Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/16/2022

Identifikačné číslo spisu: 5115010641 Dátum vydania rozhodnutia: 17.05.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5115010641.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného J. O. ,o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a nariadení výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením rozsudku konanom 17. mája 2023 v Bratislave, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 28. júla 2020, sp. zn. , takto

rozhodol:

I. Uznesením Okresného súdu Žilina z 28. júla 2020, sp. zn. bol

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení , v n e p r c h obvineného J. O..

II. Podľa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Žilina z 28. júla 2020, sp. zn. v celom rozsahu a z r u š u j e aj ďalšie rozhodnutia na zrušované rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa p r i k a z u j e Okresnému súdu Žilina, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina (ďalej tiež „okresný súd") uznesením z 28. júla 2020, č. k. -129 podľa , a vyslovil, že obvinený J. O. (ďalej tiež „obvinený") sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 3. augusta 2015, č. k. -43 a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody 15 mesiacov s tým, že obvinený bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na podnet sudkyne Okresného súdu Žilina proti vyššie uvedenému uzneseniu, podala z dôvodu podľa §

371 ods. 2 dovolanie ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej tiež „ministerka spravodlivosti" alebo „dovolateľka"), pretože má za to, že dovolaním napadnutým uznesením bol porušený zákon v ustanovení , v neprospech obvineného J. O.. Súčasne súdu predložila svoje rozhodnutie z 21. mája 2021, č. 21097/2021/61/121 a príkaz na prepustenie obvineného z výkonu trestu, v zmysle ktorých ministerka spravodlivosti podľa prerušila výkon trestu odňatia slobody obvineného až do rozhodnutia dovolacieho súdu o jej dovolaní a príkazom ho prepustila na slobodu.

Ministerka spravodlivosti v dovolaní poukázala na predchádzajúci priebeh konania v trestnej veci obvineného, v rámci ktorého okresný súd trestným rozkazom z 3. augusta 2015 č. k. -43, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. augusta 2015, uznal obvineného J. O. za vinného z prečinu sprenevery podľa a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov. Výkon uloženého trestu odňatia slobody obvinenému okresný súd podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov. Okresný súd uznesením z 8. januára 2016, č. k. -71 podľa obvinenému započítal skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola uložená trestný rozkazom Okresného súdu Žilina z 30. januára 2015, sp. zn. , právoplatným 26. mája 2015, a to od 27. mája 2015 do 25. augusta 2015, do súhrnného trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 3. augusta 2015, č. k. -43, právoplatným 25. augusta 2015. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia obvineného v zmysle uvedených rozhodnutí súdov plynula od 27. mája 2015 do 27. novembra 2017. V priebehu konania Okresná prokuratúra Žilina od 3. júla 2018 do 18. mája 2020 opakovane žiadala okresný súd o podanie informácie o stave konania o osvedčení, respektíve neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci vedenej pod sp. zn. a okresný súd ju opakovane informoval, že o osvedčení alebo neosvedčení nie je možné rozhodnúť, pretože obvinený bol toho času ešte neprávoplatne odsúdený za iný jeho trestný čin spáchaný počas skúšobnej doby v inom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. . Rozsudok v inej trestnej veci obvineného sp. zn. nadobudol právoplatnosť 08. októbra 2019.

Okresný súd 25. júna 2020 podal na poštovú prepravu upovedomenie pre obvineného o verejnom zasadnutí súdu, ktoré sa malo konať 28. júla 2020 pre rozhodovanie o jeho osvedčení alebo nesvedčení sa v skúšobnej dobe, ktoré bolo obvinenému doručené za uplatnenia fikcie doručenia podľa . Upovedomenie obvineného o verejnom zasadnutí bolo podané na poštu 25. júna 2020, t. j. takmer 9 mesiacov od právoplatnosti rozsudku vo veci vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. a 7 mesiacov od uplynutia 2-ročnej lehoty podľa . Okresný súd rozhodol 28. júla 2020 o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom okresného súdu z 3. augusta 2015, č. k. -43 a nariadil obvinenému výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov.

