Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., zast. C. D., bytom D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. A. XXX, XXX XX H. A., právne zastúpená advokátskou kanceláriou hbr advokáti s.r.o., IČO: 47 239 310, so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie A., obec A., F. Kysucké Nové Mesto a to: parcela registra C KN č. XXX – orná pôda o výmere 1 053 m2 a toto vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1-ine.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za vyporiadanie predmetného spoluvlastníckeho podielu sumu 5.923,13 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd, samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Slovenská republika má proti žalovanej nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd, samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.12.2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odborom katastrálnym na LV č. XXXX pre k. ú. A., obec A., okres Kysucké Nové Mesto: CKN parcela č. XXX - Orná pôda o výmere 1 053 m2.

2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je výrazne väčšinovým podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti a to o veľkosti XX/XX-XXX, čomu zodpovedá výmera 855,56 m2. žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou pozemku o veľkosti X/XX-XXX, čomu zodpovedá výmera 197,44 m2. Žalobca má právny záujem na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku z dôvodu, že chce nadobudnúť spoluvlastnícke podiely žalovaného k pozemku a následne sa stať výlučným vlastníkom pozemku v celosti, aby ho tak mohol neskôr v celostí riadne aj užívať. Žalobca a jeho právni predchodcovia sa o celý pozemok (v celom rozsahu jeho výmery) dlhodobo starali. užívali ho v celom rozsahu výmery, obhospodarovali ho, udržiavali ho, kosili, pestovali sa na ňom zeleninu, obilniny, ovocie, hnojili, vysadili stromy a kríky o ktoré sa aj starali, a to všetko na svoje vlastné náklady, čím dochádzalo aj k zhodnocovaniu pozemku, a teda pozemok nepustol. Pozemok

užíval otec žalobcu – D. B. a pred ním zasa jeho otec I. B. a pred ním zasa jeho otec J. B.. Ako dôkaz o užívaní pozemku jeho starým otcom I. B. prikladá žalobca Evidenčný list. č. 66, na ktorom sú vedené a zapísané parcely, vrátane sporného pozemku, ktoré v minulosti užíval ako oprávnený držiteľ starý otec žalobcu. Je tu predpoklad, že žalobca mohol uvedenú parcelu na základe dlhodobej držby nadobudnúť v celosti 1/1 inštitútom vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Aj z dôvodu realizácie výkonu vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, účelného využitia pozemku, rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou, platenia daní a poplatkov je žiadúce, aby spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej bolo zrušené a vysporiadané za primeranú finančnú náhradu. Rozdelenie pozemku nie je podľa žalobcu dobre možné, ako ani praktické a vhodné a to v zmysle uvedeného, tiež vzhľadom na výmeru pozemku, úzky a pretiahnutý tvar pozemku, výrazne menšinový spoluvlastnícky podiel žalovaného k pozemku, výrazne väčšinový spoluvlastnícky podiel žalobcu k pozemku a tiež vzhľadom na skutočnosť, že jeho rozdelením by došlo k zásadnému zníženiu jeho reálneho využitia/využívania oboma jeho doterajšími podielovými spoluvlastníkmi. Žalobca oslovil žalovanú s návrhom na dohodu, žalovaná však nesúhlasila a ponuku žalobcu na odpredaj spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu vo výške 10 eur/m2, t.j. sumu 1 975 eur (197,44 eur x 10 eur) neakceptovala. Pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce bez IS, druh pozemku je orná pôda, ktorá predstavuje poľnohospodársku pôdu, bez možnosti výstavby na pozemku. Prístup k pozemku je po neupravenej kamenistej ceste a nachádza sa v teréne – vo svahu, v ktorom sa nachádza samotný pozemok. Za účelom zistenia hodnoty nehnuteľnosti si dal žalobca vypracovať znalecký posudok č. 54/2022, ktorý znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku vo výške 0,42 eur za m2. Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k spornému pozemku, prikázal ho za primeranú náhradu v hodnote 0,42 eur/m2 žalobcovi.

3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 01.02.2023 (č.l. 38 spisu) navrhla zamietnuť žalobcu v plnom rozsahu. Zároveň uviedla, že prístupovú cestu k pozemku po jednej strane pozemku tvorí novovybudovaná asfaltová cesta široká najmenej 3 m okolo zvonice. Táto asfaltová cesta končí asi 10 m pred hranicou pozemku a pokračuje ako prístupová cesta s upraveným makadamovým podkladom až k obývanej novostavbe rodinného domu p. K. L. a pokračuje k rodinnému domu p. A. C. vo výstavbe. Tieto dva domy sú nateraz postavené mimo zastavaného územia obce A.. Dá sa predpokladať, že postupnou výstavbou rodinných domov sa táto lokalita v krátkom čase postupne stane zastavaným územím obce A.. Navrhovateľ ďalej klame a zámerne neuviedol skutočnosť, že k pozemku z jeho opačnej strany je rovnocenný prístup obdobnou asfaltovou cestou. Tvrdenie navrhovateľa, že pozemok sa nachádza vo svahu, nie je pravdivé. Pozemok sa nachádza vedľa domu p. M. C. a je takmer rovinatý. Žalovaná v súčasnosti nemá žiadny záujem svoj podiel 3/16 nikomu odpredať. S prevodom spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva navrhovateľa nesúhlasí. Žalovaná je ochotná uzatvoriť so žalobcom nájomnú zmluvu na dobu určitú, t.j. 20 rokov za nájomné vo výške 1 eur/rok, aby žalobca mohol sporný pozemok využívať na poľnohospodárske účely.

4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej v podaní zo dňa 07.03.2023 (č.l. 55 spisu) uviedol, že prístupová cesta nevedie až k samotnému pozemku. V súčasnosti je umiestnenie a spôsob využitia pozemku jasne vymedzený – orná pôda a umiestnenie pozemku je mimo zastavaného územia obce. To, či bude možné pozemok v budúcnosti využívať na stavebné účely, je len v hypotetickej a špekulatívnej rovine. Predmetný pozemok pre jeho podlhovastý tvar nemožno využiť na zastavanie takmer žiadnou stavbou, resp. rodinným domom. Návrh žalovanej na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vydelením jej podielu po celej dĺžke parcely v šírke cca 2 m nie je možný z dôvodu, že je to neúčelné a funkčne nemožné takto pozemky riadne užívať a zároveň je to proti platným právnym predpisom. Vo vzťahu k cene súčasná hodnota vychádza zo súčasného stavu.

5. Žalovaná v podaní zo dňa 09.03.2023 (č.l. 60 spisu) navrhla vykonať obhliadku pozemku. Zároveň uviedla, že opatrenia proti drobeniu pozemkov sa na pozemky s výmerou menšou ako 2000 m2 nevzťahujú. Žalovaná súhlasí s návrhom vydelenia spoluvlastníckeho podielu, zo západnej strany pozemku (od zvonice) a to v celej šírke parcele a dĺžke zodpovedajúcej výmere 197 m2. Podmienkou súhlasu je, že náklady s vypracovaním GP uhradí žalobca.

6. Na základe návrhu žalovanej (č. l. 60 spisu) súd dňa 20.10.2023 vykonal obhliadku na mieste samom, z ktorej obhliadky vyhotovil fotodokumentáciu. Z konanej obhliadky vyplynulo, ktoré skutočnosti uviedli strany v konaní, že nikto zo strán sporu, tzn. ani žalobca, ani žalovaná, nie je vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti pozemku, ktorý je predmetom konania (č. l. 67 spisu). Rovnako z predmetnej obhliadky vyplynulo, ktoré skutočnosti potvrdili strany v konaní na konanej obhliadke, že

z obidvoch strán k spornému pozemku vedie prístupová cesta, keď z jednej strany je prístupová cesta štrková a vedie až k pozemku, kdežto z druhej strany vedie prístupová cesta k domu nachádzajúcom sa pod sporným pozemkom.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 18.01.2024 a 29.02.2024, ktoré odročil z dôvodov na strane žalovanej a jej právneho zástupcu.

8. Podaním zo dňa 16.01.2024 (č.l. 82 spisu) žalovaná namietla cenu určenú znaleckým posudkom a to s ohľadom na tú skutočnosť, že „parcela CKN XXX by sa stala stavebným pozemkom, jednoduchým vyňatím poľnohospodárskej pôdy parcele KNC XXX z evidencie pôdneho fondu a zmenou jej bonity na stavebný pozemok na základe podanej žiadosti, adresovanej Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto a na základe súhlasu obce A.“. V takomto prípade sa cena stavebného pozemku pohybuje v rozsahu 30 až 50 eur/m2. Predmetný znalecký posudok považuje za nepravdivý, neobjektívny, nesprávny, účelový a za špekulatívny, vypracovaný v prospech navrhovateľa. V rámci predmetného podania zároveň uviedla, že s návrhom žalobcu na zrušenie podielového spoluvlastníctva súhlasí s tým, že dôjde k vyporiadaniu spôsobom vydelenia jej spoluvlastníckeho podielu, zo západnej strany pozemku (od zvonice) a to v celej šírke parcela a v celej dĺžke zodpovedajúcej výmere 197 m2, vo veľkosti jej podielu. Žalovaná ďalej uviedla, že na novovytvorenej parcele chce s dcérou postaviť malý domček a nezastavanú časť pozemku využívať ako záhradku.

9. Podaním zo dňa 08.03.2024 (č.l. 92 spisu) sa vo veci vyjadrila žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu, kde uviedla, že namieta, že úlohou znalca pri stanovení všeobecnej hodnoty poľnohospodárskej pôdy je byť nestranný a nezaujatý. Žalovaná považuje znalecký posudok za nezákonný, znalec vidí obmedzenie využívania pozemku zo svojho subjektívneho hľadiska v jeho podielovom spoluvlastníctve, nielen znalecký posudok je nezákonný, ale aj postup znalca je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaná ďalej v podaní poukazuje na možnosť realizácie výstavby v dotknutom území. Žalovaná v konaní navrhla výsluch znalca.

10. Súd vo veci následne vykonal pojednávanie dňa 14.03.2024, na ktorom vec prejednal za účasti žalobcu, jeho zástupcu, žalovanej a právneho zástupcu žalovanej. Žalobca na predmetnom pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu zotrval na svojich vyjadreniach a uviedol, že mal opakovane snahu o dohodu do žalovanou, ktorá však nie je ochotná dlhodobo pristúpiť k akejkoľvek dohode. Nie je podľa názoru žalobcu dobre možné ani ako praktické, účelné a ani vhodné, a to z viacerých dôvodov a dôkazov, ktoré predložil žalobca alebo sú súčasťou spisu, resp. podanej žaloby, a to najmä, na nielen umiestnenie parcely v extraviláne mimo zastavaného územia, mimo územného plánu mesta, resp. obce A., nevhodný tvar na akúkoľvek zástavbu. Parcela má v najširšom mieste po dĺžke parcely šírku max. 9 m. V zmysle stavebného o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení, keďže týmto rozdelím by došlo, podľa názoru žalobcu, k drobeniu poľnohospodárskej pôdy pod zákonom stanovenú výmeru a následne takéto rozdelenie parciel by nebolo ani možné na zápis do kat. nehnuteľností. Zároveň z jednej východnej strany tohto pozemku je žalobcom vysadený ovocný sad, ovocné stromy, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Z druhej západnej strany pozemku je prudší svah a prístup na pozemok. Prípadným rozdelením tejto parcely by žalobca zároveň prišiel o prístup k tomuto sadu. Ten tvar, ako som už uviedol, je teda výrazne úzky a pretiahnutý, čo znemožňuje tú zástavbu. O predmetný pozemok parc. CKN XXX D. žalobca vrátane právnych predchodcov žalobcu dlhodobo starali a obhospodarovali vysádzali zeleninu, ovocné stromy, snažili sa ho udržiavať, teda kosiť, pestovali na ňom rôzne plodiny, všetko na svoje náklady, čím dochádzalo v podstate aj k zhodnocovaniu toho pozemku a pozemok nejakým spôsobom nejako negradoval, resp. nepustol a zhodnocovala sa aj jeho bonita, resp. kvalita tej samotnej pôdy ako poľnohospodárskej pôdy. Jedným z dôkazov žalobcu na zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je aj skutočnosť, že žalobca je výrazne väčšinovým podielovým spoluvlastníkom tejto parcely, naproti tomu spoluvlastnícky podiel žalovanej je výrazne menšinový. Vo vzťahu k primeranej náhrade poukázal na predložený znalecký posudok a v ňom určenú všeobecnú hodnotu pozemku. Vo vzťahu k predloženému inzerátu zo strany žalovaného, poprel tento dôkaz, a to z viacerých dôvodov, najmä z toho dôvodu, že inzerovaný pozemok má vhodné ideálne rozmery alebo tvary na prípadnú výstavbu, je ponúkaný na odpredaj v celosti v 1/1- ne, jeho výmera je 800 m2, prístupová cesta je asfaltová a napriek tomu, že tú ponúkanú cenu inzerovanú 41,25 eur/m2 považuje za neprimeranú až fiktívnu a každopádne tá cena neznamená, že ten pozemok

sa za danú sumu niekedy aj predá. Žalobca vo vzťahu k určeniu primeranej náhrady predložil súdu kúpno-predajnú zmluvu so súhlasom účastníkov tejto kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2019 medzi p. F. N. O. D. (č.l.122 spisu), z ktorej vyplýva, že kúpna cena bola odvodená zo sumy 10 eur/m2, pričom išlo o prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu a zároveň druhú kúpnu zmluvu zo dňa 04.05.2020 (č.l. 130 spisu), z ktorej vyplýva, že kúpna zmluva na prevod spoluvlastníckeho podielu 1-ca k parcele v extraviláne v kat. úz. A., bola dohodnutá vo výške alebo bola odvodená zo sumy 10 eur/m2. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že má za to, že rozdelenie spornej nehnuteľnosti je reálne možné, vyplýva to aj z vykonanej obhliadky, ktorú súd na mieste vykonal. Aj z vykonanej obhliadky aj z kat. mapy aj z reálneho stavu veci je zrejmé, že prístup k pozemku je v súčasnosti z dvoch strán a zostane zachovaný aj v prípade rozdelenia pozemku na dve časti tak, aby mal každý nový pozemok zabezpečený prístup z účelovej komunikácie. Žalovaná, resp. jej deti chcú takto rozdelený pozemok naďalej využívať na účel jeho súčasného využitia, teda ako poľnohospodársku pôdu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu právny zástupca žalovanej uviedol, ovocné stromy, ktoré sú vysadené na pozemku, sú podstatne staršie a teda ich nemohol vysadiť žalobca. Vo vzťahu k zákazu drobenia pozemkov uviedol, že pri tejto výmere súčasného pozemku je jeho ďalšie delenie možné, keďže nedosahuje potrebnú veľkosť, ktorá by zabraňovala jeho ďalšiemu drobeniu. Žalovaná na predmetnom pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedla, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Právny zástupca žalovanej ďalej na konanom pojednávaní namietol pravosť a pravdivosť predložených kúpnych zmlúv zo strany žalobcu. Na predmetnom pojednávaní ďalej právny zástupca žalovanej v reakcii na návrh žalobcu smerujúci k určeniu vyššej ceny primeranej náhrady titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti uviedol, že žalovaná by mala tiež záujem o odkúpenie podielu žalobcu na spornom pozemku za cenu 10 eur/m2. Súd na predmetnom pojednávaní zároveň vykonal výsluch žalobcu.

11. Dňa 27.03.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 26.03.2024 (č.l. 136 spisu), v ktorom opätovne súdu predložil kúpnu zmluvu na preukázanie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku, tentokrát v jej znení bez vyčiernenia akýchkoľvek častí zmluvy (č.l. 145, kúpna zmluva zo dňa 4.5.2020). Opätovne poukázal na tú skutočnosť, že sporný pozemok nie je určený na výstavbu, z čoho je možné odvodiť, že ani v prípade rozdelenia spornej parcely na dve samostatné parcely, na žiadnej z týchto novovytvorených parciel nie je možná žiadna výstavba. Zároveň celková plocha výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalovanej je minimálna z pohľadu možnosti jeho reálneho využívania a výstavby. Rozdelenie parcely nie je právne možné, ani hospodársky účelné, pretože rozdelením by vznikli dve nefunkčné parcely.

12. Podaním zo dňa 02.04.2024 (č.l. 152 spisu) žalovaná predložila súdu internetové ponuky na pozemky v rôznych lokalitách a poukázala na skutočnosť, že obec Lodno vydala v minulosti kladné stanoviská k územnému/stavebnému konania k výstavbe na pozemkoch, ktoré sa nachádzajúc až za spornou parcelou. Zároveň súdu predložila potvrdenie o trhovej hodnote nehnuteľnosti zo strany HOLESTIAK.sk reality s.r.o., v k. ú. A. zo dňa 02.04.2024, z ktorého vyplýva, že hodnota podielu pozemku sa pohybuje na úrovni približne 30 eur/m2 (č.l. 161 spisu).

13. Podaním zo dňa 03.04.2024 (č.l. 163 spisu) žalovaná ďalej súdu predložila potvrdenie Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska zo dňa 03.04.2024, z ktorej vyplýva, že komerčná trhová cena sporného pozemku je v rozpätí 25 – 35 eur/m2 (č.l. 164 spisu).

14. Podaním zo dňa 22.04.2024 (č.l. 174 spisu) žalobca poukázal na tú skutočnosť, že on a jeho právni predchodcovia sa o sporný pozemok veľa rokov starajú a ho obhospodarujú. Žalobca má k danému pozemku v rámci aj užívania jeho právnymi predchodcami vytvorený silný sitový vzťahu, chce ho naďalej využívať a zveľaďovať v celom rozsahu tak, ako tomu bolo dlhé roky doteraz žalobcom a jeho právnymi predchodcami. Ďalej poukázal na závery Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorých nielen právnym úkonom vlastníka nehnuteľnosti, ale ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2000 m2.

15. Podaním doručeným súdu dňa 14.05.2024 (č.l. 181 spisu) sa vo veci opätovne vyjadrila žalovaná, keď uviedla, že žiada reálne rozdelenie parcely v zmysle predloženého geometrického plánu (geometrický plán úradne overený Okresným úradom Kysucké Nové Mesto dňa 05.04.2024 bol súdu predložený podaním doručeným súdu dňa 10.05.2024, č.l. 176 spisu). Z predmetného geometrického plánu vyplýva návrh rozdelenia spornej parcely spôsobom vyčlenenia stranami v konaní označovanej

západnej strany v prospech žalovanej a východnej strany v prospech žalobcu. Pre prípad, že by nedošlo k reálnemu rozdeleniu parcely, žiada žalobu z dôvodov hodných osobitného zreteľa zamietnuť, spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nezrušiť a nevyporiadať. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú dané ochranou menšinového spoluvlastníka. Žalovaná prvýkrát v konaní namietla nemožnosť prístupu k susednej parcele, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou a to pokiaľ sa týka parcely reg. E č. XXX, parc. reg. E č. XXX, pre prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva a vyporiadania spôsobom navrhovaným žalobcom. V predmetnom podaní ďalej žalovaná poukázala na skutočnosť, že zo strany žalobcu nikdy nepožadovala vydanie bezdôvodného obohatenia za nadužívanie sporného pozemku. Žalovaná súdu ďalej predložila reakciu obce Lodno na žiadosť o vydanie potvrdenia o výnimke podľa (č. l. 185 spisu).

16. Súd vo veci následne vykonal v poradí druhé pojednávanie dňa 23.05.2024, na ktorom vec prejednal za účasti žalobcu, jeho zástupcu a právneho zástupcu žalovanej. Súd na predmetnom pojednávaní vykonal žalovanou navrhovaný výsluch O. C., zastupujúceho starostu obce Lodno, C. P., starostu obce K., H. L., zamestnankyňu na úseku stavebného poriadku v okrese KNM pre obce, kam spadá aj obec Lodno.

17. Z výsluchu svedka O. C., zastupujúceho starostu obce Lodno vyplynulo, že obec Lodno nemá vypracovaný územný plán. Väčšina pozemkov nachádzajúcich sa v blízkosti sporného pozemku sú využívané pre poľnohospodárske účely, ktoré sú spasené alebo skosené a sčasti sú rodinné domy. Nie je možné odpovedať na otázku, či je výstavba na parc. 410 úplne vylúčená a to s ohľadom na novú stavebnú legislatívu. Obec má v budúcnosti plány vysporiadať pozemky pod miestnymi komunikáciami nachádzajúcimi sa v blízkosti parc. č. 410 vo vzťahu k zabezpečeniu prístupu cez miestnu komunikáciu k parcele EKN č. 516 a EKN č. 552 svedok uviedol, že uvedené parcely sú pod miestnou komunikáciou, čiže prístup k uvedeným parcelám je po parc. 442, ktorá v súčasnosti nie je vysporiadaná. Obec bude musieť v budúcnosti spracovať územný plán v zmysle platnej legislatívy. Svedok sa nevedel vyjadriť k skutočnosti, či plánuje obec rozšíriť hranice zastavaného územia aj v okolí parcely 410, pretože územný plán bude vypracovať k tomu zodpovedná osoba a následne bude tento koncept schvaľovať zastupiteľstvo. Z výsluchu svedka ďalej vyplynulo, že sporná parcela v súčasnosti nie je určená na výstavbu. K predmetnej parcele je možnosť prístupu z dvoch strán, vľavo zo západnej strany je miestna komunikácia sčasti spevneným asfaltovým povrchom a sčasti iba štrk, z druhej strany je prístup na viac menej po poľnej ceste a sčasti po asfaltovej, pričom v časti po poľnej ceste nie je možné prístupom motorovým vozidlom. Osobným autom sa nedá, ale terénnym by sa dalo. V súčasnosti na spornej parcele nie je možná výstavba.

18. Z výsluchu svedka C. P., starostu obce K. vyplynulo, že nemá žiadnu vedomosť o tom, či je záujem o kúpu nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v lokalitách obcí, ktoré obec Rudina zastupuje ako Spoločný stavebný úrad a to pokiaľ sa týka ja obce Lodno, nevie sa vyjadriť, aká je kúpna cena pozemkov v lokalitách, ktoré spadajú do územnej pôsobnosti D. D. Q. K., a to pokiaľ sa týka takých lokalít, kde je možnosť pripojenia sa na miestne komunikácie, nemá vedomosť, aké sú ceny pozemkov v nezastavanej časti obce.

19. Z výsluchu svedkyne H. L., zamestnankyne na úseku stavebného poriadku v okrese KNM pre obce, kam spadá aj obec Lodno vyplynulo, že nemá vedomosť o tom, či je v súčasnosti podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia k stavbám, ktoré by sa mali stavať na pozemkoch v extraviláne, ktoré patria do poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vo vzťahu k postupu stavebného úradu, ak obec nemá vypracovaný územný plán svedkyňa uvádza, že od 01.04., kedy je nová legislatíva, keďže obec nemá územný plán, bude sa vychádzať zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovania, v tomto prípade by to mal byť samosprávny kraj. Vyjadrila sa, že v súčasnosti to vyzerá tak, alebo všetko smeruje k tomu, že do spracovania územného plánu bude možné, alebo bude sa povoľovať stavba len v zastavanom území obce. Svedkyňa nemá vedomosť, že by bola povolená výstavba v obci Lodno na parcele, ktorá sa nachádza v extraviláne F. A.. Pričom však z výsluchu vyplynulo, že ak nebolo vydané stavebné povolenie, od 01.04. je už nutné čakať na stanovisko samosprávneho kraja. V súčasnosti stavebný úrad nedisponuje stanoviskom samosprávneho kraja na základe ktorého by bolo možné uskutočniť výstavbu v extraviláne obce.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval zmienené právne ustanovenia.

21. Podľa a vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

22. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

23. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Podľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

25. Podľa pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

26. Podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

27. Podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 3 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

28. Podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

29. Podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, podmienky uvedené v odsekoch 2 až 5 platia aj na vyporiadanie spoluvlastníkov, ak o ich vyporiadaní rozhodol súd.

30. Podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, podľa a 23 sa nepostupuje, ak a) sa pozemok uvedený v rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav, b) ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu, c) sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v , a táto časť sa pričleňuje k susednému pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok, d) ide o pozemok, na ktorom sa majú zriadiť záhrady v území určenom územným plánom obce na záhradkárske a rekreačné účely.

31. Podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), úrad a okresné úrady oznamujú príslušným štátnym orgánom

skutočnosť nasvedčujúcu, že došlo k porušeniu všeobecne záväzného právneho predpisu, o ktorej sa dozvedeli pri výkone štátnej správy.

32. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie A., obec A., okres Kysucké Nové Mesto a to: parcela registra C KN č. XXX – orná pôda o výmere 1 053 m2 (č.l. 4 spisu) a to žalobca v podiele XX/XX-XXX a žalovaná v podiele . Okruh účastníkov je tak daný, pričom súčet všetkých spoluvlastníckych podielov tvorí celok. Celková výmera nehnuteľností, o ktorých vyporiadanie a zrušenie sa v konaní jedná predstavuje 1 053 m2.

33. Po ustálení okruhu účastníkov (aktívnej a pasívne legitimácie), sa súd zaoberal predmetom sporu, t.j. zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.

34. Z vyjadrení strán uskutočnených v konaní mal súd za preukázané, že žalobcovi právni predchodcovia užívali a žalobca v súčasnosti užíva nehnuteľnosť, ktorej vyporiadanie je predmetom konania. Z obhliadky na mieste samom súd zistil, že na východnej strane spornej nehnuteľnosti sú zasadené stromy, pričom z výsluchu žalobcu v konaní vyplynulo, že sa jedná o stromy zasadené jeho právnymi predchodcami, o ktoré sa on a jeho rodina starali a starajú. Uvedenú skutočnosť nepriamo potvrdila aj žalobkyňa, ktorá sama uviedla, že žalobca užíva celú spornú nehnuteľnosť, keď v podaní na č. l. 183 rub spisu uviedla, že žalobcovi nikdy nebránila v užívaní pozemku, nikdy od žalobcu nežiadala vydanie bezdôvodného obohatenia za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu, nikdy od žalobcu nežiadala vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádzalo a dochádza zo strany žalobcu v prípade prisvojovania si úžitkov plodov zo spoločnej veci. Zároveň vo vzťahu k užívaniu pozemku právnymi predchodcami žalobcu výslovne uviedla, že uvedené skutočnosti nepopiera (č. l. 39 spisu). Žalovaná v konaní skutkovo netvrdila, že by z jej strany bol užívaný sporný pozemok.

35. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spornej nehnuteľnosti žalovaná v konaní opakovane menila svoj záver smerujúci k súhlasu/nesúhlasu so zrušením podielového spoluvlastníctva. Žalovaná v poradní na č. l. 38 spisu uviedla, že nemá záujem svoj podiel 3/16-tiny nikomu odpredať, s prevodom spoluvlastníckeho podielu do vlastníctva navrhovateľa nesúhlasí. Žalovaná prejavila ochotu uzatvoriť so žalobcom nájomnú zmluvu na dobu určitú, t.j. 20 rokov za nájomné vo výške 1 eur/rok, aby žalobca mohol sporný pozemok využívať na poľnohospodárske účely. Podanú žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. V ďalšom svojom podaní (č. l. 60 spisu) zmenila pôvodný nesúhlas so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku, keď uviedla, že súhlasí s návrhom vydelenia spoluvlastníckeho podielu, s tým, že dôjde k vyporiadaniu spôsobom vydelenia jej spoluvlastníckeho podielu, zo západnej strany pozemku (od zvonice) a to v celej šírke parcele a dĺžke zodpovedajúcej výmere 197 m2, vo veľkosti jej podielu. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2024 žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala zrušiť podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a toto vyporiadať reálnym rozdelením, keď podľa jej názoru je rozdelenie nehnuteľnosti reálne možné. Následne v priebehu pojednávania žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní navrhla žalobu zamietnuť, prípadne tiež uviedla, že má záujem o odkúpenie podielu žalobcu na spornom pozemku za cenu 10 eur/m2. V podaní zo dňa 14.05.2024 na č. l. 181 spisu následne žalovaná navrhla reálne rozdelenie spornej parcely a to s poukazom na súdu predložený geometrický plán (návrh rozdelenia spornej parcely spôsobom vyčlenenia stranami v konaní označovanej západnej strany v prospech žalovanej a východnej strany v prospech žalobcu, tzn. iným spôsobom, ako v konaní doteraz navrhovala). Až pre prípad, že by nedošlo k reálnemu rozdeleniu parcely, navrhla žalobu zamietnuť, spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti nezrušiť a nevyporiadať. Žalovaná prvýkrát na tomto mieste súdu uviedla, že navrhuje zamietnuť žalobu

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, keď dôvody hodné osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby vidí v tej skutočnosti, že je minoritným spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti. Okrem toho uviedla, že vyporiadaním spornej nehnuteľnosti prikázaním za primeranú náhradu žalobcovi, by stratila prístup k susednej parcele, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou a to pokiaľ sa týka parcely reg. E č. 516, parc. reg. E č. 552. Súd teda osobitne upozorňuje, že napriek skutočnosti, že žalovaná odo dňa, kedy jej bola doručená žaloba a bola následne poučená o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, po tom, čo v konaní produkovala opakované vyjadrenia, predložila súdu nové tvrdenia o zamedzení prístupu k jej iným nehnuteľnostiam až v podaní zo dňa 14.05.2024 (č. l. 181 spisu).

36. Súd v konaní vykonal obhliadku na mieste samom, z ktorej obhliadky zo skutkových tvrdení strán sporu vyplynulo, že nikto zo strán sporu, tzn. ani žalobca, ani žalovaná, nie je vlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v tesnej blízkosti pozemku, ktorý je predmetom konania (č. l. 67 spisu).

37. Súd v konaní skúmal ďalšie využitie pozemku zo strany strán sporu, keď žalobca v konaní nemenne tvrdil, že predmetný pozemok nie je možné, vzhľadom na skutočnosť, že sa nachádza mimo zastavaného územia obce, využívať na iné účely ako na účely, na ktoré už slúži, tzn. na poľnohospodárske účely. Za týmto účelom žalobca chcel ďalej, ako doposiaľ, predmetný pozemok užívať, keď v konaní vyplynulo, že na pozemku pestuje ovocné stromy. Žalovaná v konaní vzhľadom na vyššie uvedené opakovane menené skutkové tvrdenia k podanej žalobe menila aj tvrdenia o ďalšom využívaní sporného pozemku, keď v podaní na č. l. 82 spisu uviedla, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k spornému pozemku a žiada vyporiadať zrušené podielového spoluvlastníctvo rozdelením. Na novovytvorenej parcele chce s dcérou postaviť malý domček a nezastavanú časť pozemku využívať ako záhradku. Následne na pojednávaní dňa 14.03.2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že novovytvorený pozemok chce využívať na účel jeho súčasného využitia, teda ako poľnohospodársku pôdu.

38. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nebola možná, ktorá skutočnosť vyplýva zo súdu predložených vyjadrení strán sporu, ako aj z listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu (č.l. 9, 10 spisu), k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.

39. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.

40. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.

41. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.

42. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je pozemok o výmere 1 053 m2 v tomto rozsudku zmienený, ktorý pozemok je vo vlastníctve žalobcu v podiele XX/XX-XXX a žalovanej v podiele . Na podiel žalobcu tak pripadá výmere sporného pozemku 855,5625 m2 a na podiel žalovanej výmera sporného pozemku 197,4375 m2. Ako už súd zmienil, žalovaná v priebehu konania menila svoje stanoviská k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Pre prípad zrušenia podielového spoluvlastníctva navrhla, aby súd toto vyporiadal rozdelením sporného pozemku v zmysle žalovanou predloženého geometrického plánu. Súd v konaní vychádza z tej skutočnosti, že vlastník nemôže byť nútený zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, s výnimkou naplnenia . Súd z vykonaného dokazovania však nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobca má záujem na majetkovom vysporiadaní pozemku z dôvodu jeho účelného využívania. Súd preto ustálil, že sú splnené podmienky na zrušenie podielového spoluvlastníctva k pozemku, ktorý je predmetom tohto konania a

rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. územie A..

43. Po ustálení dôvodov pre zrušenie podielového spoluvlastníctva súd pristúpil k zisteniu spôsobu vyporiadania nehnuteľností.

44. K tomu súd uvádza, že je viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, no nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, môže teda rozhodnúť o vyporiadaní iným spôsobom.

45. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.

46. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.

47. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti v danom prípade nie je dobre možné. V prvom rade je nutné poukázať na tú skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť – druh pozemku – orná pôda, sa nachádza extraviláne obce (mimo zastavaného územia obce), ktorého výmera je 1 053 m2. V zmysle opatrení proti drobeniu pozemkov podľa , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce, možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona, keď ani rozhodnutím súdu nemôžu rozdelením vzniknúť pozemky menšie ako 3000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok. Skutočnosť, že predmetom konania je poľnohospodársky pozemok (orná pôda), nebola v konaní sporná. Súd má vzhľadom na výmeru pozemku, ktorý je predmetom tohto konania za to, že zmienené opatrenia proti drobeniu pozemkov predstavujú jednoznačný dôvod, pre ktorý nemohol súd pristúpiť k rozdeleniu sporného pozemku. Pokiaľ žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazovala na skutočnosť, že opatrenia proti zákazu drobenia pozemkov sa pre prípad delenia pozemku s výmerou, ktorá už v jej celku je nižšia ako zákonom ustanovená výmera pre zákaz drobenia nepoužijú, s uvedeným názorom sa súd nestotožnil. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít jednoznačne vyplýva, že nielen právnym úkonom vlastníka nehnuteľnosti ale ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako (v súčasnosti v zmysle aktuálnej právnej úpravy) 3000 m2 a lesný pozemok menší ako 5000 m2. Žalobca v konaní poukázal na závery Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , podľa ktorých nielen právnym úkonom vlastníka nehnuteľnosti, ale ani rozhodnutím súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2000 m2. Teda uvedené podmienky platia aj vtedy ak majú vzniknúť k jestvujúcim pozemkov spoluvlastnícke podiely na základe právneho úkonu resp. spomínaných rozhodnutí súdu. Z predmetného právneho predpisu nevyplýva tvrdenie žalobcu, že sa ustanovenia o drobení pozemkov nepoužijú pre prípad, pokiaľ vyporiadavaná nehnuteľnosť už v svojom „základe“, pred jej reálnym rozdelením, nespĺňa výmeru stanovenú . Potom je nutné ustáliť, že postupom súdu, na základe ktorého rozhodnutia by mal vzniknúť pozemok, ktorý je menší ako 3000 m2, keď v predmetnom prípade by vznikli novovytvorené pozemky vo výmere 197 m2 (v prospech žalovanej) a 856 m2 (v prospech žalobcu) by došlo k vydaniu rozhodnutia v rozpore so . Je nutné uviesť, že súd nemôže postupovať žalovanou navrhovaným spôsobom a ďalej drobiť pozemky pod zákonom stanovenú výmeru a to ani v prípade, keď už „nedrobený“ pozemok je vo výmere nižšej ako 3 000 m2. Takýmto postupom, teda drobením pozemku, ktorý aj vo svojom základe je vo výmere nižšej ako zákonom stanovenej výmere pre zákaz drobenia pozemkov, by súd postupoval spôsobom, ktorým by úplne poprel účel zákona v časti opatrení proti

drobeniu pozemkov. Následkom rozhodnutia súdu v rozpore so zákonom by vznikla situácia, kedy by katastrálny odbor síce na základe rozhodnutia súdu vykonal záznam tak, ako by to vyplynulo z rozsudku, avšak z ustanovenia mu vyplýva oznamovacia povinnosť. Katastrálny odbor tak má následne povinnosť oznámiť, že pri výkone štátnej správy sa dozvedel, že došlo k porušeniu všeobecne záväzného právneho predpisu.

48. Zákaz drobenia pozemkov ustanovený v nie je absolútny. Zákonodarca totiž zo zákazu drobenia pozemkov ustanovil niekoľko výnimiek. Jednou z výnimiek je preukázanie skutočnosti, že sa pozemok rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav. V konaní bolo preukázané, že sporný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce v obci, ktorá nemá vypracovaný územný plán, pričom v konaní nebolo preukázané udelenie výnimky v zmysle , o ktoré udelenie žalovaná požiadala (reakcia na č. l. 185 spisu). Z výsluchu svedka O. C., zastupujúceho starostu obce A. vyplynulo, že sporná parcela v súčasnosti nie je určená na výstavbu, v súčasnosti na nej nie je možná výstavba. Z výsluchu svedkyne H. L., zamestnankyne na úseku stavebného poriadku v okrese KNM pre obce, kam spadá aj obec A. vyplynulo, že pokiaľ do 31.03.2024 nebolo vydané stavebné povolenie vo vzťahu k stavbe na spornej parcele, je nutné počkať na záväzné stanovisko orgánu územného plánovania, ktorý rozhodne o prípadnej možnosti stavby v extraviláne obce. V súčasnosti všetko smeruje k tomu, že do spracovania územného plánu bude možné, alebo bude sa povoľovať stavba len v zastavanom území obce. S poukazom na uvedené skutočnosti teda súd ustálil, že v predmetnom prípade vzhľadom na existujúcu právnu úpravu vo vzťahu k opatreniam proti drobeniu pozemkov, keď v konaní nebolo preukázané udelenie výnimky pre žalovanú k spornej nehnuteľnosti a výstavbe na nej, keď sa nachádza v extraviláne obce, nie je možná reálna deľba spornej nehnuteľnosti pri aplikácii .

49. Súd potom po ustálení, že rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobré možné, pristúpil k posudzovaniu druhého spôsobu vyporiadania a teda prikázanie veci niektorému zo spoluvlastníkov za náhradu. K tomu súd uvádza, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na návrh niektorého spoluvlastníka súd v zmysle prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie vecí. V predmetnej veci žalobca navrhol vyporiadať spornú nehnuteľnosť takým spôsobom, že súd prikáže nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu. Žalovaná v konaní navrhovala spornú nehnuteľnosť vyporiadať reálnou deľbou, alternatívne žalobu zamietnuť, v konaní však neprejavila záujem o vlastníctvo celej spornej nehnuteľnosti. Súd má za to, že vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej na pojednávaní dňa 14.03.2024 v tom zmysle, že aj žalovaná chce odkúpiť podiel žalobcu, ak sa bude vychádzať z hodnoty náhrady 10 eur/m2 nepredstavovalo záujem smerujúci k samotného vlastníctvu celej spornej nehnuteľnosti, ale reakciu na žalobcom navrhovanú (podľa žalovanej) nízku sumu primeranej náhrady. V konečnom dôsledku žalovaná sa v konaní opakovane vyjadrovala, na konaných pojednávaniach sa zúčastnil jej právny zástupca, pričom neprodukovala skutkové tvrdenia a návrhy smerujúce k vyporiadaniu spornej nehnuteľnosti tým spôsobom, že bude do jej výlučného vlastníctva prikázaná sporná nehnuteľnosť. Súd pri rozhodovaní o tom, komu prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva vychádzal teda z tej skutočnosti, že žalovaná neprejavila záujem o výlučné vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, pričom nemožno spoluvlastnícky podiel niekomu prikázať bez jeho súhlasu. Okrem toho súd posudzoval účelné využitie nehnuteľnosti, keď v konaní vyplynulo, že žalobca a jeho predkovia sa starali o spornú nehnuteľnosť, zasadili na nej stromy, z ktorého brali úžitky. Žalovaná nerozporovala, že právni predchodcovia žalobcu obhospodarovali spornú nehnuteľnosť, nerozporovala, že by žalobca sám bral úžitky z ovocných stromov (teda tieto aj obhospodaroval), netvrdila, že by do dňa rozhodovania súdu sama užívala a obhospodarovala spornú nehnuteľnosť. Vo vzťahu k ďalšiemu využitiu sporného pozemku žalovaná v konaní tvrdila, že si s dcérou na pozemku postavia záhradný domček (na novovytvorenej časti), neskôr v konaní už prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdila, že jej pozemok bude slúžiť v súlade s doterajším poľnohospodárskym účelom. Súd teda ustálil, že v konaní bolo preukázané, že súčasne je pozemok účelne využívaný iba žalobcom a jeho rodinou. Súd ďalej prihliadal aj na veľkosť podielu žalobcu na spornej nehnuteľnosti, keď jeho podiel predstavuje výmeru 855,5625 m2, oproti podielu žalovanej, ktorý predstavuje výmeru 197,4375 m2. Súd má teda za to, že vzhľadom na záujem žalobcu na majetkovom vysporiadaní pozemkov z dôvodu jeho účelného využívania, s poukazom na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu, sú splnené podmienky pre prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží vždy na úvahe súdu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 2011, sp. zn. ). Súd teda ustálil, že z hľadiska predovšetkým účelného využitia pozemkov, keď žalovaná

sporný pozemok doteraz ani nevyužívala a vzhľadom na podiel žalovanej, za situácie, keď žalovaná ani nežiadala prikázanie spornej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, sú splnené podmienky na prikázanie spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, u ktorého sú vzhľadom aj na už minulé správanie sa žalobcu k spornej nehnuteľnosti najlepšie predpoklady na obhospodarovanie poľnohospodárskeho pozemku – ornej pôdy.

50. Súd podielové spoluvlastníctvo nezruší a žalobu zamietne, ak k tomu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvod hodný osobitného zreteľa môže zabrániť zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva iba v prípade, ak sa má vec prikázať za náhradu alebo predať a výťažok rozdeliť. Nemôže teda zabrániť vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ak sa má vec rozdeliť.

51. Žalovaná ako dôvody hodné osobitného zreteľa v podaní zo dňa 14.05.2024 videla v prvom rade v potrebe ochrany jej osoby ako minoritného spoluvlastníka, k čomu súd uvádza, že práve veľkosť podielov je jedným z princípov, na ktoré prihliadne pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na ktoré odkazuje samotný . Skutočnosť, že žalovaná je minoritným spoluvlastníkom nie je vôbec možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd musí prihliadať skôr reštriktívne. Žalovaná ďalej vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné žalobe vyhovieť, poukázala na skutočnosť, že je vlastníčkou susedných parciel spornej nehnuteľnosti, pričom prikázaním spornej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu by stratila prístup k susednej parcele, ktorej je podielovou spoluvlastníčkou a to pokiaľ sa týka parcely reg. E č. 516, parc. reg. E č. 552. K tomu súdu uvádza, že žalovaná bola výzvou zo dňa 09.03.2023 (č. l. 59 spisu) poučená o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Predmetná výzva bola žalovanej doručená dňa 14.03.2023 (č. l. 59 rub spisu). Ako ostatné druhy sporových konaní, aj konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním kontradiktórnym, ovládaným prejednacím princípom a koncentráciou konania. Súd je potom toho názoru, že nové skutkové tvrdenia žalovanej uvádzané v podaní zo dňa 14.05.2024 po tom, čo v konaní uskutočnila predtým 6 vyjadrení (vyjadrenie zo dňa 01.02.2023, 09.03.2023, 16.01.2024, 08.03.2024, 02.04.2024, 03.04.2024) a vo veci sa konalo pojednávanie (dňa 14.03.2024), neboli uskutočnené včas.

52. Zároveň vo vzťahu k vyššie zmieneným novonamietaným skutočnostiam zo strany žalovanej súd poukazuje na vyjadrenie samotnej žalovanej, keď sa súd strán na konanej obhliadke na mieste samom dopytoval, či sú vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v blízkosti sporného pozemku, na čo žalovaná uviedla, že nie je. Žalovaná v tomto smere ani neodôvodnila zmenu vo svojich skutkových tvrdeniach, resp. jej nové skutkové tvrdenia vo vzťahu k predchádzajúcim skutkovým tvrdeniam. Súd má za to (s poukazom na samotné vyjadrenie žalovanej), že žalovaná v daný čas pravdepodobne ani nemala vedomosť o tom, že by bola vlastníčkou iných nehnuteľností nachádzajúcich sa v blízkosti sporného pozemku, resp. že by ich užívala, čo by bolo predpokladom vedomosti o ich vlastníctve v čase obhliadky na mieste samom.

53. Súd však ďalej uvádza, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva skúma, či v konaní neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k tej skutočnosti, či nie je potrebné žalobu zamietnuť. Zo strany žalovanej predloženého geometrického plánu (č.l. 176 spisu) vyplýva, že žalovaná navrhla rozdelenie spornej nehnuteľnosti tým spôsobom, že sa stane vlastníčkou novovytvoreného pozemku č. 410/2 o výmere 197 m2 (západná strana pozemku – pohľad spredu vľavo) a žalobca sa stane výlučným vlastníkom novovytvoreného pozemku č. 410/1 o výmere 856 m2 (východná strana pozemku – pohľad spredu vpravo). Z predloženého geometrického plánu vyplýva, že žalobca sa mal stať vlastníkom tej časti pozemku, z ktorej vedie prístupová cesta cez parcelu 442/2 a žalovaná sa mala stať výlučnou vlastníčkou tej časti pozemku, z ktorej vedie prístupová cesta cez parcelu 408/2. Z vykonanej obhliadky, z výsluchu svedka p. C., ako aj z vyjadrení strán v konaní vyplynulo, že prístupová cesta zo západnej strany (žalovanou navrhovaná strana žalovanej) predstavuje miestnu komunikáciu z prevažnej časti spevneným asfaltovým povrchom a z časti iba štrkom, pričom prístupová cesta z východnej strany (žalovanou navrhovaná strana žalobcu) je zabezpečená viac-menej po poľnej ceste a sčasti po asfaltovej. Z predmetného súdu doručeného geometrického plánu nevyplýva, že by sa v okolí spornej nehnuteľnosti nachádzali parcely E-KN č. 516 a 552. Z kópie mapy určeného operátu k parcele registra C KN č. 410 (č.l. 3 spisu) vyplýva, že parcela E-KN č. 552 sa ma nachádzať na východnej strane sporného pozemku. Tzn. jedná sa o tú časť sporného pozemku, ktorá podľa návrhu žalovanej mala byť vyčlenená v prospech žalobcu a tento sa mal v uvedenej časti (zo strany

blízkosti pozemku E-KN č. 552) stať výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely. Rovnako vo vzťahu k pozemku parcely E-KN č. 516 je možné konštatovať, že sa jedná o parcelu nachádzajúcu sa na tej strane sporného pozemku, ktorú žalovaná navrhla vyporiadať výlučne v prospech žalobcu (východná strana). Žalovaná teda pokiaľ žiadala rozhodnúť ňou navrhovaným spôsobom mala za to, že v prípade, že sa žalobca stane výlučným vlastníkom novovytvorenej nehnuteľnosti v tvrdenom bezprostrednom susedstve spornej parcely nebude mať zamedzený prístup k parcelám E-KN č. 516 a 552, ktoré má v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaná v konaní nezdôvodnila žiadnym spôsobom, prečo by mala mať zamedzený prístup k nehnuteľnostiam – parcely E-KN č. 516 a 552, pokiaľ by súd prikázal celú spornú nehnuteľnosť za primeranú náhradu do vlastníctva žalobcu, avšak pre prípad, že by sa žalobca stal výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely, kde žalobca by bol výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely susediacej s parcelami E-KN č. 516 a 552 by už predmetný prípad nenastal. Potom je súd toho názoru, že žalovaná v konaní uvádzala rozporné a účelové skutkové tvrdenia s ohľadom na stav a priebeh konania pre vyhovenie ňou navrhovaným spôsobom. Súd opätovne zdôrazňuje, že prístup žalovanej k pozemkom parcely E-KN č. 516 a 552, pokiaľ by mal byť zabezpečený výlučne cez spornú parcelu, by nebol právne zabezpečený rovnako pre prípad, že predmetná sporná nehnuteľnosť bude vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ako aj pre prípad postupu súdu podľa žalovanou navrhovaným rozdelením spornej nehnuteľnosti. Zároveň však súd poukazuje na výpoveď svedka O. C., zastupujúceho starostu obce A., kde z výpovede vyplynulo, že parcely E-KN č. 516 a 552 sú pod miestnou komunikáciou, prístup k nim je v súčasnosti cez parcelu E-KN č. 442. Súd ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že predmetné parcely sa samé o sebe využívajú ako prístupová komunikácia (i keď nie sú doposiaľ ako prístupová komunikácia vyporiadané). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď súd nezistil, že by žalovanej bol bránený prístup k pozemkom, na ktoré sa v konaní odvoláva, keď prístup v súčasnosti vedie cez parcelu C-KN č. 442, pričom predmetné pozemky sú v súčasnosti reálne využívané ako prístupová komunikácia súd ustálil, že nie je možné konštatovať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle .

54. Dôkazné bremeno k žalovanou tvrdeným skutočnostiam (zamedzení prístupu k iným nehnuteľnostiam, ktoré však nie sú predmetom tohto konania) pritom zaťažovalo žalovanú, ktorá žiadala žalobu zamietnuť titulom existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ žalovaná existenciu takýchto dôvodov nepreukázala, pričom súd nemôže vykonávať dôkazy ex offo, musel súd konštatovať, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovanej o tom, že jej je (bude) zamedzený prístup k pozemkom E-KN parcelám č. 516 a 552, pokiaľ súd prikáže sporné nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. Na rozdiel od predchádzajúceho procesného predpisu (), ktorý umožňoval súdu vykonať aj dôkazy, ktoré nenavrhli ani neoznačili účastníci konania, ak bolo ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (hoci len výnimočne; ), súčasný procesný predpis umožňuje v sporových veciach vykonávanie dôkazov bez návrhu strán len ak ide o spory s ochranou slabšej strany (pričom prejednávaná vec takýmto sporom nie je). V bežných sporových veciach môže súd bez návrhu vykonať len dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov, dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva ( ). Žiadne ďalšie dôkazy súd nemôže vykonať bez návrhu. Dokazovanie k žalovanou novopredloženým skutkovým tvrdeniam preto zaťažuje výlučne žalovanú. Nepreukázanie uvedenej skutočnosti (skutočné zamedzenie prístupu) je pre žalovanú sankcionované konštatovaním súdu, že neboli splnené podmienky pre zamietnutie návrhu z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd k tomu zdôrazňuje, že postup súdu, ktorým nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné vykladať reštriktívne. nedefinuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Tento treba vykladať v súlade s judikatúrou, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa sa považuje najmä zdravotný stav, sociálna situácia, odkázanosť na nehnuteľnosť, citová väzba k nehnuteľnosti, skutočnosť, že v nehnuteľnosti strana prežila celý život alebo skutočnosť atď.. Žalovaná žiadnu z podobných skutočností v konaní netvrdila. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej je pritom nutné opätovne poukázať na skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedka žalovanej a teda že prístup k sporným nehnuteľnostiam je v súčasnosti z parcely C-KN č. 442, tzn. nie zo spornej parcely.

55. S poukazom na vyššie zmienené skutočnosti súd konštatuje, že nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.

56. Potom, čo súd rozhodol o splnení podmienok pre zrušenie podielového spoluvlastníctva spornej nehnuteľnosti a jej vyporiadaní spôsobom prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu, bolo nutné skúmať výšku primeranej náhrady odstupujúcemu spoluvlastníkovi – žalovanej.

57. Vo vzťahu k určeniu výšky primeranej náhrady súd konštatuje, že táto bola v konaní sporná. Žalobca v podanej žalobe pri určení primeranej náhrady vychádzal z ceny určenej znaleckým posudkom č. 54/2022 zo dňa 26.10.2022 vo výške 0,42 eur/m2 (č.l. 11 spisu). Zároveň však žalobca na pojednávaní dňa 14.03.2024 navrhol ako primeranú náhradu sumu určenú z hodnoty 10 eur/m2. Žalobca ďalej v konaní predložil kúpne zmluvy zo dňa 30.11.2019 a 04.05.2020, z ktorých kúpnych zmlúv vyplýva kúpna cena za obdobnú nehnuteľnosť v obci Lodno vo výške 10 eur/m2. Žalovaná v konaní rozporovala žalobcom navrhované určenie ceny primeranej náhrady, keď mala za to, že aktuálna hodnota spornej nehnuteľnosti je na úrovni 50 eur/m2. Žalovaná namietla predložený znalecký posudok ako nepravdivý, neobjektívny, nezákonný a k určeniu ceny primeranej náhrady navrhla výsluch znalca, ktorý vypracoval predmetný znalecký posudok. Ďalej žalovaná namietla kúpne zmluvy predložené zo strany žalobcu a to konkrétne pravosť a pravdivosť predložených kúpnych zmlúv. Žalovaná na podporu svojich tvrdení vo vzťahu k cene primeranej náhrady predložila internetové ponuky na pozemky v rôznych lokalitách. Zároveň súdu predložila potvrdenie o trhovej hodnote nehnuteľnosti zo strany HOLESTIAK.sk reality s.r.o., v k. ú. A. zo dňa 02.04.2024, z ktorého vyplýva, že hodnota podielu pozemku sa pohybuje na úrovni približne 30 eur/m2 a potvrdenie Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska zo dňa 03.04.2024, z ktorej vyplýva, že komerčná trhová cena sporného pozemku je v rozpätí 25 – 35 eur/m2. Súd pri určení ceny primeranej náhrady rozhoduje podľa hodnoty nehnuteľnosti v čase, keď o nej (o jej vyporiadaní) rozhoduje. V súčasnosti sú známe všeobecne uvádzané zmeny v hodnotách na trhu nehnuteľnosti. V tomto prípade v minulom, tzv. post-covidovom období dochádzalo z níženiu trhovej hodnoty predovšetkým bytov, resp. nehnuteľností určených na bývanie. V súdenej veci je predmetom vyporadania pozemok – orná pôda, určená na poľnohospodárske účely, pri ktorej nie je všeobecne ustálené znižovanie hodnoty takýchto nehnuteľností, pričom je dokonca možné konštatovať bežné trhové zvyšovanie hodnoty nehnuteľností. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z dôkazných prostriedkov predložených v konaní, keď žalobca súdu predložil dôkazné prostriedky o trhovej hodnote spornej nehnuteľnosti v období roku 2019 a 2020, pričom však žalovaná súdu predložila potvrdenie o trhovej hodnote spornej nehnuteľnosti v aktuálnom období, t.j. v roku 2024. Ako súd už uviedol, pri určení sumy primeranej náhrady je nutné vychádzať z aktuálnej trhovej hodnoty spornej nehnuteľnosti, ktorá bola preukázaná iba zo strany žalovanej. Žalovaná súdu predložila dve potvrdenia o aktuálnej hodnote vyporiadavanej nehnuteľnosti. Z potvrdenia realitnej kancelárie HOLESTIAK.sk vyplýva hodnota sporného pozemku 30 eur/m2 a z potvrdenia NARS SK vyplýva hodnota v rozpätí 25 – 35 eur/m2. Nepreukázala sa teda žalovanou uvádzaná hodnota 50 eur/m2, ako ani žalobcom uvádzaná hodnota určená znaleckým posudkom (0,42 eur/m2), či kúpnymi zmluvami z roku 2019 a 2020 o cene 10 eur/m2. Súd teda pri určení sumy primeranej náhrady posudzoval predložené dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a ustálil sumu primeranej náhrady na hodnote 30 eur/m2, ktorá hodnota zodpovedá obom súdu predloženým aktuálnym potvrdeniam zo strany žalovanej a ktorú súd ustálil ako aktuálnu všeobecnú hodnotu spornej nehnuteľnosti. Vo vzťahu k návrhu žalovanej na výsluch znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 54/2022, súd tento návrh zamietol, keď pri určení výšky primeranej náhrady nevychádzal z predloženého znaleckého posudku a to jednak s ohľadom na neaktuálnosť v znaleckom posudku uvedenej sumy, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že cena určená znaleckým posudkom nemôže byť podľa ustálenej judikatúrnej praxe sama o sebe podkladom pre určenie primeranej náhrady za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti. Primeranou náhradou odstupujúcemu spoluvlastníkovi by nemala byť len cena určená podľa cenového predpisu, ale všeobecná, porovnateľná cena, za ktorú by sa predmetná nehnuteľnosť mohla reálne predať v mieste, kde sa nachádza a v čase nadobudnutia vlastníctva s tým, že pri stanovení primeranej náhrady je podstatná cena určená podľa ponuky a dopytu (R 43/1997), pričom v ustanovení sa jednoznačne hovorí o primeranej náhrade, t. j. odstupujúci spoluvlastník má za svoj podiel získať takú finančnú náhradu, za ktorú si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej. Pokiaľ súd neprihliadol ani na kúpne zmluvy predložené zo strany žalovaného je tomu tak vzhľadom na neaktuálnosť predložených kúpnych zmlúv (rok 2019 a 2020). Pri prikázaní veci sa platí náhrada odstupujúcim spoluvlastníkom vo výške, ktorá zodpovedá tzv. všeobecnej cene veci v čase vyporiadavania (rok 2024). Zároveň súd uvádza, že kúpne ceny stanovené v kúpnych zmluvách samy o sebe nemusia predstavovať objektívny nástroj určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, nakoľko kúpne ceny v kúpnych zmluvách vychádzajú z ľubovôle zmluvných strán a môžu byť

teda určené v akejkoľvek výške, v súlade s princípom zmluvnej autonómie a slobody zmluvných strán. Súd opätovne zdôrazňuje, že aj tento typ konania je založený na princípe kontradiktórnosti, kedy strany v konaní sú povinné skutkovo tvrdiť a na podporu svojich tvrdení predkladať dôkazy. Ani skutočnosť, za akú cenu sú inzerované iné nehnuteľnosti v obdobnej lokalite nemusí odrážať reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Súd je toho názoru, že práve realitné kancelárie ako spoločnosti priamo alebo nepriamo vstupujúce do zmluvných vzťahov pri predaji a kúpe nehnuteľností v rôznych lokalitách by mali byť schopné s ohľadom na ich reálne skúsenosti, pri hodnotení vždy danej konkrétnej nehnuteľnosti, lokality, prístupu a podobne uviesť predpokladanú všeobecnú hodnotu nehnuteľností na trhu. Súd potom na základe vyššie zdôvodnenej určenej výšky primeranej náhrady rozhodol tak, že žalobcu zaviazal na zaplatenie primeranej náhrady podľa výšky spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej primeranú náhradu 5 923,13 eur (197,4375 m2 x 30 eur) a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, keď v konaní neboli zo strany žalovaného predložené dôkazy k potrebe určenia inej paričnej lehoty v zmysle .

58. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

61. Podľa , ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

62. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , tzn. podľa zásady úspechu vo veci. Súd pri určení úspechu vo veci vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovi priznal základ nároku a o sume primeranej náhrady bolo rozhodnuté na základe úvahy súdu, po zistení sumy všeobecnej hodnoty spornej nehnuteľnosti. Súd vychádzal z toho, že nárok žalobcu možno rozlíšiť na to, čo je základné a čo nadväzujúce. Za základné súd považuje rozhodnutie, že súd pristúpil k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a aj jeho vyporiadaniu žalobcom navrhovaným spôsobom. Z toho potom je možné rozlíšiť nadväzujúce a teda povinnosť súdu zároveň rozhodnúť o sume primeranej náhrady. Preto súd úspech žalobcu v konaní vyhodnocoval z úspešnosti v základe nároku a priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Totiž súd má za to, že výrok o náhrade trov konania musí byť v súlade s priebehom konania. V konaní bolo preukázané, že žalobca ešte pred podaním žaloby navrhol dohodu smerujúcu k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, k čomu žalovaná však nemienila pristúpiť. Aj zo správania a vyjadrení žalovanej v priebehu konania vyplynulo, že opakovane menila svoj postoj, žiadala raz žalobu zamietnuť, následne rozhodnúť reálnou deľbou, pričom vo svojich tvrdeniach a postojoch nebola v konaní konzistentná. Z priebehu konania, ako aj z vyjadrení strán pred podaním žaloby vyplynulo, že jediná reálna možnosť, na základe ktorej bolo možné zrušiť a vyporiadať podielového spoluvlastníctvo strán sporu bolo cestou súdu. Žalobca aj v priebehu konania navrhoval uzatvoriť dohodu, žalovaná však ako súd už uviedol, nebola vo svojich postojoch jednotná a teda nebolo možné dospieť k dohode. V predmetnom prípade je rozhodnutie o trovách konania zrejmým a logickým ukončením konania. Žalovaná v súdenej veci pred a po začatí konania nevytvorila žiaden priestor na to, aby vec bola či už mimosúdne alebo konsenzuálne v súdnom konaní vyriešená bez vzniku trov. Preto priebeh konania v predmetnom prípade žiadnym spôsobom nenaznačuje to, aby o náhrade trov konania bolo možné rozhodnúť pri aplikácii tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. S rovnakým záverom sa stotožnil tiež Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, č. k. zo dňa 23.06.2022. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle vyšší súdny úradník, samostatným uznesením.

64. Dôvodová správa k citovanému zákonnému ustanoveniu ( ) uvádza, že predmetné zákonné ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Štát sa tak stáva subjektom, ktorému v konaní vznikli preukázané a účelne vynaložené výdavky, na ktorých náhradu má nárok voči stranám

sporu, a to podľa pomeru ich neúspechu v konaní. Nakoľko v konaní súd ustálil čistý úspech žalobcu v rozsahu 100 % a teda čistý neúspech žalovanej v rozsahu 100 %, štátu tak vznikol nárok na náhradu trov voči neúspešnej strane v konaní, tzn. voči žalovanej a to v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).