Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/27/2021

Identifikačné číslo spisu: 4415217965 Dátum vydania rozhodnutia: 15.12.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:4415217965.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a členiek senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov: 1/ A. Č., bytom A. I., C. XXX/XX, 2/ Š. Č., bytom M., S. XX, 3/ B. Č., bytom A., I.N. XXXX, Č. U., 4/ H. W., rod. Č., bytom S., O. O.. XX, C., 5/ W. Č., bytom I., R. XX, 6/ N. S., rod. Č., bytom M.Y. T. XXX, 7/ U. Č.X., bytom S. XXX, 8/ I. Č., rod. Č., bytom S. XXX, 9/ W. S., rod. Č., bytom A. I., Ž. X, 10/ X. I., bytom M. X - O., S. XXX/X, Č. U., všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká 36, IČO: 47 258 250, proti žalovaným: 1/ U. J., bytom A. I., B. M. XXX/X, zastúpený JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom v Nitre, Štefánikova 15, 2/ W. J., bytom A. I., C. XXX/XX, o vydanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov 1/ až 10/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2020 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovanému 1/ priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcom 1/ až 10/ v plnom rozsahu.

Žalovanému 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí druhým) z 12. februára 2020 č. k. -232 žalobu zamietol (I. výrok), žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom 1/ až 10/ (II. výrok) a žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania (III. výrok). 1.1. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci aplikoval , Stredný , nakoľko poručiteľ W. J. zomrel X. W. XXXX, teda za účinnosti označeného zákona, a preto bolo potrebné posudzovať uplatnený nárok v súlade s §, 557 a 558. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia vlastníckeho práva, resp. vydania nehnuteľností v k. ú. B. I. a A. I., podľa predložených listov vlastníctva, keď v pôvodnom dedičskom konaní po nebohom W. J., ktoré sa konalo ako dodatočné v roku 1974 s tým, že v tomto prípade došlo k pochybeniu

