Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/37/2022

Identifikačné číslo spisu: 2218011520 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Zeleňaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:2218011520.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci obvineného D. F. a spol., pre pokračovací zločin krádeže podľa , a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 28. marca 2023 v Bratislave, o dovolaní obvineného D. F. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. mája 2019, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného D. F. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") z 3. októbra 2018, sp. zn. bol obvinený D. F.(ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný vinným v bode I) rozsudku pre pokračovací zločin krádeže podľa , s poukazom na , spáchaný formou spolupáchateľstva podľa , v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa , spáchaného formou spolupáchateľstvom podľa a v bode II) rozsudku pre pokračovací zločin krádeže podľa , s poukazom na , v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa na tom skutkovom základe, že:

bod I)

v čase od 18:10 hod. dňa 04.07.2017 do 06:00 hod. dňa 05.07.2017 v obci A. W., W. ulica č. XX/XX, okres R. P., sa spoločným konaním (s I. B.) dostali cez záhradu uvedeného rodinného domu na dvor rodinného domu pod vyššie uvedeným číslom, kde obvinený D. F. rozbil sklenenú výplň dvojkrídlového chodbového okna a cez tento otvor následne otvoril kľučkou okno, cez ktoré sa potom obaja dostali do domu, kde všetko prehľadali a z kuchyne z regálu odcudzili 1 kus bioptron lampy značky Zepter v hodnote 240 eur, 1 kus tlakomeru - tonomeru v hodnote 38 eur, 6 kusov fliaš alkoholu v hodnote 41,94 eur, z iných častí domu potom odcudzili 4 kusy krištáľových váz v hodnote 140 eur, 3 sady pohárov v hodnote 135 eur a 2 kusy krištáľových mís v hodnote 40 eur, z mrazničky odcudzili 12 kg mrazeného

bravčového mäsa v hodnote 60,78 eur, 10 kg kuracieho mäsa v hodnote 59 eur, ďalej odcudzili 8 kusov damaskových obliečok v hodnote 56 eur, 6 kusov osušiek v hodnote 6 eur, 1 kus dámskych náramkových hodiniek v hodnote 48 eur a 2 kusy 50-eurových bankoviek, čím poškodenej I. A., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. W., W. č. XX/XX, okres R. P., spôsobili krádežou škodu vo výške 964,72 eur podľa odborného vyjadrenia a poškodením sklenenej výplne okna škodu vo výške približne 50 eur, podľa udania poškodenej, pričom obvinený D. F. už bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. zo dňa 26.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 23.10.2014, odsúdený za zločin porušovania domovej slobody podľa ust. ,

bod II)

v čase približne o 02.00 hod. dňa 07.08.2017 v obci G., okres R. P., na Hlavnej ceste č. XXX rozbil sklenenú výplň plastových dverí na predajni T. K. č. XX-XXX, následne vošiel do predajne, kde zo stojana na cigarety nad pokladňou odcudzil 230 kusov škatúľ cigariet rôznych značiek v hodnote 646,88 eur, čím spotrebnému družstvu K. T.V. so sídlom R. P., B. Q. Q. XXX, IČO: XX XXX XXX, krádežou spôsobil škodu vo výške 646,88 eur a poškodením dverí škodu vo výške 785,55 eur, pričom obvinený D. F. už bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. zo dňa 26.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 23.10.2014, odsúdený za zločin porušovania domovej slobody podľa ust. .

Za to okresný súd uložil obvinenému podľa , , , , , , úhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa uložil súd prvého stupňa obvinenému aj trest prepadnutia vecí a to: rukavíc a kukly v prospech štátu.

Okresný súd zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 21. februára 2018, sp. zn. vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine podklad.

Súd prvého stupňa taktiež podľa odkázal poškodenú I. A., nar. X. L. XXXX, bytom A. W., W. č. XX/XX a spoločnosť K. so sídlom R. P., B. Q. Q. XXX, s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Proti vyššie označenému rozsudku okresného súdu podal obvinený vo svoj prospech odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd" alebo „odvolací súd") rozsudkom zo 14. mája 2019, sp. zn. , rozhodol tak, že podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe sám rozhodol tak, že obvinenému D. F. podľa , , , , , a uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia

Zároveň podľa zrušil u obvineného výrok o treste odňatia slobody v rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 21. februára 2018, sp. zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti naposledy označenému rozsudku krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza, so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie č. 1203, vo svoj

prospech dovolanie z dôvodov plynúcich z ustanovení , .

