Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/39/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, vo veci starostlivosti o F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: P.. C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/ XX, XXX XX N. F., a Bc. F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, XXX XX R., U. republika, o návrhu otca na zvýšenie výživného pre F. E., nar. XX. XX. XXXX a o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca a na zverenie F. E., nar. XX. XX. XXXX do jej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky F. E. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -454 zo dňa 03. 09. 2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. -738 zo dňa 21. 09. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil otcovi F. E., nar. XX. XX. XXXX, P.. C. E., nar. XX. XX. XXXX, povinnosť prispievať na výživu F. E., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 200 € mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.), p o t v r d z u j e.

II. Otec P. E., nar. XX. XX. XXXX, P.. C. E., nar. XX. XX. XXXX, je povinný doplatiť výživné na dcéru F. za obdobie od 01. 09. 2019 do 30. 04. 2020 v celkovej sume 700 € k rukám matky, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zveril v tom čase maloletú F. E., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti a výchovy matky Bc. F. E., nar. XX. XX. XXXX s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (výrok I.). X. F. E. P.. C. E., nar. XX. XX XXXX, okresný súd uložil povinnosť prispievať na výživu F. E., nar. XX. XX. XXXX, sumou vo výške 200 € mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok II.). O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. , (ďalej v texte len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že otec F. sa svojim písomným podaním domáhal zvýšenia výživného pre dcéru F., nar. XX. XX. XXXX. Matka s návrhom otca nesúhlasila, naopak v priebehu konania žiadala, aby súd zveril dcéru do jej osobnej výchovy a starostlivosti a otca zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 300 € mesačne. Kolízny opatrovník so zmenou výchovného prostredia (čo bolo nakoniec predmetom vzájomnej dohody rodičov) súhlasil s tým, že „nateraz“ s poukazom na zárobkové schopnosti otca a odôvodnené potreby F. považoval výšku výživného v sume 200 € mesačne za dostatočnú. Okresný súd výsluchom rodičov F. E., výsluchom kolízneho opatrovníka,

výsluchom dcéry účastníkov, z obsahu návrhu otca na zvýšenie výživného, ako aj na základe správ o šetrení rodinných pomerov vypracovaných kolíznym opatrovníkom, správ o zárobku, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil nasledovný skutkový stav: „Rozhodnutím súdu -100 s dňom právoplatnosti 07. 05. 2015 došlo k schváleniu rodičovskej dohody medzi rodičmi maloletého dieťaťa tak, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na výživu dieťaťa sumou vo výške 100 € mesačne splatnou vždy do 25-teho dňa v mesiaci. Otec maloletého dieťaťa podal návrh na zvýšenie výživného, doručený súdu 19. 06. 2018, ktorou požadoval zvýšiť výživné z pôvodnej sumy 100 € na výšku 250 € mesačne s tým istým dátumom splatnosti a to počnúc dňom 25. 08. 2018. Svoj návrh odôvodnil tým, že mesačné náklady na výchovu a vzdelávanie maloletej výrazne vzrástli a to nielen v súvislosti s jej dospievaním, ale aj s vyššími výdavkami spojených v rámci vzdelávania, kedy bola prijatá na Evanjelické gymnázium v Banskej Bystrici. S týmto sa spájali aj náklady spojené s mimoškolskými aktivitami dcéry orientované na jej duševný a telesný vývoj.

1.2 V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd ďalej uviedol: „Dňa 26. 10. 2018 bol procesnému súdu doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s tým, že požadovala zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená dieťa zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal otca maloletej na platenie výživného vo výške 300 € mesačne, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Zároveň navrhla aj konkrétnu úpravu styku otca s dieťaťom. Svoj návrh odôvodnila tým, že žije v obci S., okres C. v U. republike, pričom s dcérou sa snaží tráviť spoločný čas rozhovormi, varením, prechádzkami, čítaním a diskutovaním o knihách, pretože sú obe vášnivé čitateľky. Pokiaľ sú spolu, tak vzájomnú prítomnosť si užívajú, túlia sa k sebe, pričom matka na dcére spozorovala absenciu dotykov, objatia a bozkov. Matka považovala doterajší styk s dcérou za nedostatočný, pričom prejavila skutočnú snahu participovať na osobnej starostlivosti a výchove svojej dcéry, ktorá jej veľmi chýba. Uviedla, že s dcérou udržuje intenzívny telefonický kontakt, volajú si, posielajú správy prostredníctvom mobilných aplikácií, pričom majú vybudovanú vzájomnú silnú citovú väzbu. Dieťa sa matke zdôveruje, pričom práve od nej má pravidelné informácie o situácii v domácnosti otca. Dcéra už počas uplynulých rokov opakovane vyjadrila vôľu odísť bývať k matke do Českej republiky a študovať tam na gymnáziu. V čase podania návrhu na úpravu zmeny rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa vyjadrenia matky, maloletá bola pevne rozhodnutá žiť s matkou, čo vyjadrila nielen v listoch, ale aj v správach, ktoré jej adresovala.