bývalého Štátneho notárstva Nové Zámky, ako aj samotnej dedičky, ktorá neoznačila pri predbežnom vyšetrení všetkých dedičov, ktorí boli uvedení v pôvodnom dedičskom konaní z roku 1955, nie je možné tento nárok posudzovať podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V danom prípade ide o žalobu oprávneného dediča a ochrana oprávneného dediča je inštitútom dedičského práva, pomocou ktorého má byť vykonaná náprava, ak sa zistí až po prejednaní dedičstva, že oprávneným pravým dedičom poručiteľa je niekto iný, než komu bolo dedičstvo potvrdené alebo kto podľa výsledku prejednania dedičstvo nadobudol inak. Z tohto dôvodu sa ochrana oprávneného dediča riadi právnou úpravou, ktorá bola určujúca pre dedičské právo po poručiteľovi, t. j. aj v súčasnosti bolo potrebné postupovať pri ochrane pravého dediča poručiteľa podľa ustanovení Stredného . 1.2. Súd prvej inštancie posudzoval, či podľa je nárok na vydanie dedičstva premlčaný alebo nie. Bol toho názoru, že nárok žalobcov bol v súlade s vyššie citovaného zákona premlčaný, nakoľko žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia sa stali podľa práva vtedy platného na Slovenku v zhode s Stredného dedičmi už okamžikom smrti poručiteľa a nárok na vydanie dedičstva mohli uplatniť včas i napriek tomu, že ich žalovaní pri prejednaní dedičstva ako dedičov úmyselne neuviedli, resp. zamlčali. Uviedol, že žalobcovia ako oprávnení dedičia sa mali domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v lehote troch rokov od tej doby, ako sa dozvedeli, že neboli úmyselne uvedení alebo zamlčaní v dedičskom konaní týkajúceho sa roku 1974. Iný postup by znamenal obchádzanie zákona a aj narúšanie princípov právnej istoty a právneho štátu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že oprávnení dedičia lehotu uvedenú v nedodržali, táto im uplynula a keďže sa jedná o prekluzívnu lehotu, nie je možné sa po jej uplynutí domáhať akéhokoľvek nároku. Nie je možné sa domáhať a ani určiť, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností titulom dedenia, keď uvedenému nesvedčí žiadne rozhodnutie vydané v dedičskom konaní v zmysle zásad o dedičskom práve podľa platného Čo sa týka rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Nové Zámky pod sp. zn. D 190/55 zo dňa 7. marca 1955, zo spisu zistil, že toto uznesenie nebolo doručené všetkým účastníkom, čo je preukázateľné z doručeniek, t. j. nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Pokiaľ by aj bolo právoplatné, potom je nesporné, že bývalé Štátne notárstvo žalobcom priznalo aj podiely k nehnuteľnostiam, ktoré už boli prejednané v dedičskom konaní sp. zn. D 190/55, a to konkrétne parcelu č. XXXX/X orná pôda o výmere 25.000 m2 aktuálne zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. A. I., okres C. H.. Ide o tú istú nehnuteľnosť, ktorá bola prejednaná v dedičskom konaní v roku 1955, ktorú mal zdediť a ktorej jediným oprávneným dedičom bol otec žalovaných a nie právny predchodca žalobcov. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia D 190/55, výpisu z PKV XXXX, zápisnice zo súpisu dedičstva, bez uvedenia parcelného čísla, na ktorej je postavený aj dom, ale aj z LV č. XXXX z roku 2015, kedy spoluvlastnícky podiel k nej bol ešte písaný na W. J.. Z týchto dôvodov žalobcom nemohli vzniknúť žiadne nároky z predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na skutočnosť, že dedičské rozhodnutie z roku 1955 nenadobudlo právoplatnosť a nevyvolalo účinky, t. j., že nebol vykonaný žiadny prepis v katastri nehnuteľností, nakoľko aj v roku 2015 bola predmetná nehnuteľnosť stále vedená na W. J., zomrelého v roku XXXX, z dôvodu právnej istoty a usporiadania práv k nej, bola táto parcela pojatá do dodatočného dedičského konania v roku 2015. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že dedičské konanie, ktoré bolo prejednané v roku 1974, nie je dodatočným dedičským konaním, ale prvým konaním, nakoľko konanie v roku 1955 nebolo právoplatne skončené. 1.3. Súd prvej inštancie žalobu zamietol najmä s poukazom na skutočnosť, že žalovaní vzniesli námietku premlčania, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú. Vychádzal z s tým, že nárok na vydanie dedičstva po nebohom W. J. (zomrelom X. W. XXXX) mal a musel byť uplatnený oprávneným (pravým) dedičom najneskôr do troch rokov od poručiteľovej smrti, t. j. do X. W. XXXX, čo nebolo v konaní preukázané. 1.4. Ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť žalobe, je aj zachovanie cieľa , ktorého účelom je vo všeobecnosti zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. S poukazom na až uvedeného zákona dochádza k obmedzeniu nielen vlastníkov takých pozemkov v podobe obmedzenia zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale aj k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia, či už v rámci konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo v konaní o dedičstve. 1.5. O trovách konania rozhodol podľa a , .

