Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2T-57-2021.pdf
PDF · 84.49 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/57/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 31. januára 2022 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
Q. W. P. B. C. T. N. Á. K., nar. X. X. XXXX v R. V., trvale bytom W. XXX/XX, R. V., zamestnaný,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 9. 12. 2019 v čase o 06.05 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, evidenčného čísla LM 646 BP po ceste I/18 v smere po ul. Palúčanská na ul. Palugyayho v Liptovskom Mikuláši, pričom v mieste pri budove umývačky áut Laserwash, došlo k čelnej zrážke jeho vozidla v jeho jazdnom pruhu s chodkyňou V. H., ktorá prechádzala cez vozovku z ľavej strany vozovky na pravú z pohľadu vodiča od Hostinca u Kaplánov, teda prešla jazdný pruh v smere od ul. Palúčanskej na ul. Jánošíkovo nábrežie až do protismerného jazdného pruhu, v ktorom sa pohyboval vodič motorového vozidla Q. W., kde v dôsledku nereagovania vodiča došlo k nárazu, po ktorom V. H. odhodilo od vozidla na vozovku vpravo v smere jazdy vozidla, čím jej spôsobil úrazovokrvácavý šok pri komplexe poranení mozgu, hrudníka, chrbtice, panvy, končatín s krvácaním do hrudnej dutiny, v dôsledku ktorých poranení na mieste v čase o 06.30 hod. dňa 9. 12. 2019 podľahla,
t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
č í m s p á c h a l
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 5 (päť) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému V. H. J. F. Z. T. Á. K. Y. M. J., nar. X. X. XXXX v R. V., trvale bytom L.. B. XXX/ X, R.Ý. V., škodu vo výške 803,57 eura.
odôvodnenie:
Prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 25. 5. 2021 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na Q. W. podaná obžaloba pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný Q. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že chce vyhlásiť, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Súd preto po poučení, že takého vyhlásenie bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať za priznanie spáchaného skutku povolil obžalovanému urobiť takéto vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, na ktorom obžalovaný zotrval. Obžalovaný odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,
- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu,
- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Súd na hlavnom pojednávaní preto prijal vyhlásenie obžalovaného Q. W., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, ktoré pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považoval za priznanie jeho spáchania, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ho vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný bol v prípravnom konaní vypočutý, teda mal riadnu možnosť sa vyjadriť ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a od uvedenej doby sa skutkové okolnosti nezmenili. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Predchádzajúce vykonané dôkazy nasvedčovali pravdivosti priznania obžalovaného a súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by bránil prijatiu vyhlásenia obžalovaného. Dokazovanie o vine súd preto už u obžalovaného nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.
K osobe obžalovaného Q. W. súd z odpisu registra trestov zistil, že nemá žiaden záznam. Priestupkovo bol postihnutý 2-krát v roku 2017 blokovými pokutami vo výške 20,- Eur a 10,- Eur, a to za priestupky na úseku cestnej premávky pre nerešpektovanie dopravného značenia a použitie telefónneho prístroja počas vedenia vozidla. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že vodičské oprávnenie skupiny B mu bolo udelené dňa 10. 8. 1989, okrem týchto dvoch priestupkov sa u obžalovaného nevykazujú ďalšie priestupky, ani uložené zákazy činnosti viesť motorové vozidlá. Z lustrácie v databáze konaní na súdoch v SR nevyplýva, že by proti obžalovanému bolo vedené nejaké iné trestné konanie, o čom svedčí aj lustrácia v konaniach vedených GP SR. Zo správy o povesti Mesta Liptovský Mikuláš je zrejmé, že obžalovaný je ženatý, má dve deti a na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš nebolo voči nemu vedené priestupkové konanie, nebol riešený ani mestskou políciou. Z pracovného hodnotenia obžalovaného vyplýva, že k práci pristupuje zodpovedne, je dochvíľny, svedomitý, prispôsobivý a disciplinovaný. Zamestnávateľom je pozitívne hodnotený, s jeho pracovnými výsledkami je zamestnávateľ veľmi spokojný.