Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2TdoV/10/2022

Identifikačné číslo spisu: 4001898224 Dátum vydania rozhodnutia: 10.11.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:4001898224.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Jany Kostolanskej, JUDr. Martina Piovartsyho, JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Emila Klemaniča v trestnej veci obvineného M. C., v konaní o žiadosti obvineného o vyhlásenie premlčania výkonu trestu, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. novembra 2022 v Bratislave dovolanie obvineného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. marca 2022, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. C. sa odmieta.

Odôvodnenie

Krajský súd v Nitre (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 21. februára 2022, č. k. - 1007 zamietol podľa § 90 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. zák. žiadosť M. C. o vyslovenie, že výkon zvyšku trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, 9 mesiacov a 7 dní, ktorý má vykonať na podklade uznesenia Okresného súdu Trnava z 25. júla 2017, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo 14. novembra 2017, sp. zn. , je premlčaný.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. C. sťažnosť, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 22. marca 2022, sp. zn. podľa zamietol.

Uznesenie najvyššieho súdu napadol obvinený M. C. dovolaním, rukou písaným podaním a prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Ing. Dušana Jóžu, a to z dôvodov uvedených v , , t. j. súd rozhodol v nezákonnom zložení a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v rukou písanom podaní poukazoval na naplnenie dovolacích dôvodov podľa , , ktoré odôvodňoval rôznymi rozhodnutiami zaoberajúcimi sa pochybeniami

pri ukladaní trestov, potrebami opakovania dôkazov, proporcionalitou trestov a pomermi páchateľa.

Obvinený v dovolaní podanom prostredníctvom ustanoveného obhajcu sa nestotožnil s názorom sťažnostného súdu o procesne neúčinnom spôsobe vznesenia námietky zaujatosti konajúceho súdu. V tejto súvislosti poukázal na , že podania sa posudzujú podľa obsahu. Sťažnostný súd sa mal preto časťou vyhodnotenou ako námietka zaujatosti zaoberať a rozhodnúť o nej. Bez rozhodnutia nemali byť vydávané následné rozhodnutia, pretože v prípade uznania námietky zaujatosti by boli vydané súdom konajúcim v nezákonnom zložení. K dovolaciemu dôvodu podľa uviedol, že súd nedostatočne zohľadnil pomer páchateľa a výnimočné okolnosti prípadu. Reťazením po sebe idúcich trestov sa vytráca individualizácia a účel trestu. O to viac pri výkone trestu po 15 rokoch od podmienečného prepustenia. Tým sa sťažuje zaradenie páchateľa do spoločnosti. Súd interpretoval podmienky pre rozhodnutie o žiadosti ústavne neudržateľne a v rozpore s eurokomformným výkladom práva. Súd nevzal do úvahy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ani ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré ukladajú povinnosť štátu zabezpečiť pri rozhodovaní o obmedzení osobnej slobody postup šetrný k právam osoby, ktorej osobná sloboda má byť obmedzená, ako aj k jej blízkym osobám. Dovolaciemu súdu preto navrhol vysloviť porušenie zákona z dôvodov , V neprospech obvineného, zrušiť napadnuté uznesenie a najvyššiemu súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením zaslal rovnopis dovolania na vyjadrenie prokurátorovi Krajskej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“).

Prokurátor vo vyjadrení poukázal na znenie ustanovenia , a z tohto dôvodu navrhol dovolanie obvineného podľa odmietnuť, pretože je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Súd prvého stupňa zaslal vyjadrenie prokurátora iba obhajcovi obvineného. Dovolací súd napravil pochybenie doručením podania aj obvinenému.

Obhajca obvineného v podaní z 8. novembra 2022, doručeným najvyššiemu súdu 9. novembra 2022, uviedol, že prokurátor ústavne neudržateľne a v rozpore s eurokomformným výkladom práva interpretoval podmienky dovolania, keď nevzal do úvahy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Aplikácia ustanovení , musí rešpektovať právo obvineného ako strany dovolacieho konania na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasťou princípov právneho štátu zaručených je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dovolaciemu súdu následne navrhol vysloviť, že napadnutým uznesením vo vzťahu k obvinenému M. C. bol porušený zákon z dôvodu , v jeho neprospech. Podľa napadnuté uznesenie zrušil a podľa najvyššiemu súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) bez preskúmania veci zistil, že dovolanie obvineného bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ), spĺňa podmienky podľa , ako aj obsahové náležitosti uvedené v , avšak dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa .

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe, alebo o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

S účinnosťou od 1. septembra 2011 v explicitne vymenúva rozhodnutia, proti ktorým je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (do účinnosti novely č. bol okruh napadnuteľných rozhodnutí daný ustálenou súdnou praxou). V súvislosti so slovným spojením „ak tento zákon neustanovuje inak“ je potrebné poukázať na ustanovenie , ktoré určuje ďalšie typy rozhodnutí, ktoré však môže účinne napadnúť len minister spravodlivosti.

Z uvedeného vyplýva, že uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti o vyslovenie, že výkon zvyšku trestu odňatia slobody je premlčaný, nepatrí do okruhu rozhodnutí, proti ktorým možno podať dovolanie.

Vzhľadom na neprípustnosť dovolania a hospodárnosť konania dovolací súd neodstraňoval ani rozpor v dovolacích dôvodoch prezentovaných v rukou písanom podaní obvineného a v dovolaní predloženom obhajcom.

Na záver dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že obvineným prezentovaný názor o prípustnosti dovolania s poukazom na eurokomformný výklad a princíp právnej istoty možno hodnotiť ako účelovú snahu obvineného dosiahnuť iné rozhodnutie vo veci, v rozpore s , pričom ním uvádzané rozhodnutia sa na daný prípad ani nevzťahujú (bolo by práve v rozpore s princípom právnej istoty, ak by dovolací súd pripustil dovolania v konaniach, proti ktorým ich nepripúšťa). Obvinený bol pritom o rozhodnutiach, proti ktorým je prípustné podať dovolanie opakovane poučený najvyšším súdom, ako aj Ústavným súdom Slovenskej republiky (, ). Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky sa, na základe ústavnej sťažnosti obvineného M. C., v uznesení zo 6. septembra 2022, sp. zn. zaoberal ne/aplikovateľnosťou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na konanie o žiadosti o vyslovenie, že je premlčaný výkon zvyšku trestu odňatia slobody, ako aj správnosťou rozhodnutí súdov nižšieho stupňa v predmetnom konaní. V nadväznosti na to dovolací súd poznamenáva, že ak by Ústavný súd Slovenskej republiky mal za to, že je proti predmetným rozhodnutiam prípustné dovolanie, odmietol by ústavnú sťažnosť obvineného ako podanú predčasne z dôvodu nevyužitia všetkých opravných prostriedkov. V danom prípade sa však Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnou sťažnosťou riadne zaoberal a vyhodnotil ju ako zjavne neopodstatnenú.

Z dôvodu nesplnenia procesnej podmienky dovolania najvyšší súd pomerom hlasov 5:0 podľa dovolanie obvineného M. C. ako neprípustné na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.