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/ až 10/ rozsudkom z 30. novembra 2020 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcom 1/ až 10/ a žalovanému 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam z dôvodu, že sú právnymi nástupcami a oprávnenými dedičmi po nebohom W. Č., narodenom XX. B. XXXX a zomrelom X. W. XXXX. Pôvodné dedičské konanie bolo vedené na bývalom Štátnom notárstve v Nových Zámkoch pod sp. zn. D 190/55, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva dedičmi, ktorí boli v tomto uznesení uvedení. Následne sa v roku 1974 a v roku 2015 konalo dodatočné prejednanie dedičstva, kde už však ako zákonní dedičia boli označení len žalovaní 1/, 2/. Súd prvej inštancie, rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení z 27. septembra 2019 sp. zn. , žalobu zamietol primárne z dôvodu, že nárok žalobcov na vydanie dedičstva je podľa premlčaný. Odvolací súd po preskúmaní veci skonštatoval, že napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle . Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Dôvodil, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia sa stali podľa práva vtedy platného na Slovensku v zhode s dedičmi už okamžikom smrti poručiteľa a nárok na vydanie dedičstva mohli uplatniť včas i napriek tomu, že ich žalovaní pri prejednaní dedičstva ako dedičov úmyselne neuviedli, resp. zamlčali. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na odklon od učineného právneho výkladu a od vysloveného právneho názoru, preto naň poukazuje ako na stále platný. Prebral tiež súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, keďže dokazovanie vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v danej veci. Súd prvej inštancie výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku. Odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením preskúmavaného rozsudku a využijúc postup podľa sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré odkazuje. 2.2. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia dodal, že v prejednávanej veci bolo potrebné aplikovať na rozhodnutie vo veci , Stredný . Žalobcovia sa žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva, resp. vydania nehnuteľností v k. ú. B. I. a A. I., podľa predložených listov vlastníctva, keď v pôvodnom dedičskom konaní po nebohom W. J., zomrelom X. W. XXXX, ktoré sa konalo ako dodatočné v roku 1974 s tým, že v tomto prípade došlo k pochybeniu bývalého Štátneho notárstva Nové Zámky, ako aj samotnej dedičky, ktorá neoznačila pri predbežnom vyšetrení všetkých dedičov, ktorí boli uvedení v pôvodnom dedičskom konaní z roku 1955, teda sa domáhali ochrany oprávneného dediča. Poručiteľ W. J. teda zomrel za účinnosti Stredného . Žalobou uplatňovaný nárok, s ohľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými, bolo potrebné posudzovať podľa , a , a to i v dobe po 1. apríli 1964, po prijatí Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nárok žalobcov na vydanie dedičstva je premlčaný, pretože žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia sa stali dedičmi okamihom smrti poručiteľa a nárok na vydanie dedičstva mohli uplatniť včas, teda ako oprávnení dedičia sa mali domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v lehote troch rokov od poručiteľovej smrti, t. j. do X. W. XXXX. Doplnil, že z vykonaných dôkazov je nesporné, že právni predchodcovia žalobcov sa vydania majetku nedomáhali a nenapádali ani dedičské konanie z roku 1974. Pre úplnosť poukázal na správne a právne výstižné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 38. a nasl., ktoré vychádzajú z právnych záverov vo veci vydaného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a toto prebral zo svoje vlastné. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru o správnosti zamietnutia žaloby pre premlčanie uplatňovaného nároku žalobcov, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. 2.3. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s . S ohľadom na plný úspech žalovaného 1/ v odvolacom konaní mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcom 1/ až 10/. Žalovanému 2/ nepriznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 .