Matka maloletého dieťaťa si už v roku 2017 komplexne vytvorila všetky podmienky k tomu, aby zabezpečila osobnú starostlivosť a výchovu dcéry; predovšetkým zmenila zamestnanie, v auguste 2018 si kúpila byt 2 + 1 v obci R. s tým, že dcéra má v byte vlastnú izbu. Matka do práce vzdialenej 22 km od miesta trvalého bydliska dochádza vlakom, ktoré jazdia často. Pracovnú dobu má pružnú, pričom pracovná doba začína medzi 06.30 - 09.00 hod. a končí medzi 15.00 - 17.30 hod. s tým, že po dohode s manažérom firmy môže v prípade potreby pracovať z domu. Počas víkendov nepracuje. Uviedla, že v Českej republike je 10-ročná povinná školská dochádzka, preto dieťa môže kedykoľvek v priebehu školského roka nastúpiť do základnej školy príslušnej podľa miesta bydliska. Matka uviedla, že sama zisťovala možnosti štúdia na strednej škole, keď v apríli 2018 sa stretla s riaditeľom Gymnázia v Brne so špecializáciou na matematiku a informovala sa o podmienkach prijatia na školu a prípadné štúdium jej dcéry na gymnáziu. Bola jej daná informácia, že škola má skúsenosti aj s cudzincami vrátane slovenských občanov. Dieťa však má možnosť študovať aj na Gymnáziu v obci R., ktoré je vzdialené od bydliska matky 15 - 20 minút chôdzou. Pokiaľ by dieťa navštevovalo školu v C., dochádzala by vlakom.

Maloletá F. E. bola vypočutá dňa 16. 04. 2019, kde pred sudcom uviedla, že: Na túto dobu mám záujem byť u mamy, aj keď otec bude z toho sklamaný.

Na základe návrhu matky zo dňa 25. 08. 2019, ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, súd uznesením zo dňa 30. 08. 2019 nariadil neodkladné opatrenie, kde dočasne zveril maloletú F. do osobnej starostlivosti matke s tým, že táto je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť a výchovu maloletej, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. Zároveň uložil povinnosť otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 100,- € mesačne splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súd vyslovil, že neodkladné opatrenie trvá len do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. . Súd druhej inštancie v konaní o odvolaní otca maloletej

uznesením sp. zn.: -49 zo dňa 02. 10. 2019 sčasti potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a v časti zmenil (pokiaľ išlo o dočasnú úpravu styku otca s maloletou).

Na základe uznesenia súdu, bol v konaní vypracovaný znalecký posudok z odboru 340 000 psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí zn. č.: 20/2019 Mgr. A. Z., ktorá o. i. v závere znaleckého posudku konštatovala, že zmena výchovného prostredia u dieťaťa už prebehla, dieťa je aktuálne u matky a nastúpila do novej školy. Podľa znalkyni tieto zmeny prebehli pomerne dobre, tak matka ako aj dcéra to hodnotia pozitívne. Aktuálne F. inklinuje viac k matke, v otcovej rodine nemá pocit identifikácie s jeho manželkou a preto s ohľadom na uvedené skutočnosti pokladá za vhodnejšie zveriť F. do osobnej starostlivosti matke. Intenzita stretávania F. s otcom by mala nasledovať F. potreby, v období adolescencie je schopná kontakt s otcom udržiavať a vyhľadávať sama a preto považovala za vhodné intenzitu vzájomného kontaktu otca s maloletým dieťaťom neupravovať.

S poukazom na uvedené skutočnosti potom následne došlo k vzájomnej dohode medzi matkou maloletého dieťaťa a jeho otcom s tým, že otec súhlasil s tým, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matke. Uviedol však, že pokiaľ ide o výživné, je schopný platiť toto vo výške maximálne 150 € mesačne. Matka však trvala na výške výživného v sume 300 € mesačne.

Na základe výzvy súdu, matka maloletej súdu oznámila mesačné výdavky spojené so starostlivosťou o F. nasledovne:

- mesačník na mestskú dopravu 480,- CZK

- služby mobilného operátora 300,- CZK

- obedy v škole 33,- CZK/deň

- strava 3.800,- CZK

- kozmetika, doplnkové vitamíny a prípravky na akné 300,- CZK

- vreckové mesačne 600,- CZK

- nákup ponožiek a podkolienok 1.000,- CZK

- voľnočasové aktivity 1.000,- CZK

- poplatok za komunálny odpad 660,- CZK

- adaptačný kurz spojený so školou 1.990,- CZK/september

- tričko na kurz/povinné 89,- CZK/september

- študentská karta ISIC 296,- CZK/september

- učebnica francúzskeho jazyka 456,- CZK/september

- učebnica anglického jazyka 690,- CZK/september

- ostatné školské pomôcky ako perá, obaly na knihy, zošity, peračník, pravítka 1.000,- CZK/september

- školské učebnice 2.000,- CZK/september

- záloha na tanečnú v 2. ročníku 500,- CZK/september.