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádza najmä zo zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu obžalovaného, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa. Vykonaným dokazovaním boli na strane obžalovaného zistené dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil aj podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa k trestnému činu ešte v prípravnom konaní priznal a úprimne ho oľutoval, ľútosť nad skutkom vyjadril aj na hlavnom pojednávaní. Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, t. j. na dva roky, preto súd mohol ukladať trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe. Obžalovaný svojím konaním nepochybne spôsobil nenapraviteľný, neodvrátiteľný a najzávažnejší následok na živote poškodenej V. H.. Pri úvahách o tom, aký druh a výmera trestu by spravodlivo a primerane zohľadňovali jeho zásah do života poškodenej a jej blízkych osôb, ako aj zásah do záujmu štátu na ochrane života a zdravia občanov, však súd prihliadal nielen na následok zavinený páchateľom, ale aj na osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanému skutku. Vzhľadom na tieto okolnosti súd vyhodnotil uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného ako neprimerane prísne vzhľadom na jeho osobu, pretože nikdy neprišiel do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, postoj obžalovaného k spáchanému skutku a najmä ľútosť, ktorú nad skutkom vyjadril vo svojich prejavoch. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil, že primeraným a postačujúcim trestom, ktorý dostatočne a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie bude trest odňatia slobody v druhej polovici zníženej trestnej sadzby vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky. Je potrebné si uvedomiť, že trest nemá len a výlučne represívnu zložku, ktorej sa oprávnene môžu dovolávať poškodení a nepochybne by uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému bez jeho podmienečného odkladu učinilo volaniu poškodených „po odplate“ za dosť. Obžalovaného však nemožno považovať za kriminálne závadnú osobu a ani za zlého človeka, pretože doposiaľ viedol riadny a usporiadaný život slušného človeka a k jeho nedbanlivostnému konaniu nepristúpila žiadna ďalšia negatívna okolnosť (napr. požitie alkoholu pred jazdou, výrazné prekročenie rýchlosti, telefonovanie počas jazdy). Práve preto možno aj od takého druhu trestu dôvodne očakávať, že bude akceptovaný spoločnosťou ako trest primerane vystihujúci aj morálne odsúdenie páchateľa. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pretože spáchal skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla a spôsobil smrť človeka, ktorý súd vymeral v prvej polovici trestnej sadzby, avšak bližšie k jej stredu. Trest zákazu činnosti mohol súd ukladať v rozmedzí od 1 roka až do 10 rokov. Pri určení výmery súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný je držiteľom vodičského oprávnenia viac ako 30 rokov a za obdobie posledných 5 rokov pred spáchaním skutku, ako aj pred rozhodovaním o tomto treste, bol postihnutý celkom za 2 priestupky v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom tieto boli riešené uložením blokových pokút v nízkej výmere, žiadneho z týchto priestupkov sa nedopustil pod vplyvom alkoholu, vodičský preukaz mu nikdy nebol zadržaný, preto nemožno prijať záver o tom, že by išlo o vyslovene nedisciplinovaného vodiča. Ako poukázala obhajoba, síce je možné konštatovať čiastočné spoluzavinenie chodkyne spočívajúce v nesprávnom použití komunikácie pre jej prechádzaní poškodenou, tak, ako to konštatoval znalec vo svojom posudku, chodkyňou však obžalovanému nebola vytvorená náhla prekážka. Na druhú stranu preto súd prihliadal na prvotnú príčinu dopravnej nehody, ktorá spočívala vo výrazne oneskorenej reakcii
na strane obžalovaného, ale najmä musel súd prihliadať na neodvrátiteľný a nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, a tým je smrť poškodenej. Vzhľadom na tieto okolnosti súd považuje uloženie trestu zákazu činnosti na dobu 5 rokov za výmeru primeranú a spravodlivú.
V súvislosti s konaním obžalovaného vznikol pozostalým poškodeným nárok na náhradu škody v podobe peňažnej náhrady za náklady vynaložené na pohreb V. H.Á., ktorú si riadne a včas uplatnil syn poškodenej. Poškodenému V. H. súd priznal náhradu škody vo výške 803,57 eura, ktorá predstavuje preukázané náklady spojené s pohrebom nebohej matky (v súlade s ustanovením § 101 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorej maximálna výška bola od 1. 1. 2019 stanovená na sumu 2.800,30 eura) podľa predložených dokladov, ktoré preukázali výdavky na pohreb, ktoré uhradil za pohrebné služby firme Áron vo výške 564,75 eura, a Verejnoprospešným službám Liptovský Mikuláš za prípravu hrobového miesta 238,82 eura, spolu 803,57 eura.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.