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 10/ (ďalej aj ako „dovolatelia“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovali z a . 3.1. Na margo nesprávneho právneho posúdenia veci uviedli, že zamietnutie žaloby z dôvodu existencie zákazu drobenia pôdy, ktorý bol do právneho poriadku zavedený až v roku 1995 , nemá žiadnu oporu v zákone, a to práve s prihliadnutím na skutočnosť, že poručiteľ zomrel ešte v roku XXXX, kedy žiadny takýto zákaz neplatil. Aj bežná rozhodovacia prax súdov pri prejednaní dedičstva po poručiteľoch, ktorí zomreli pred nadobudnutím účinnosti , je preto taká, že poľnohospodárske pozemky medzi dedičmi delia, resp. potvrdzujú dedičstvo podľa zákonných podielov, a to aj v prípadoch, kedy vznikne na základe rozhodnutia poľnohospodársky pozemok menší ako 2000 m2. Iný prístup by totiž znamenal jednoznačnú retroaktivitu, ktorá je zakázaná. Z bodu 21. napadnutého rozsudku vyplýva podľa dovolateľov zmätočnosť pri argumentácii odvolacieho súdu, ktorý dedičské konanie považuje za pôvodné dedičské konanie, keď na jednej strane uvádza, že pôvodné dedičské konanie po nebohom W. J. (zomr. X. W. XXXX) sa konalo ako dodatočné v roku 1974, pričom na druhej strane následne uvádza, že v roku 1974 dedička neoznačila pri predbežnom vyšetrení všetkých dedičov, ktorí boli uvedení v pôvodnom dedičskom konaní z roku 1955. Je evidentné, že nie je možné viesť po tom istom poručiteľovi dve pôvodné dedičské konania. Pôvodným dedičským konaním môže byť iba jedno konanie, ktoré sa viedlo v roku 1955 a skončilo sa vydaním uznesenia číslo D 190/55 zo 7. marca 1955 Štátnym notárstvom v Nových Zámkoch po nebohom poručiteľovi W. J., kedy bola prejednaná iba domová nehnuteľnosť, nakoľko v tom čase už platil o jednotných roľníckych družstvách. Dovolatelia argumentujú, že bez ohľadu na existenciu právoplatnosti uznesenia D 190/55 nebolo právne možné viesť ďalšie „prvé“ pôvodné dedičské konanie v roku 1974 a v tomto ďalšom „prvom“ pôvodnom dedičskom konaní znovu vykonávať predbežné vyšetrenie údajov o okruhu dedičov, ktorý bol už raz zistený v roku 1955. Dodatočné dedičské konanie vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. nemohlo byť dodatočným dedičským konaním „pôvodného” dedičského konania z roku 1974 (ktoré sa malo konať ako „náhradné dedičské konanie“), ale iba dodatočným dedičským konaním pôvodného dedičského konania z roku 1955. Ak je začaté prvé dedičské konanie v roku 1955 po smrti poručiteľa, nemožno viesť ďalšie prvé dedičské konanie v roku 1974, bez ohľadu na to, ako sa skončilo konanie v roku 1955. Podľa názoru dovolateľov je v rozpore s princípom spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov strán sporu, ak súd argumentuje uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty dňom 6. januára 1958. V období od 6. januára 1955 do 6. januára 1958 dané nehnuteľnosti neboli ani len „prededené”, nieto ešte zapísané v katastri nehnuteľností, preto by právni predchodcovia žalobcov nevedeli a ani nemohli označiť žiadneho žalovaného ako pasívne legitimovanú osobu. Tento stav pretrval prakticky až do právoplatnosti osvedčenia o dedičstve sp. zn. , kedy žalovaní predmetné nehnuteľnosti nadobudli a následne žalobcovia už v zákonnej lehote podali žalobu na súd proti žalovaným ako pasívne legitimovaným osobám. Dovolatelia tvrdia, že súdom zvolený výklad je absolútne ústavne nekonformný a je v rozpore aj s , keďže znemožňuje súdnu ochranu vlastníctva dovolateľov tým, že odopiera súdnu ochranu ich vlastníckeho práva uznanou premlčacou dobou, ktorá uplynula podľa názoru súdu ešte predtým, ako vznikla pasívne legitimovaná osoba, proti ktorej by bolo možné žalobou si uplatniť práva žalobcov ako dedičov. 3.2. Vo vzťahu k porušeniu ich práva na spravodlivý proces podľa uviedli, že osvedčením, ktoré vydal Okresný súd Nové Zámky súdnym komisárom v konaní sp. zn. , žalovaní nadobudli polovičný podiel poručiteľa v predmetných nehnuteľnostiach rovnakým dielom po 1/4 k celku, ktorý postup by bol inak v rozpore so zákazom drobenia pôdy podľa Ten istý súd teda v konaní, ktoré sa týkalo tých istých nehnuteľností, drobenie pôdy napriek pripustil, na druhej strane žalobu žalobcov zamietol aj s poukazom na zákaz drobenia pôdy, ktorý zákaz však môže platiť a vyvolať akékoľvek účinky iba vo vzťahu k dedičským konaním začatým po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Takýto postup je jednoznačne diskriminačný vo vzťahu k žalobcom a samotný súd ho nijakým spôsobom neodôvodnil. 3.3. S poukazom na uvedené dôvody dovolania navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný 1/ v reakcii na dovolanie uviedol, že ho považuje za formálne nesprávne, nakoľko uplatnené dovolacie dôvody nie sú vymedzené v súlade s . Napadnutý rozsudok označil za správny a zrozumiteľne odôvodnený. Zdôraznil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, pretože v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia bol nárok na vydanie dedičstva premlčaný a žalovaní úspešne vzniesli námietku premlčania. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol alebo zamietol a uplatnil si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

7. Podľa je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a .

8. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

9. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( )

10. Dovolatelia v prvom rade uvádzajú, že ho podávajú z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Z obsahu dovolania, resp. jednotlivých dovolacích námietok však dovolací súd zistil ( ), že dovolatelia namietajú primárne vadu zmätočnosti konania uvedenú v , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

12. Preskúmaním obsahu spisu dovolací súd nezistil v postupe odvolacieho súdu v spojení s postupom súdu prvej inštancie žiadne vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľov na ich procesných právach a založiť tak dôvodnosť podaného dovolania.