Ďalej matka uviedla náklady spojené so zimným lyžiarskym kurzom:

- zimný kurz 5.000,- CZK

- proteíny na kurz 434,- CZK

- nohavice na lyžiarsky výcvik 999,- CZK

- čelovka na lyžiarsky výcvik 104,- CZK

- lyžiarske podkolienky 400,- CZK

- elastické nohavice 199,- CZK

- vreckové na čaj na svahu a drobné občerstvenie 300,- CZK

- potvrdenie o zdravotnom stave od praktickej lekárky 200,- CZK

Ako ďalšie výdavky matka dieťaťa uviedla:

- nevyhnutný nákup jesennej a zimnej bundy 2.050,- CZK

- zariadenie izby 11.000,- CZK

- obuv 5.000,- CZK

- oblečenie 1-ročne 4.500,- CZK

- spodné prádlo ročne 1.500,- CZK

- šaty na ples 450,- CZK.

Matka uviedla aj eventuálne ďalšie budúce výdavky:

- ekokurz 2. ročník 1.000,- CZK

- ekonomický kurz 3. ročník 1.000,- CZK

- týždeň v Prahe pre maturantov 3.000,- CZK

- tanečná, doplatok kurzu 2.000,- CZK

- zájazd do Paríža 7.000,- CZK

- tanečná, topánky, požičanie šiat 4.000,- CZK

Na pojednávaní dňa 17. 02. 2020 otec maloletého dieťaťa uviedol, že svoj návrh na zvýšenie výživného berie späť a žiadal konanie zastaviť. Zároveň uviedol, že súhlasí so zverením, ako aj s výživným 150 € s tým, že raz do mesiaca sa s dcérou stretáva, pričom jej dáva vreckové 20 € až 30 €. Takisto jej prispel aj na lyžiarsky výcvik a hradí jej životnú poistku 20 €. Hrubý príjem zo živnosti a z účasti v obchodnej spoločnosti má zhruba 3.000 €. Inak k zásadnej zmene k jeho pomerom nedošlo. Matka maloletého dieťaťa s výškou výživného nesúhlasila, pričom sama uviedla, že jej mesačný príjem je cca 1.300 €. V závere svojho prednesu uviedla, že je ochotná sa dohodnúť na výživnom vo výške 200 €. Na pojednávaní dňa 27. 04. 2020 otec dieťaťa uviedol, že od februára roku 2020 platí výživné vo výške 150 €. Uviedol že je ženatý a manželka sa volá T.. Zmluvu o nájme bytu nevedel predložiť, pričom uviedol, že je uzavretá za nulový nájom. Stále zotrval na tom, že je ochotný prispievať na výživu dcéry sumou 150 €.

Daňový úrad Banská Bystrica na základe výzvy súdu úradným listom zo dňa 25. 05. 2020 oznámil, že Z.. Z. E. (manželka otca maloletej F.) v poslednom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 vykázala príjmy vo výške 19.283,90 €, výdavky vo výške 13.822,08 €. Čiastočný základ dane predstavoval výšku 5.461,82 €. Základ dane predstavoval sumu 5.655,20 €. Zo správy daňového úradu Banská Bystrica zo dňa 14. 04. 2020 vyplýva, že daňový subjekt XX. v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 uviedol výnosy vo výške 14.400 €, náklady vo výške 14.080,87 €, výsledok hospodárenia pred zdanením 319,13 €, základ dane alebo daňová strata 824,73 €, celková daň vo výške 173,19 € (daň na úhradu 173,19 €). Daňový úrad Banská Bystrica vo svojom úradnom liste zo dňa 17. 04. 2020 súdu oznámil, že daňový subjekt P.. C. E., nar. XX. XX. XXXX, v poslednom podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2019 zo dňa 11. 03. 2020 uviedol príjmy 16.200 €, výdavky 11.228,61 €, čiastočný základ dane vo výške 4.971,39 €. Základ dane 4.971,39 € a vyrubená daň vo výške 196,46 €“. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa zverenia F. do osobnej starostlivosti matky, okresný súd uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie, ako aj celkový priebeh konania pokiaľ ide požiadavky toho - ktorého rodiča vo vzťahu k otázkam starostlivosti o dcéru, vzhľadom k tomu že otec súhlasil so zverením dcéry do osobnej starostlivosti a výchovy matke, súd už bližšie ďalej neskúmal dôvodnosť návrhu matky pokiaľ išlo o túto jej požiadavku, pričom bral do úvahy aj závery znaleckého dokazovania“.

