z odboru psychológie. Navrhol dovolanie obvineného podľa odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací ( ) primárne skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), oprávnenou osobou [ ], v zákonom stanovenej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a že boli splnené podmienky uvedené v .

Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle je ako dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v dovolaní uvedené, pričom táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb vytýkaných napadnutému rozhodnutiu a konaniu, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa (R 120/2012 - I.).

Poznamenáva tiež, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu.

S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, najvyšší súd je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a v ňom špecifikovaných dôvodov dovolania ( ).

Dovolací súd posudzujúc dovolanie obvineného G. L. v uvedených intenciách konštatuje, že dovolanie bolo podané z dôvodov uvedených v .

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , právo na obhajobu v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu sa chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu, a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa . Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby alebo bolo porušené iné jeho obhajobné právo, ktoré (porušenie) z pohľadu svojho negatívneho následku na postavení obvineného atakuje právo na spravodlivý proces, v dôsledku čoho aj samotný výsledok jeho trestného stíhania, odrážajúc sa v meritórnom rozhodnutí, je neudržateľný.

K námietke obvineného, že súdy nevyhoveli jeho návrhom na doplnenie dokazovania, je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na vykonanie dôkazov môže za istých okolností predstavovať porušenie práva na obhajobu. Stane sa tak vtedy, ak súd nevysvetlí zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť vykonania alebo doplnenia dokazovania a zároveň existujú ďalšie skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne nerešpektovalo pravidlá spravodlivého procesu. Len v takom prípade by bolo možné konštatovať porušenie práva na obhajobu obvineného, ako dôsledku nevysporiadania sa s dôvodmi odmietnutia vykonania ním navrhnutého dôkazu (resp. dôkazov) v kontexte ustanovení a .

V danom prípade sa však odvolací súd zaoberal dôvodmi odmietnutia navrhovaného dôkazného prostriedku (vykonanie výsluchu svedkyne Y. W.), toto aj náležite odôvodnil (str. 10 rozsudku odvolacieho súdu) a to hlavne z dôvodu existencie ostatných vykonaných dôkazov, ktoré usvedčovali obvineného zo spáchania trestného činu a súd sa tak vysporiadal aj s obhajobou obvineného. Takýto postup súdu (pri odmietnutí návrhov obvineného) je obhájiteľný (v zmysle ) aj s poukazom na iné vo veci vykonané dôkazy, ktoré vyhodnotil v odôvodnení jeho rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené tak možno dôvodne vysloviť záver, že postupom vo veci konajúcich súdov, ktorý obvinený v dovolaní namietal, nedošlo k porušeniu jeho práva na obhajobu.

Na podklade vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade dovolaním namietaný dovolací dôvod podľa naplnený nebol, a preto najvyšší súd dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí uznesením odmietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.