V podanom dovolaní po zrekapitulovaní rozhodnutí okresného a krajského súdu obvinený namietal, že mu bol uložený neprimerane prísny trest, pričom vzhľadom na jeho priznanie a na okolnosti prípadu boli, podľa jeho názoru, splnené podmienky aj na použite , . Ďalej namietal, že skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa je nesprávne právne posúdený, ich postupom boli porušené aj hmotnoprávne ustanovenia, keďže obvinenému bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby s tým, že jeho konanie nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu, za ktorý bol odsúdený, pretože s účinnosťou od 1. augusta 2019 došlo k novele .

Na podklade vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, došlo k porušeniu zákona v ustanoveniach , , , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného a zároveň, aby zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu, ako aj rozsudok krajského, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo stratili podklad a okresnému súdu prikázal, aby vec znova prerokoval a rozhodol.

Vo vlastnoručne napísanom podaní obvinený okrem už uvedeného namietal, že na hlavnom pojednávaní konanom 3. októbra 2018 urobil vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho okresný súd jeho vyhlásenie prijal a dokazovanie vo veci nevykonal. V nadväznosti na to dôvodil, že prijatím vyhlásenia obvinený umožnil súdu určitý zjednodušený postup vo veci, keďže nemusel vykonať dokazovanie. V tejto súvislosti poukázal na obsah stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 44/2017 a zdôraznil možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa z dôvodu vyhlásenia viny. Právnu kvalifikáciu ustáleného skutku považoval za nesprávnu, dnes už neexistujúcu, nedôvodnú, nespravodlivú. Na tomto podklade potom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a uložiť mu podľa dnešného spravodlivý a menej prísny trest.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý po zrekapitulovaní konania predchádzajúceho podanému dovolaniu k námietkam obvineného vo vzťahu k prísnosti trestu uviedol, že dovolacím dôvodom podľa je len uloženie nezákonného trestu, nie trestu, ktorý sa obvinenému javí ako nespravodlivý či neprimeraný. Ďalej argumentoval tým, že obvinenému bol uložený trest odňatia slobody na zvýšenej dolnej hranici trestnej sadzby pri použití , takže ani zohľadnenie akýchkoľvek ďalších poľahčujúcich okolností by u obvineného nemalo vplyv na výmeru jeho trestu. Vo vzťahu k námietkam obvineného týkajúcim sa aplikácie ustanovenia , prokurátor vyjadril uviedol, že na takýto postup súdu nie je pri ukladaní trestu právny nárok, navyše obvinený bol už v čase podania obžaloby viacnásobným recidivistom, v odpise registra trestov mal 16 záznamov, preto použitie vyššie spomenutého ustanovenia by bolo podľa názoru prokurátora v rozpore s účelom trestu. Za rovnako nedôvodnú považoval prokurátor aj námietku obvineného týkajúcu sa právneho posúdenia skutku a potreby uloženia trestu podľa aktuálneho znenia , keďže obvinený bol v prejednávanej veci odsúdený 14. mája 2019, pričom k ním spomínanej novele došlo s účinnosťou od 1. augusta 2019, teda v čase, keď obvinený už bol právoplatne odsúdený.

Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu ( ), osobou

oprávnenou na jeho podanie [ ], v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (, ), a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa [ ].

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].

Jednotlivé dovolacie dôvody [ až n) ], ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , ).

Podľa , dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V podanom dovolaní obvinený okrem iného namietal, že súdmi nižšieho stupňa ustálené skutky boli nimi nesprávne právne kvalifikované vyjadriac názor, že jeho konanie malo byť posúdené podľa avšak v znení účinnom od 1. augusta 2019, teda v znení

Z predloženého spisu je však zrejmé, že okresný súd rozhodol o vine a treste obvineného na hlavnom pojednávaní konanom 3. októbra 2018 potom, čo dovolateľ vyhlásil podľa , že je vinným zo spáchania skutkov kladených mu za vinu s tým, že okresný súd takéto vyhlásenie obvineného prijal.