1.3 Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k dcére M., okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že mal za to, že vzhľadom na správy zadovážené od Daňového úradu v Banskej Bystrici vo vzťahu k príjmu terajšej manželky otca F. a príjmu otca F. za zdaňovacie obdobie roku 2019 ako fyzickej osoby, ale aj ako spoločníka obchodnej spoločnosti, že výživné určené v sume 200 € je zodpovedajúce zárobkovým schopnostiam otca a odôvodneným potrebám dcéry F.. Pokiaľ matka požadovala výživné vo výške 300 € a otec navrhoval maximálne sumu 150 €, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „vychádzal aj z jasného a jednoznačného prehlásenia matky zaprotokolovaného v súdnej zápisnici o pojednávaní zo dňa 17. 02. 2020, kde matka o. i. uviedla, že je ochotná sa dohodnúť na výživnom vo výške 200 €“. Z uvedeného okresný súd usúdil, že súdom určená výška výživného 200 € je v súčasnosti postačujúca na pokrytie nákladov spojených so starostlivosťou a výchovou F. zo strany otca. Pokiaľ otec F. tvrdil, že súhlasí s výživným len vo výške 150 €, okresný súd podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku bral do úvahy tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k určitým zmenám v nárokoch F. E., a to v súvislosti s jej biologickým rastom, ako aj v spojení so zmenou stupňa vzdelávania, keďže v súčasnosti navštevuje strednú školu v Českej republike. Pri určení výživného bral okresný súd do úvahy aj určité mimoškolské aktivity a záujmy F.. Konštatoval, že pokiaľ príjem matky dosahuje sumu cca 1.300 € mesačne a otec bude prispievať na výživu F. sumou 200 € mesačne, tak táto suma spolu s výživným poskytovaným v recipročnej výške 200 € (čo je spolu 400 € mesačne) zo strany matky je sumou postačujúcou na uspokojovanie základných životných a kultúrnych potrieb F..

2. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa matka F. E. (ďalej aj „odvolateľka“ alebo „matka F.“) odvolala a v odvolaní uviedla, že proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva v zákonnej lehote

odvolanie čo do výšky priznaného výživného z dôvodov podľa , , , , a , (ďalej v texte len „CSP“), ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Matka F. v odvolaní ďalej uviedla, že z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z jej údajného prehlásenia na pojednávaní, ohľadne súhlasu s výškou výživného v sume 200 € mesačne. Uviedla, že si je istá, že na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 17. 02. 2020 nevyhlásila, že je ochotná sa dohodnúť na výživnom vo výške 200 € mesačne. Až po nahliadnutí do spisu a následnom preštudovaní zápisnice z pojednávania zistila, že sa tam nachádza veta, ktorá nezodpovedá skutočnému priebehu pojednávania. V uvedenej súvislosti matka F. dala do pozornosti odvolacieho súdu tú skutočnosť, že protokolácia zápisu jej výsluchu na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 17. 02. 2020 je celý čas vedená v prvej osobe jednotného čísla až jej údajný súhlas s výživným vo výške 200 € mesačne je zrazu vyjadrený v tretej osobe jednotného čísla („Je ochotná sa dohodnúť na výživnom vo výške 200 €“); ďalší odsek pokračuje v tretej osobe s tým, že „Otec s navrhovanou výškou nesúhlasí“. Zdôraznila, že ak by súhlasila s výškou výživného 200 € mesačne, nič by nebránilo tomu, aby súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 03. 09. 2020 schválil rodičovskú dohodu, keďže otec F. prispieva na jej výživu od júna 2020 výživným vo výške 200 € mesačne, ale k rodičovskej dohode nedošlo, ani sa k nej neschyľovalo, preto súd prvej inštancie rozhodol o výške výživného autoritatívne. Aj na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 03. 09. 2020 bolo z jej vyjadrení zrejmé, že trvá na výživnom vo výške 300 € mesačne, tak ako počas celého súdneho konania. Matka F. poukázala v odvolaní ďalej na tú skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti, najmä vzhľadom na majetkové pomery a zárobkové možnosti otca a odôvodnené potreby dieťaťa, je výživné vo výške 200 € mesačne v rozpore so záujmami dieťaťa, pretože je zjavne nedostatočné na pokrytie jeho odôvodnených potrieb a neumožňuje mu podieľať sa na životnej úrovni otca, preto by súd aj na prípadný súhlas rodiča s výživným vo výške 200 € nemal prihliadať. Zdôraznila, že nesúhlasí s výživným vo výške 200 €, pretože súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného nedostatočne zistil majetkové pomery otca dcéry F.. Ohľadne príjmu otca boli Daňovým úradom Banská Bystrica predložené doklady, z ktorých vyplynul príjem otca a jeho manželky žijúcej s ním v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie sa však týmito dôkazmi vôbec podľa názoru matky nezaoberal, v skutočnosti ani neskúmal príjem otca a pri rozhodovaní o výške výživného sa uspokojil len s jej údajným súhlasom s výškou výživného. Poukázala na to, že z predložených daňových priznaní vyplýva, že príjem otca zo spoločnosti XX., a príjem z jeho živnosti činí spolu 30 600 € za rok 2019, čo je 2 500 € mesačne. „Sám otec na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 03. 09. 2020 uviedol, že jeho mesačný príjem zo živnosti a zo s. r. o., je približne 3 000 € mesačne v hrubom“. Súd podľa názoru matky F. opomenul pri rozhodovaní o výške výživného prihliadnuť na tú skutočnosť, že otec má ďalší potenciálny príjem z 3-izbového bytu vo Zvolene v jeho výlučnom vlastníctve, kde ceny za prenájom zariadených 3-izbových bytov sa pohybujú najmenej vo výške 500 € mesačne, o čom súdu predkladá dôkaz. Otec uviedol, že jeho manželka používa byt na podnikateľské účely a poskytol jej ho bezodplatne. V uvedenej súvislosti matka F. v odvolaní zdôraznila, že za bezdôvodné vzdanie sa príjmu sa v súdnej praxi považuje napr. práve to, že ak povinný rodič vlastní nejaký byt vo výlučnom vlastníctve, ale nebýva v ňom, a pritom ho nevyužíva alebo ho dal do bezplatného užívania tretej osobe. Matka F. poukázala v odvolaní ďalej na to, že príjem otcovej manželky vyplývajúci z jej daňového priznania za rok 2019 je vo výške 19 283,90 € ročne, čo predstavuje 1 607 € mesačne. Z predložených daňových priznaní otca a jeho manželky vyplýva, že príjem otca a jeho manželky za rok 2019 bol spolu vo výške 49 883,90 €, čo je mesačne 4 157 €. Matka F. v odvolaní ďalej uviedla, že pokiaľ ide o výdavky uvedené v daňových priznaniach otca a jeho manželky, tak ak sa od dosiahnutých príjmov odpočítajú výdavky, tak je zrejmé, že obom vychádzajú mimoriadne nízke príjmy. Otec však sám uviedol, že jeho hrubý mesačný príjem je približne 3 000 € a najmä výsledky daňových priznaní ohľadne čistého príjmu nekorešpondujú so životnou úrovňou otca F.. Z pohľadu výdavkov uvádzaných otcom vyplýva, že len výdavok na mesačnú splátku hypotekárneho úveru tvorí 879 €, čo sa vymyká bežnému štandardu, pričom celkové mesačné výdavky otca boli vo výške 1 813 € mesačne. Príjmy v čistom uvádzané v daňových priznaniach otca a jeho manželky tak podľa matky F. zjavne nekorešpondujú s výdavkami otca a jeho rodiny. Súd je v takomto prípade povinný skúmať štruktúru podnikateľských výdavkov otca a ich odôvodnenosť. Matka F. v odvolaní ďalej uviedla, že pri rozhodovaní o výške výživného na F. nemožno zohľadňovať ani to, že otec F. má vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom maloletým deťom, nakoľko je v podstate vecou otca, pokiaľ má záujem mať viac detí, ako si zabezpečí dostatočné príjmy na to, aby tieto deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť, pričom nie je možné znižovať životnú úroveň dieťaťa, pretože jeho otec má ďalšie deti.