13. Dovolatelia v úvode dovolania argumentujú, že zamietnutie žaloby z dôvodu existencie zákazu drobenia pôdy, ktorý bol do právneho poriadku zavedený až v roku 1995 , nemá žiadnu oporu v zákone, a to s poukazom na skutočnosť, že poručiteľ zomrel ešte v roku XXXX, kedy žiadny takýto zákaz neplatil. Predmetnú námietku však dovolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Ako jednoznačne vyplýva z rozsudku súdu prvej inštancie (bod 38. a 40.) a rozsudku odvolacieho súdu (bod 21.), primárnym, resp. podľa slov súdu prvej inštancie „najdôležitejším“ dôvodom zamietnutia žaloby bolo to, že žalobou uplatnený nárok žalobcov je premlčaný, ktorú skutočnosť súdy vo svojich rozhodnutiach podrobne riešili a vysvetlili. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že súd prvej inštancie v bode 41. rozsudku podporne dodal, že ďalším dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť žalobe, je aj zachovanie cieľa , t. j. zamedzenie nežiaduceho stavu spočívajúceho v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov.

14. Dovolatelia ďalej tvrdili, že z bodu 21. napadnutého rozsudku vyplýva úplná zmätočnosť pri argumentácii odvolacieho súdu. Poznamenali, že nie je možné viesť po tom istom poručiteľovi dve pôvodné dedičské konania. Odvolací súd v označenom bode svojho rozsudku zdôraznil správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie, že nárok žalobcov na vydanie dedičstva je premlčaný, pretože žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia sa stali dedičmi okamihom smrti poručiteľa a nárok na vydanie dedičstva mohli uplatniť včas, teda ako oprávnení dedičia sa mali domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v lehote troch rokov od poručiteľovej smrti, t. j. do X. W. XXXX. Nakoľko poručiteľ W. J. zomrel X. W. XXXX, za účinnosti Stredného , bolo potrebné žalobou uplatňovaný nárok posudzovať podľa , a , a to aj po prijatí Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý o. i. v bode 38. uviedol, že dedičské rozhodnutie z roku 1955 nenadobudlo právoplatnosť a nevyvolalo účinky, teda nebol vykonaný žiadny prepis v katastri nehnuteľností, nakoľko aj v roku 2015 bola predmetná nehnuteľnosť stále vedená na W. J.; z dôvodu právnej istoty a usporiadania práv k nej bola táto parcela pojatá do dodatočného dedičského konania v roku 2015. Súd prvej inštancie uzavrel, že dedičské konanie, ktoré bolo prejednané v roku 1974, nie je dodatočným dedičským konaním, ale prvým konaním, nakoľko konanie v roku 1955 nebolo právoplatne skončené. Námietka o zmätočnosti argumentácie odvolacieho súdu preto nie je relevantná a nespôsobuje vadu konania v zmysle .