To potom ale znamená, že obvinený nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti výroku o vine, pretože za vyššie popísanej situácie môže podať dovolanie z dôvodu podľa len minister spravodlivosti. Ustanovenie a ustanovenie nemožno totiž vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami a a (veta prvá) . V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny ( ) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste ( ) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [, , ] - primerane rozhodnutia najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 12/2017, 53/2021.

Obvinený teda nie je oprávnenou osobou na podanie dovolania, čo do výroku o vine, keďže urobil vyhlásenie o vine podľa s tým, že dovolanie za takejto situácie je oprávnený podať len minister spravodlivosti (prípadne aj na podnet obvineného), avšak aj to len z

dôvodu podľa , nie podľa , pretože to ustanovenie vylučuje [pripúšťa podanie dovolania len podľa ].

Napriek tomu nad rámec uvedeného len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že v zmysle sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

V prejednávanej veci výrok o vine obvineného nadobudol právoplatnosť 3. októbra 2018 v dôsledku prijatia vyhlásenia o vine zo strany obvineného, proti ktorému (výroku o vine) z tohto dôvodu už nebolo odvolanie prípustné, výrok o treste nadobudol právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania 14. mája 2019. Novela , ktorej uplatnenia sa obvinený dožaduje však nadobudla účinnosť až 1. augusta 2019, preto súdy nižšieho stupňa v čase pred 1. augustom 2019 nemohli predvídať zmenu zákona a ani ju uplatniť, keďže v tomto čase ani nenastala, pritom novela prinášajúca zmenu neobsahuje také prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré by súdom ukladali už právoplatne uložené tresty spätne prehodnocovať a opätovne o nich rozhodovať.

V konečnom dôsledku teda nevytvára zákonný rámec na to, aby najvyšší súd mohol na podklade dovolania obvineného po prijatí jeho vyhlásenia o vine naplnenie dovolacieho dôvodu podľa vecne preskúmavať.

Podľa , dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Citované ustanovenie predstavuje osobitný dovolací dôvod vo vzťahu k ustanoveniu pokrývajúceho vo všeobecnosti chyby spôsobené nesprávnym použitím hmotnoprávneho ustanovenia. Z tohto dôvodu má vo vzťahu k nemu charakter špeciálneho ustanovenia („lex specialis").

Jeho použitie prichádza do úvahy „len" v dvoch základných situáciách, a to v prípade, že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda pod dolnú alebo nad hornú jej hranicu alebo v prípade, že bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, pričom jednotlivé druhy trestu sú vymenované v ustanovení .

Obvinený bol v prejednávanej trestnej veci v bode I) napadnutého rozsudku okresného súdu uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krádeže podľa , s poukazom na ustanovenie spáchaného formou spolupáchateľstva podľa , v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa a v bode II) z pokračovacieho zločinu krádeže podľa ustanovenia , s poukazom na , v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa ustanovenia s tým, že za najprísnejšie trestný stíhaný trestný čin ( ) stanovuje trestnú sadzbu v rozmedzí od 3 do 10 rokov.

Vzhľadom ale na to, že obvinený sa opätovne dopustil zločinu, v súlade s ustanovením bola v jeho prípade pri ukladaní trestu zvýšená dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou ( ) na úroveň 6 rokov a 6 mesiacov.

V prejednávanej veci bol zároveň ukladaný súhrnný trest s použitím , keďže dvoma skutkami zo strany obvineného došlo k spáchaniu dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, pričom v takom prípade sa zvyšuje horná hranica zákonom stanovenej

trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V prejednávanej veci u najprísnejšieho z posudzovaných trestných činov [zločin krádeže podľa (trestná sadzba od 3 rokov do 10 rokov] sa horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody zvýšila o jednu tretinu konkrétne na úroveň 13 rokov a 4 mesiace.

Z uvedeného je potom zjavné, že obvinenému bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby po jej úprave (od 6 rokov a 6 mesiacov až do 13 rokov a 4 mesiacov), pričom trest odňatia slobody je takým druhom trestu, ktorý zákon za takýto trestný čin pripúšťa.

Obvineným namietaná neprimeranosť trestu pritom nenapĺňa žiaden dovolací dôvod, a to ani podľa .

Ako to už bolo vyššie naznačené upravuje vo vzťahu k výroku o treste dva dovolacie dôvody uvedené v , a to v prípade, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo ak bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Uvedený spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov vo vzťahu k rozhodnutiu o treste potom vylučuje použiť ako dôvod dovolania ustanovenie s poukázaním na skutočnosť, že súd pri ukladaní trestu nepoužil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, lebo uplatnený dovolací dôvod nie je obsahovo naplnený. Nepoužitie tohto ustanovenia súdom pri rozhodovaní o výroku o treste zjavne nie je otázkou právneho posúdenia skutku, ani nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia (rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 58/2007).

Hmotnoprávne ustanovenie (resp. v znení účinnom do 1. januára 2006) o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody svojou povahou a významom sa primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v , , a nasl. a na rozdiel od ustanovení , (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia , ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemožno podriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia", zakladajúce dovolací dôvod podľa . Pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa . Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa a je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Dovolací dôvod podľa nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia (resp. v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia , resp. v znení účinnom do 1. januára 2006 nezakladá žiadny dovolací dôvod (primerane stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke pod číslom 5/2011).

Z uvedeného je teda zrejmé, že výška trestu je v dovolacom konaní revidovateľná len vtedy, ak bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej sadzby (v rámci trestu, ktorý zákon za stíhaný trestný čin pripúšťa). Námietka spočívajúca v tom, že malo byť použité zmierňovacie ustanovenie ( ) je výhradou týkajúcou sa neprimeranej prísnosti uloženého trestu. Túto však možno použiť len ako odvolací dôvod a nie ako dôvod dovolania. Preto spomenutá námietka nenapĺňa žiadny dovolací dôvod (primerane aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. ).

Vyššie uvedené námietky obvineného, vrátane námietok smerujúcich k nepoužitiu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, preto dovolací dôvod plynúci z ustanovenia zjavne nenapĺňajú.

Nad rámec uvedeného, len pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že len existencia mimoriadnej, zvláštnej, nie bežnej okolnosti, ktorá by mohla mimoriadne zníženie trestu opodstatňovať (napríklad vyhlásenie o vine) pre použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu nestačí. Aj v takýchto prípadoch súd môže, ale nemusí trest mimoriadne, a to aj pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, znížiť, pričom pri takomto rozhodovaní bude vždy zvažovať, či trest pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu bude pre ochranu spoločnosti postačujúci.

V odpise registra trestov má obvinený 16 záznamov, čo znamená, že v 16 prípadoch sa už trestnej činnosti, a to aj majetkového charakteru dopustil (aj keď niektoré z predchádzajúcich odsúdení obvineného sú zahladené, z hľadiska hodnotenia osoby páchateľa sa fikcia neodsúdenia na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa trestného činu dopustil, nevzťahuje). To potom znamená, že obvinený má zjavne absolútne ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných a všeobecne akceptovaných pravidiel správania sa, pričom doposiaľ uložené tresty, a to aj odňatia slobody, výchovný účel uňho nesplnili. V takomto prípade vystupuje do popredia ochranný účel trestu, teda dosiahnutie (izoláciou obvineného, ktorý nie je schopný sa z uloženého trestu odňatia slobody poučiť) aspoň ochrany spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti z jeho strany tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Za takejto situácie potom, pri potrebe akcentácie ochranného účelu trestu, priestor pre mimoriadne zníženie trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu ani najvyšší súd nevzhliadol, keďže takto uložený trest (pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu) by svoj účel zjavne neplnil. Ani najvyšší súd preto dôvod pre použitie ustanovení pre mimoriadne zníženie trestu z dôvodov na strane obvineného (mnohonásobný špeciálny recidivista) nevzhliadol.

Vzhľadom na to, že obvinený D. F. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní, zjavne nenaplnil dovolacie dôvody podľa , , Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa odmietol.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.