2.1 Matka F. v odvolaní ďalej uviedla, že v konaní bolo preukázané, že otec F. je výlučným vlastníkom vyššie uvedeného 3-izbového bytu, ďalej v bezpodielovom spoluvlastníctve vlastní rodinný dom v k. ú. H. F. a súčasne je výlučným vlastníkom pozemkov pod týmto rodinným domom. Nebolo pre neho nevyhnutné riešiť bytovú otázku, keďže bývanie mal zabezpečené v byte. „Okrem toho vie z rozprávania dcéry, že s rodinou chodí na zahraničné dovolenky, naposledy bol na zahraničnej dovolenke v auguste 2020. Tento rok si kúpil nové auto, vymenil nábytok v obývačke, zabezpečil automatické zavlažovanie záhrady. Otec F. má nadpriemernú životnú úroveň a už aj z doposiaľ vykonaných dôkazov vyplýva, že otcove príjmy sú dostatočné na to, aby mohli pokryť výživné vo výške 300 € mesačne, ktoré žiadala. Zdôraznila, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ktorú otec má neporovnateľne vyššiu ako ona - matka maloletej. Súd vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že je matka samoživiteľka. V uvedenej súvislosti matka maloletej F. v odvolaní uviedla, že životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. „Dcéra jej potvrdila, že nie je pravda, že by jej otec poskytoval vreckové 20 - 30 € mesačne ako uviedol na pojednávaní. Naposledy jej dal vreckové v júli 2020 vo výške 20 €. Okrem výživného jej otec hradí mesačne poistku v sume 20 €, prispel jej na lyžiarsky výcvik v januári 2020 sumou vo výške 2 489,18 Kč. Otec inak dcére finančne neprispel na náklady spojené s nástupom dcéry na nové gymnázium v septembri 2019 a neurobil tak ani nasledujúci školský rok. Zdôraznila, že dcéra je v jej výlučnej osobnej starostlivosti od 01. 09. 2019. Otec od tohto času uhradil výživné nasledovne:

- v období od 17. 09. 2019 až do 14. 02. 2020 v sume 100 mesačne,

- v období od 16. 03. 2020 až do 14. 04. 2020 v sume 150 € mesačne,

- v období od 06. 05. 2020 v sume 200 € mesačne. -

2.2 Matka F. v odvolaní ďalej uviedla, že súdu prvej inštancie doručila návrh na úpravu rodičovských práv a povinností dňa 26. 10. 2018 a na základe neodkladného opatrenia zo dňa 30. 08. 2019 jej bola F. zverená do osobnej starostlivosti a bolo jej priznané výživné v sume 100 € mesačne. Súd prvej inštancie sa však v odvolaním napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s týmito skutočnosťami. Neodkladným opatrením jej bolo priznané výživné len v nevyhnutnej miere v súlade s , preto mal súd rozhodnúť aj o dorovnaní dlžného výživného od času, kedy sa dcéra presťahovala k nej, t. j. od 01. 09. 2019, nakoľko už odvtedy mala výdavky v plnom rozsahu nie len v nevyhnutnej miere. V uvedenej súvislosti matka F. v odvolaní zdôraznila, že výživné určené neodkladným opatrením slúži len na preklenutie obdobia do času, kým súd nerozhodne vo veci samej, t. j. aby mala aspoň nejaké finančné plnenie od otca na výživu dcéry. Súd sa však v rozhodnutí vo veci samej musí podľa jej názoru vysporiadať aj spätne s týmto obdobím a dorovnať dlžné výživné. Matka F. v odvolaní ďalej uviedla, že okresný súd v rozhodnutí uvádza, že pokiaľ ona bude prispievať výživným v recipročnej výške 200 €, tak celková suma 400 € je v súčasnosti sumou postačujúcou na uspokojovanie potrieb jej dieťaťa. Postup súdu, ktorým náklady na dieťa delí rovným dielom medzi oboch rodičov, považuje za nespravodlivý, pretože otec F. má neporovnateľne vyššiu životnú úroveň a ona zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, ktorá musí byť zohľadnená pri určovaní výšky výživného. Poukázala na to, že podľa Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Osobnou starostlivosťou je poskytovanie vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak je životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto druhého rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa. V súvislosti s hospodárskymi následkami pandémie aj jej zamestnávateľ pristúpil k opatreniam. Pritom bola povinná pristúpiť na krátenie pracovného úväzku aj mzdy na 90,63 % za obdobie od 01. 05. 2020 do 30. 09. 2020. Pred pandémiou pracovala veľa nadčasov a súčasne v máji 2020 mala zaplatené odmeny za rok 2019, preto jej mzda dosiahla 1 300 € za niektoré mesiace. Výdavky na dcéru ako aj jej výdavky súdu označovala a dôkladne preukazovala počas celého súdneho konania a podľa potreby ich aktualizovala. Na poslednom pojednávaní súdu preukázala aj výdavky na tanečnú v sume 1 980,-CZK (73 €), nedoplatok na plyn 1 115,- CZK (42 €), doklad o novom preddavku na plyn 170,- CZK (6 €), ekokurz pre dcéru 1 346,- CZK (49 €). Na poslednom pojednávaní uviedla, že odkedy sa dcéra pred letnými prázdninami zdržovala doma v dôsledku protipandemických opatrení, stúpli im výdavky s tým spojené, nakoľko sa míňalo viacej energií (voda, plyn, elektrika) a mali aj vyššiu spotrebu stravy, lebo de facto jej dcéra je nonstop doma a stále niečo vyjedá a nie je možné obed zabezpečiť za 33,- CZK, tak ako v škole. Dcéra je navyše vegetariánka,

čo si vyžaduje nakupovanie väčšieho množstva zeleniny a ovocia. Od 01. 10. 2020 je dcéra opäť doma, čo má tiež vplyv na spotrebu energie, vody a stravu. Výdavky v súvislosti so starostlivosťou o dcéru (škola, mimoškolské aktivity, ošatenie, drogéria, zdravotná starostlivosť, cestovné do školy, mobil), bývanie, splátka úveru, náklady na bývanie - správca, (elektrina, plyn internet), strava, poplatky a odpad atď. boli v čase vyhlásenia rozsudku vo výške 30 000,- Kč mesačne, t. j. 1 097 €. Odkedy dcéra býva pri nej, otec sa o ňu čoraz menej zaujíma, jeho kontakt s ňou slabne. Dcéra išla k otcovi počas leta na jednomesačné prázdniny, ale napokon sa predčasne vrátila domov, lebo sa v jeho domácnosti necítila vítaná. Trikrát odtiaľ ušla a domov sa vracala nie od otca, ale od jej rodičov. Hneď po jej odchode sa otec s manželkou a dvoma spoločnými deťmi vybrali na zahraničnú dovolenku k moru, čo dcéra veľmi zle psychicky znášala, keďže to vnímala tak, že čakali do poslednej chvíle, kedy ona odíde, aby mohli vycestovať na dovolenku bez nej. Od 17. 08. 2020 jej otec poslal 2 emaily a balík s vecami, čo si zabudla v jeho domácnosti. Inak s ňou nekomunikuje, nezaujíma sa o ňu, neposkytuje jej už žiadnu starostlivosť, a teda nemá s ňou žiadne výdavky. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 03. 09. 2020 sp. zn. čo do výroku o výživnom a rozhodol tak, že otec je povinný od 01. 09. 2019 prispievať na výživu dcéry F. sumou 300 € mesačne splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že dlžné výživné od 01. 09. 2019 je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Otec F. vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky, nakoľko jeho príjmy a tiež príjmy jeho manželky v zmysle daňových priznaní sú len hrubými príjmami. V roku 2020 sa ich príjmy výrazne znížili v dôsledku pandémie, napriek čomu s vypätím síl dokáže včas platiť výživné vo výške 200 € mesačne, tak ako rozhodol súd prvej inštancie. Uviedol, že jeho životná úroveň nie je v žiadnom prípade nadpriemerná. „Tvrdo s manželkou pracujú, odriekajú si všetko čo nutne nepotrebujú“. S manželkou majú ešte dvoch synov vo veku 9 a 12 rokov, ktorí žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Čo sa týka hypotéky na dom, ktorú splácajú, tak je to len preto, aby vytvorili čo najvhodnejšie podmienky pre deti a rodinu. Ďalej uviedol, že „aj XXXXžila s nimi v spoločnej domácnosti od roku 2013 do roku 2019. Matka Lianky platila výživné, pokiaľ bola XXXX) v jeho starostlivosti (od roku 2013 do roku 2019) výživné vo výške 100 € a posledný polrok vo výške 130 € mesačne“ Otec F. vo vyjadrení k odvolaniu matky ďalej uviedol, že dcére platí okrem výživného aj životnú sporiacu poistku v spoločnosti Allianz, vo výške 20 € mesačne a keď môže, tak jej nad rámec výživného dáva vreckové. Vždy mal záujem o zdravý a plnohodnotný vývoj dcéry, a to nie len platením výživného, ale aj osobnou starostlivosťou. V súčasnosti mu pandémia neumožňuje časté stretávanie sa s dcérou. V závere vyjadrenia k odvolaniu matky otec F. uviedol, že v súčasnej dobe nie je schopný platiť výživné viac ako 200 Eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Po podaní odvolania doručila matka F. do spisu vyjadrenie dcéry F., kde je uvedené, že životná úroveň jej otca je nadpriemerná v porovnaní s priemernou životnou úrovňou jej mamy, ktorá vlastní iba jeden byt. Otec cestuje každoročne na viacero dovoleniek, nedáva jej vreckové, kontakt s otcom je väčšinou telefonický, do Brna ju prišiel navštíviť len raz, a to v septembri 2019. Nie je pravda, že by Brno navštevoval pravidelne, aj keď tú možnosť mal a aj stále má. Ďalej uviedla, že od otca sa odsťahovala nie kvôli manipulácii jej matky, ale pre neadekvátne a útočné správanie otcovej manželky, ktoré viaceré psychologičky, ktoré navštívila označili ako psychické týranie. V závere vyjadrenia uviedla, že jej nepríde fér, že nezdieľa otcovu životnú úroveň, pretože všetky jej výdavky financuje matka len s minimálnou podporou otca, „preto jej príde na mieste, aby súd rozhodol v prospech odvolania jej matky na zvýšenie výživného na sumu 300 € a spätné doplatenie výživného od 01. 09. 2019“.

5. Otec maloletej F. v podaní zo dňa 31. 05. 2021 uviedol, že je presvedčený, že uvedené vyjadrenie nepísala dcéra z vlastnej vôle a myslí si, že ho písala pod nátlakom matky. V telefonickom pravidelnom kontakte nikdy nespomenula, že by jej chýbali peniaze, resp. že by mala takéto hodnotenia a myšlienky. Keď povedala, že by potrebovala vreckové, tak jej obratom poslal, preto si myslí, že dcérine vyjadrenie nie je z jej hlavy a že bola donútená mamou. V ďalšom texte vyjadrenia k vyjadreniu dcéry, otec F. zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie matky F. v súlade s ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario) a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým uložil otcovi F. E., nar. 13. 01. 2004 povinnosť prispievať na výživu F. E., nar. 13. 01. 2004 sumou vo výške 200 € mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a v súvisiacom

výroku o trovách konania (výrok III.) podľa ust. ako vo výroku vecne správny potvrdil konštatujúc, že pokiaľ dôjde k ďalšej zmene pomerov (akou zmenou pomerov je napr. nepochybne nástup F. na vysokoškolské štúdium), má F. v súlade s ust. Zákona o rodine možnosť podať návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Zároveň odvolací súd uložil otcovi F. povinnosť doplatiť výživné na dcéru F. za obdobie od 01. 09. 2019 do 30. 04. 2020 v celkovej sume 700 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok matky F. E., ktorá v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie zo všetkých odvolacích dôvodov uvedených v , pričom tieto odvolacie dôvody, okrem výtky, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav veci ( , resp. ) v odvolaní bližšie nekonkretizovala. Z obsahu odvolania je však zrejmé, že dôvodom jej odvolania je nesúhlas s tým, ako posúdil súd prvej inštancie možnosti a schopnosti otca F. prispievať na výživu F. v ňou požadovanej sume 300 €, keď dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca F. je prispievať na jej výživu sumou 200 € mesačne.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

12. K jednotlivým argumentom odvolateľky uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza: Pokiaľ matka F. v odvolaní spochybnila skutočnosť, že súd prvej inštancie prihliadol na to, že otec F. má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k dvom maloletým synom vo veku 9 a 12 rokov, pričom uviedla, že plnenie ďalších vyživovacích povinností otca F. nemôže byť na úkor plnenia vyživovacej povinnosti na dcéru F., odvolací súd uvádza, že na to, koľko ďalších vyživovacích povinností má rodič povinný platiť výživné musí súd vždy v rámci skúmania možností a schopností povinného rodiča platiť výživné v navrhovanej výške prihliadať, pričom z hľadiska skutkových zistení a následného právneho posúdenia neobstojí tvrdenie, že to, že sa povinný rodič rozhodne mať ďalšie deti nesmie/nemôže byť na úkor plnenia si iných (skôr vzniknutých) vyživovacích povinností, pretože z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že možnosti a schopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť v určitom rozsahu sú významne determinované počtom jeho ďalších vyživovacích povinností, ktoré ako povinný rodič má. V rámci skúmania pomerov povinného rodiča súd teda vždy zisťuje počet ďalších vyživovacích povinností, tzn. počet detí povinného. Výška výživného sa v konkrétnom prípade vždy určuje s prihliadnutím na ostatné vyživovacie povinnosti povinného, preto odvolací súd nepovažuje uvedenú odvolaciu námietku matky F. za opodstatnenú. Rovnako za neopodstatnenú považuje odvolací súd odvolaciu námietku odvolateľky, že výška výdavkov (odôvodnených potrieb) oprávneného (dcéry F.) je až sekundárna, primárnym kritériom na určenie výživného je životná úroveň povinného rodiča. V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na komentár k ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, uverejnený v ASPI, kde sa v súvislosti s odôvodnenými potrebami dieťaťa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti uvádza: „na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko potrieb. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a inými záujmami dieťaťa. Ide však o odôvodnené potreby dieťaťa, preto je potrebná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti. Z uvedeného je zrejmé, že kritérium odôvodnených potrieb oprávneného má rovnakú váhu ako kritérium možností a schopností povinného rodiča platiť výživné v určitej konkrétnej výške, preto sa nemožno stotožniť s tvrdením odvolateľky, že zisťovanie odôvodnených potrieb oprávneného je vo vzťahu k zisťovaniu schopností a možností povinného rodiča platiť výživné v určitej výške až sekundárnym. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že

výdavky spojené so splácaním úveru a dodávkou plynu nemožno zahrnúť do odôvodnených potrieb oprávneného, tak ako sa domnieva matka F. v odvolaní; tento druh nákladov patrí medzi výdavky matky, ktoré súd skúma rovnako ako výdavky otca, pričom sa zohľadňuje premietnutý do záveru, že matka si čiastočne plní vyživovaciu povinnosť aj vo forme osobnej starostlivosti, t. j. poskytovaním stravy a bývania.

13. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie, tak ako vyplýva z odseku 13 odôvodnenia rozsudku určil výživné nad rámec skutkových zistení (t. j. vo vyššej sume aká z nich vyplýva), zrejmých zo správ Daňového úradu v Banskej Bystrici, týkajúcich sa otca F., ktorý je spoločníkom v spoločnosti Z. ZV, s. r. o. so sídlomZ.XXXX/XX, N. F., P.: XX XXX XXX a zároveň podniká ako fyzická osoba a jeho manželky F. E., ktorá nemá voči Liane vyživovaciu povinnosť (jej príjem sa zisťuje a posudzuje len vo vzťahu k zisteniu v akej miere je schopná podieľať sa na výdavkoch rodiny povinného rodiča - otca F., čo však neznamená, že by nemala F. akceptovať a podporovať jej otca v tom, aby o ňu prejavoval skutočný, do reality premietnutý záujem, nie len telefonicky, tak ako to vyplýva z písomného vyjadrenia jeho dcéry F.), pričom sa kolízny opatrovník F. s výživným určeným vo výške 200 € stotožnil.

14. Matka F. v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej nezohľadnil skutočnosť, že neodkladným opatrením, ktorým jej dcéra F. bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti bol otec F. zaviazaný dočasne platiť výživne len v nevyhnutnej miere - v sume 100 €, pričom v rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie nedorovnal výživné za obdobie od kedy bola dcéra F. fakticky v jej osobnej starostlivosti, t. j. od 01. 09. 2019. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že zo zákona takáto povinnosť súdu priamo nevyplýva (premostiť čo do dorovnania výšky výživného neodkladné opatrenie s rozhodnutím vo veci samej), avšak vzhľadom na závery NS SR uvedené v uznesení sp. zn. zo dňa 25. 02. 2021, a to že „zmenou pomerov je tu faktický stav osobnej starostlivosti druhého rodiča o dieťa nezodpovedajúci rozhodnutiu majúcemu sa zmeniť, ktorý rodič s právom osobnej starostlivosti (vyplývajúcim z predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej) nezvrátil“, odvolací súd zaviazal otca F. doplatiť výživné na dcéru F. za obdobie od 01. 09. 2019 (t. j. od kedy bola F. vo faktickej starostlivosti matky) až do 30. 04. 2020 v celkovej sume 700 € (6 x 100 € a 2 x 50 € ), nakoľko až od mája 2020 začal otec F. platiť výživné v sume 200 €.

15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil otcovi F. E., nar. P., Ing. C. E., nar. 21. 07. 1969, povinnosť prispievať na výživu F. E., nar. XX, sumou vo výške 200 € mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) ako vo výroku vecne správny podľa ust. potvrdil a zároveň otcovi F. uložil povinnosť s prihliadnutím na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 25. 02. 2021 doplatiť výživné na dcéru F. za obdobie od 01. 09. 2019 do 30. 04. 2020 v celkovej sume 700 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).