15. Dôvodná nie je ani námietka dovolateľov, že je v rozpore s princípom spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov strán sporu, ak súd argumentuje uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty dňom 6. januára 1958, kedy ani samotní právni predchodcovia si nemohli ani teoreticky uplatniť svoje nároky k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu. Dovolací súd na tomto mieste poukazuje najmä na bod 38. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Podľa súdu prvej inštancie sa žalobcovia ako oprávnení dedičia mali domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v lehote troch rokov od tej doby, ako sa dozvedeli, že neboli úmyselne uvedení alebo zamlčaní v dedičskom konaní z roku 1974. Iný postup by znamenal obchádzanie zákona a aj narúšanie princípov právnej istoty a právneho štátu. Dedičské právo presne stanovuje postup, ako a v akých lehotách majú dedičia, resp. strany sporu postupovať, t. j. tak, ako je to citované v V konaní bolo jednoznačne preukázané, že oprávnení dedičia lehotu uvedenú v nedodržali, táto im uplynula a keďže sa jedná o prekluzívnu lehotu, nie je možné sa po jej uplynutí domáhať akéhokoľvek nároku. Žalobe nemožno vyhovieť, lebo nie je možné sa domáhať a ani určiť, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností titulom dedenia, keď uvedenému nesvedčí žiadne rozhodnutie vydané v dedičskom konaní v zmysle zásad o dedičskom práve podľa platného Rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva Nové Zámky pod sp. zn. D 190/55 zo 7. marca 1955 nebolo doručené všetkým účastníkom a nikdy nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Pokiaľ by aj bolo právoplatné, bývalé Štátne notárstvo žalobcom priznalo aj podiely k nehnuteľnostiam, ktoré už boli prejednané v dedičskom konaní sp. zn. D 190/55, konkrétne parcelu č. XXXX/X orná pôda o výmere 25.000 m2 aktuálne zapísaná na LV XXXX pre k. ú. A. I., okres C. H.. Ide o tú istú nehnuteľnosť, ktorá bola prejednaná v dedičskom konaní v roku 1955, ktorú mal zdediť a ktorej jediným oprávneným dedičom bol otec žalovaných a nie právny predchodca žalobcov. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia D 190/55, výpisu z PKV XXXX zápisnice zo súpisu dedičstva, bez uvedenia parcelného

čísla, na ktorej je postavený aj dom, ale aj z LV č. XXXX z roku 2015, kedy spoluvlastnícky podiel k nej bol ešte písaný na W. J.. Z týchto dôvodov žalobcom nemohli vzniknúť žiadne nároky z predmetnej nehnuteľnosti. Dedičské rozhodnutie z roku 1955 nenadobudlo právoplatnosť a nevyvolalo účinky, to znamená, že nebol vykonaný žiadny prepis v katastri nehnuteľností, nakoľko aj v roku 2015 bola predmetná nehnuteľnosť stále vedená na W. J., z dôvodu právnej istoty a usporiadania práv k nej, bola táto parcela pojatá do dodatočného dedičského konania v roku 2015. Ako už bolo uvedené vyššie, dedičské konanie, ktoré bolo prejednané v roku 1974, nie je dodatočným dedičským konaním, ale prvým konaním, nakoľko konanie v roku 1955 nebolo právoplatne skončené.

16. V kontexte uvedených dôvodov dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľmi namietanou vadou vyplývajúcou z .

17. Pre úplnosť veci dovolací súd považuje za potrebné dodať, že na to, aby mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci [v danom prípade podľa ], musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v až . Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. , , , ). Treba zdôrazniť, že úlohou dovolacieho súdu nie je vymedziť právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi.

18. V súdenom spore dovolatelia namietajú nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle , relevantnú právnu otázku však nijako neformulujú a táto nevyplýva ani z obsahu dovolania ( ). Dovolatelia teda určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedli konkrétnu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedli ako ju riešil odvolací súd a v čom je jeho riešenie nesprávne ani to, ako mala byť táto právna otázka riešená správne. Dovolací súd poznamenáva, že sama polemika či nesúhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobou uplatneného nároku, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v a . Dovolaciemu súdu tak neostávalo nič iné ako konštatovať, že dovolatelia v podanom dovolaní nenastolili právnu otázku, na ktorej riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie spôsobom predpokladaným v v spojení s .

19. Dovolací súd uzatvára, že dovolanie podľa je prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolanie podľa nie je prípustné, nakoľko dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v až , čo by bolo dôvodom na odmietnutie dovolania podľa . Vzhľadom na nedôvodnosť dovolania podľa ale dovolací súd dovolanie zamietol ako celok ( ).

20. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa v spojení s . V dovolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 1/, 2/. Trovy dovolacieho konania vznikli žalovanému 1/, ktorému preto dovolací súd voči žalobcom 1/ až 10/ priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Žalovanému 2/ dovolací súd trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok