Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/198/2021

Identifikačné číslo spisu: 1316215396 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Halušková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1316215396.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu AT PROPERTY SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 44 763 433, zastúpeného Advokátska kancelária - JUDr. Alexandra Skybová, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 50 767 526, proti žalovanej M.. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.. K. XXXX/XX, XXX XX Š., zastúpenej JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. februára 2021 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej iba ,,okresný súd” alebo ,,súd prvej inštancie”) rozsudkom zo dňa 13. februára 2020 č. k. -204 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej vrátenia pôžičky 4.000 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 10.08.2016 do zaplatenia. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi stranami nebola uzavretá zmluva o pôžičke podľa a nasl. (ďalej aj „“), ale suma 5.000 eur zadržiavaná žalobcom bez zmluvnej opory na jeho účte predstavovala prvú časť kúpnej ceny, z ktorej žalovanej vyplatil 4.000 eur. Ak by aj okresný súd pripustil, že nárok by mal vyplývať zo zmluvy o sprostredkovaní ( - ), zo zhodných výpovedí strán sporu vyplynulo, že rezervačnú zmluvu ešte pred uplynutím doby jej trvania (15.06.2016) dohodou dňa 07.06.2016 ukončili. Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd ustanoveniami a , (ďalej aj „“) a úspechom žalovanej v spore.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej iba „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 25. februára 2021 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním žalobcu potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd sa v celom rozsahu

po skutkovej aj právnej stránke stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ). Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže sa mu nepodarilo preukázať, že žalovaná istina predstavovala sumu, ktorú poskytol žalovanej na základe ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke a ani to, že ide o odmenu žalobcu ako sprostredkovateľa predaja rodinného domu žalovanej manželom W.. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odvolací súd zdôvodnil úspechom žalovanej v odvolacom konaní a poukazom na a , .

3. Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním žiadajúc, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu, príp. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) tvrdil existenciu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, „pričom dovolanie samo je prípustné podľa ust. “. Po opise skutkového základu sporu dovolateľ uviedol aspekty prípadu, ktoré je namieste vziať do úvahy. Konkrétne tvrdil, že argumentáciu žalobcu a dôkazy o uzatvorení zmluvy o sprostredkovaní a o požičaní peňazí na základe zmluvy o pôžičke súdy odmietli s tým, že medzi žalobcom a žalovanou žiadna zmluva o sprostredkovaní v čase uzavretia kúpnej zmluvy neexistovala (ešte predtým bola zrušená). Súd prvej inštancie ustanovenia §, 774 - 776, 517 ods. 1, 2 neaplikoval správne, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný aj odvolací súd posudzovali dispozíciu s rezervačným poplatkom aj emailovú správu žalobcu žalovanej (zrejme mal na mysli emailovú správu z 08.07.2016, pozn. dovolacieho súdu) v rozpore s jej skutočným významom, čo má za následok nesprávne právne závery ohľadom existencie zmluvy o pôžičke. Uvedená emailová správa, cit.: „i keď do istej miery zmetená“, dokazuje, že medzi žalobcom a žalovanou išlo o zmluvu o pôžičke. Právne hodnotenie súdov nižších inštancií vo veci existencie zmluvy o sprostredkovaní aj v otázke vzniku nároku žalobcu na odmenu dovolateľ označil za rozporné s definíciou zmluvy o sprostredkovaní citujúc z bližšie neoznačeného komentára k . Uviedol, že vzhľadom na ústnu formu uzavretia zmluvy žiadne konkrétnejšie ustanovenia o tom, v čom malo spočívať pričinenie sa žalobcu ako sprostredkovateľa nie sú k dispozícii, resp. sa nedajú zistiť ani dokázať. Pri právnom hodnotení otázky, či si žalobca splnil záväzok z tejto zmluvy a vznikol mu nárok na odmenu potom, treba vychádzať z vyššie uvedeného kritéria. Pokiaľ odvolací súd zobral za relevantné tvrdenia žalovanej, dopustil sa nesprávneho právneho hodnotenia. Skutočnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo až po ukončení zmluvy o sprostredkovaní, nie je prekážkou vzniku nároku na odmenu žalobcu za sprostredkovanie, nakoľko pri riešení tejto otázky treba vychádzať z toho, čo mal žalobca ako sprostredkovateľ obstarať a svoj záväzok splnil ešte pred zánikom uvedenej zmluvy.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že odvolací súd aj súd prvej inštancie dospeli k správnym skutkovým zisteniam a následne správne právne posúdili vec, keď ustálili, že žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke, či vznik nároku voči žalovanej v sume 4.000 eur z iného právneho dôvodu. Žalobca v dovolaní polemizuje o hodnotení dôkazov súdmi, o skutkových záveroch, ktoré z nich vyplývajú a následne s právnym posúdením. Nesprávne skutkové zistenia, či nesprávne právne posúdenie veci nie sú dovolacím dôvodom ani podľa ani podľa . Ak by aj dovolací súd našiel v podanom dovolaní dovolací dôvod podľa , dovolanie by nebolo prípustné s poukazom na , nakoľko predmetom konania je zaplatenie istiny 4.000 eur, čo je menej než desaťnásobok minimálnej mzdy v čase podania žaloby (4.050 eur). Žalovaná navrhla odmietnutie dovolania žalobcu s poukazom na a s priznaním náhrady trov dovolacieho konania žalovanej.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená advokátom ( ) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

6. V zmysle je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

7. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil, c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.

8. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania odvodzoval od poukazu na ustanovenie , ale prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia riadne nešpecifikoval, pretože jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom nevymedzil (konkrétnu) právnu otázku riešenú odvolacím súdom zásadnú pre rozhodnutie sporu, neuviedol ako ju riešil odvolací súd a neuviedol, ako mala byť právna otázka riešená správne. Dovolací súd ani aplikujúc ustanovenie a posudzujúc dovolanie aj podľa jeho obsahu, napriek snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. mája 2021 alebo sp. zn. z 09. júna 2020) nezistil, ktorú konkrétnu právnu (nie skutkovú) otázku mali súdy nižších inštancií riešiť nesprávne. Dovolateľ v dovolaní uvádza skutkové zistenia, ku ktorým dospeli v parciálnych posudzovaných otázkach súdy nižších inštancií, vyjadruje svoj nesúhlas s ich závermi a svoju verziu ich hodnotenia, no ide len o ničím nepodloženú polemiku s riadne preukázanými skutkovými závermi.

9. Žiada sa doplniť, že aj v prejednávanom spore sú plne aplikovateľné závery, ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil v rozhodnutí sp. zn. : „Úplnosť úvah všeobecného súdu, na základe ktorých dospel ku konečnému rozhodnutiu, môže byť vzhľadom na komplexnosť a individuálnosť posudzovaných situácií predmetom ďalšej kritiky a interpretácií. Vždy je možné nájsť ďalšie hľadiská, na základe ktorých sa sporovej strane môže javiť súdne rozhodnutie ako nedostatočne odôvodnené. Takto by sa mohlo konanie dostať do stavu nekončiacej polemiky bez praktického presahu, a preto právny poriadok ustanovuje konečný výpočet právnych nástrojov, ktorými je možné nápravu dosiahnuť. Tie však musia smerovať k riešeniu podstatných otázok, nie otázok presahujúcich základný rámec zákonného, rozumného a v širšom rámci spravodlivého usporiadania právnych vzťahov v primeranom čase“.

10. Zhrnúc zhora uvedené dovolací súd uzatvára, že na základe dôvodov uvedených dovolateľom, posudzujúc jeho dovolanie aj podľa obsahu ( ) dospel k záveru, že nie je daná prípustnosť dovolania podľa , čo zakladá odmietnutie dovolania podľa .

11. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní ( v spojení s ) dovolací súd v dovolacom konaní úspešnej žalovanej voči v dovolacom konaní neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

12. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.