Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-28-2021.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: X. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S., na ul. M. č. XXXX/XX, právne zastúpenej: Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom, so sídlom v Poprade, na ul. Murgašovej č. 86/1, proti žalovaným: 1/ C. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v S., na ul. Z. č. XXXX/X a 2/ K. U., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Z. č. XX, obom právne zastúpeným: JUDr. Peter Ďuriš, advokát, s.r.o., so sídlom v Poprade, na ul. Murgašovej č. 6, IČO: 47 239 468, o zaplatenie dlžnej sumy, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 30.06.2020 č.k. 11C 2/2018-183 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 25.05.2021 č.k. 11C 2/2018-223 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom s výnimkou výroku o zastavení konania v časti istiny 7.886,84 eur s prísl.
Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom (ďalej len napadnutý rozsudok) uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 10.113,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.07.2017 do zaplatenia. V časti istiny 7.886,84 eur s prísl. konanie zastavil. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. Ďalej vyslovil, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa bola zapísaná ako vlastníčka bytu na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 20.11.2003. Dňa 28.04.2015 žalobkyňa uzatvorila so žalovanými v 1. a 2. rade ako obdarovanými darovaciu zmluvu. Jej predmetom bol byt č. XX na prvom poschodí, nachádzajúci sa na ulici R.. XXXX/XX v S. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku. V žiadnej časti darovacej zmluvy nie je uvedená podmienka, aby bolo obmedzené vlastnícke právo žalovaných a že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni cenu v prípade predaja nehnuteľnosti. Následne žalovaní v 1. a 2. rade predmet daru odpredali kúpnou zmluvou zo dňa 26.10.2016 Ing. S. K. a Ing. C. C. - A.. Cena bola stanovená na sumu 57.800 eur.
3. Z vyjadrení a z písomnej komunikácie žalovaných v 1. a 2. rade vyplýva, že bol ústne vykonaný prejav vôle, podľa ktorého 1/3 -tina finančných prostriedkov získaná z predaja bytu bude poukázaná na účet žalobkyne ako ich matky. Uvedené sa aj zrealizovalo, avšak bez dispozičného práva žalobkyne k
zriadenému účtu, čo bolo potvrdené aj SMS správou zo dňa 29.11.2016 zaslanou žalovaným v 2. rade žalobkyni (č.l. 80 spisu).
4. Zo správy U., a.s., pobočka S., bolo preukázané, že zostatok na účte predstavoval sumu 10.613,16 eur.
5. Strany sporu sa ústne dohodli na tom, že po predaji nehnuteľností finančné prostriedky získané predajom rozdelia na tri diely, čo bolo potvrdené aj SMS komunikáciou medzi žalovaným v 2. rade a žalobkyňou a tiež aj tým, že žalovaný v 1. rade zriadil účet v U. banke, kde boli zaslané finančné prostriedky, avšak dispozičné právo zostalo žalovaným. Hoci existenciu takejto ústnej dohody žalovaní popierajú, z ich komunikácie a vyjadrení vyplýva, že takáto dohoda ústne uzatvorená bola. Nebol by dôvod vytvárať účet, kde sú uložené finančné prostriedky žalobkyne, avšak bez jej dispozičného práva. Následne v roku 2019 došlo k zrušeniu tohto účtu, pričom finančné prostriedky sa na ňom už nenachádzajú. Zo strany žalovaných tak došlo k bezdôvodnému obohateniu. Jediným dôvodom, prečo finančné prostriedky nechceli žalobkyni poskytnúť, bolo to, že žalobkyňa nevie finančne hospodáriť s finančnými prostriedkami. Žalovaní získali majetkový prospech tým, že finančné prostriedky, ktoré mali patriť žalobkyni, majú vo svojej držbe, čím sa obohatili na úkor žalobkyne. Žalovaní neoprávnene zadržiavajú jej finančné prostriedky aj napriek tomu, že žalobkyňa ich písomne aj ústne požiadala o vrátenie týchto prostriedkov. Pokiaľ ide o obranu žalovaných, ktorí uvádzali, že žalobkyňa nevie hospodáriť s finančnými prostriedkami, žalobkyňa nebola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, a preto neexistoval dôvod pochybovať o tom, že s nimi hospodáriť vie.
6. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 10.113,16 eur spolu s 5 % -ným ročným úrokom z omeškania od 22.07.2017 do zaplatenia.
7. Zároveň v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby bolo konanie v časti istiny 7.886,84 eur s prísl. zastavené podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p.
8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
9. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania, podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 1. rade 2. rade. Ako dôvod uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri uzatváraní darovacej zmluvy neuzatvorili žiadnu dohodu, ktorá by predstavovala titul pre výplatu sumy 10.113,16 eur s prísl. žalobkyni. Všetky dôkazy, ktoré boli produkované, sa viažu k neskoršiemu obdobiu. Ust. § 628 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon je obligatórne bezplatná. Za dar darca nemá nič dostať, čo má majetkovú hodnotu. Je prípustný iba záväzok obdarovaného k protislužbe, avšak ani táto protislužba nesmie mať majetkovú hodnotu. Podmienka bezplatnosti znamená, že obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť protihodnotu. S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý odporuje zákonu. Zmluva je preto od začiatku absolútne neplatná.
10. Žalobkyňa navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
11. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.
12. Pri rozhodovaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, v darovacej zmluve zo dňa 28.04.2015 sa nenachádzali žiadne obmedzenia pre žalovaných v 1. a 2. rade ako obdarovaných. Uvedené sporné nie je a ani žalobkyňa svoj nárok na vyplatenie finančnej čiastky neopierala o darovaciu zmluvu. Svoj nárok odvádzala od neformálne ústne uzatvorenej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali
pre prípad odpredaja predmetu daru, časť získanej kúpnej ceny v rozsahu 1/3 -tiny vyplatiť žalobkyni. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia žalobkyňa predložila do spisu záverečnú správu Mediačného centra S. zo dňa 30.08.2017 (č.l. 21 - 23 spisu). Z obsahu tejto správy pritom vyplýva, že dňa 24.08.2017 o 08:30 hodine sa do kancelárie Mediačného centra S. dostavili žalovaní, ktorí nepopreli, že žalobkyňa má zadržiavanú finančnú čiastku na účte nimi spravovanom.
14. Za právne významnú pre posúdenie žalobou uplatneného nároku je potrebné považovať aj SMS komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade zo dňa 29.11.2016 (č.l. 80 - 81 spisu). Žalovaný v 2. rade v tejto komunikácii poprel, aby peniaze boli na jeho účte, nakoľko sa nachádzajú na účte, kde sú len peniaze žalobkyne. Žalovaný v 2. rade pritom vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.07.2018 (č.l. 36
- 37 spisu) potvrdil, že spolu s bratom, žalovaným v 1. rade, vytvorili pre žalobkyňu účet s prístupovými právami oboch žalovaných, kde uložili sumu jej podielu.
15. Účet, na ktorý bola poukázaná časť finančných prostriedkov, ktorú sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali vyplatiť v prospech žalobkyne, bol zriadený na základe zmluvy zo dňa 23.09.2016 (č.l. 154 a 155 spisu). Tento účet bol uzatvorený dňa 20.02.2019 a v súčasnosti sa na ňom žiadne finančné prostriedky nenachádzajú (výpis z účtu za obdobie od 01.02.2019 do 28.02.2019 nachádzajúci sa na č.l. 157 spisu). Začiatočný stav účtu pred jeho uzatvorením bol vo výške 10.613,16 eur.
16. Žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala svoje tvrdenie o existencii neformálne uzatvorenej ústnej zmluvy vzťahujúcej sa na záväzok žalovaných v 1. a 2. rade pre prípad odpredaja predmetu daru časť získanej kúpnej ceny vyplatiť žalobkyni. Túto svoju povinnosť si nesplnili a peňažné prostriedky určené pre žalobkyňu tejto strane sporu nevyplatili. Svoje rozhodnutie nevyplatiť žalobkyni časť pre ňu určených finančných prostriedkov odôvodňovali iba tvrdením o neschopnosti žalobkyne finančne hospodáriť s finančnými prostriedkami. Išlo pritom o tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, a preto žalovaní v 1. a 2. rade mali povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať.
17. V tomto smere je potrebné poukázať na ust. § 191 C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
18. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.
19. Cieľom dôkaznej povinnosti, vychádzajúc z tohto ustanovenia, je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
20. V prejednávanej veci žalovaní v 1. a 2. rade ničím právne významným nepreukázali neschopnosť žalobkyne hospodáriť s finančnými prostriedkami.
21. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, s výnimkou nenapadnutého výroku o čiastočnom zastavení konania, ako vecne správny potvrdil.
22. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bola v súlade s ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznaná i náhrada trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
23. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).