Ministerka spravodlivosti namietala porušenie zákona v neprospech obvineného J. O. tým, že lehotu 2 rokov od uplynutia skúšobnej doby stanovenú podľa pre uplatnenie tzv. fikcie osvedčenia sa odsúdeného zo zákona treba rešpektovať, aj keď v danej trestnej veci (konanie sp. zn. ) musel súd čakať na právoplatnosť rozhodnutia v inej jeho trestnej veci (konanie sp. zn. ). Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku v konaní sp. zn. dňa 08. októbra 2019, tak už nemožno hovoriť o zavinení obvineného v zmysle . Po uplynutí lehoty 2 rokov od skončenia skúšobnej doby, podľa názoru ministerky spravodlivosti, už malo dôjsť k tzv. osvedčeniu obvineného zo zákona a okresný súd mu nemal nariaďovať výkon trestu. Vzhľadom na uvedený právny názor, ministerka spravodlivosti využila svoje oprávnenie a podľa , prerušila výkon trestu odňatia slobody obvineného J. O. a príkazom ho prepustila z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

Ministerka spravodlivosti z vyššie uvedených dôvodov navrhla, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil, že napadnutým uznesením okresného súdu bol porušený zákon v ustanovení , v neprospech obvineného, zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a zrušil aj ďalšie

rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý uviedol, že k osvedčeniu odsúdeného zo zákona (lehota 2 rokov) podľa dôjde vtedy, keď obvinený, respektíve odsúdený nemá vinu na skutočnosti, že súd v tejto lehote nerozhodoval. Ak ale obvinený zaviní to, že súd v lehote 2 rokov nemohol rozhodnúť, tak súd môže rozhodnúť o neosvedčení sa odsúdeného aj po uplynutí tejto lehoty. V danej trestnej veci okresný súd musel počkať na rozhodnutie súdu vo veci podvodu, ktorého sa obvinený dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia. V takom prípade podľa názoru prokurátora už 2-ročná lehota neplatí a súd môže rozhodnúť po jej uplynutí.

Obvinený sa k dovolaniu ministerky spravodlivosti a k vyjadreniu prokurátora k jej dovolaniu sám a ani prostredníctvom obhajcu do termínu nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, písomne bližšie nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) preskúmal vec najprv v zmysle a zistil, že dovolanie bolo podané ministerkou spravodlivosti ako osobou oprávnenou a na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva ( ), v zákonnej lehote ( ), s obsahovými náležitosťami ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné z dovolacieho dôvodu podľa a za dodržania povinného zastúpenia obvineného obhajcom v dovolacom konaní ( ).

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007].

Jednotlivé dovolacie dôvody [ až n) ], ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú vymedzené taxatívne a podstatne užšie ako dôvody zakotvené v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , .).

Najvyšší súd v predmetnej trestnej veci zistil, že dovolanie ministerky spravodlivosti je opodstatnené, čo znamená, že napadnutým rozhodnutím boli porušené ustanovenia v súvislosti s výkonom trestu, ktorého výkon bol obvinenému J. O. podmienečne odložený. Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa , minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo osobitného predpisu o väzbe, alebo o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Podľa , ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil

povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,

b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Podľa , ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa , rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.

Najvyšší súd po splnení prieskumnej povinnosti v predmetnej trestnej veci zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina z 28. júla 2020, sp. zn. bolo rozhodnuté, že obvinený sa podľa §, 419 ods. 1 , neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 3. augusta 2015, č. k. -43 a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Vyššie uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2020.

Obvinený J. O. bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 3. augusta 2015, sp. zn. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa a za tento trestný čin mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Súčasne podľa bol zrušený výrok o treste uloženom obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 30. januára 2015, sp. zn. , právoplatným 26. mája 2015, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd Žilina uznesením z 8. januára 2016, sp. zn. podľa započítal obvinenému skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola uložená trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 30. januára 2015, sp. zn. , právoplatným 26. mája 2015, a to od 27. mája 2015 do 25. augusta 2015, do súhrnného trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z 03. augusta 2015, č. k. -43, ktorý nadobudol právoplatnosť 25. augusta 2015.

Skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trestnej veci obvineného vedenej Okresným súdom Žilina pod sp. zn. plynula od 27. mája 2015 do 27. novembra 2017. V danom prípade 2-ročná lehota v zmysle uplynula 27. novembra 2019.

Najvyšší súd ďalej zo spisového materiálu zistil, že obvinený bol rozsudkom Okresného súdu Žilina z 9. septembra 2019, sp. zn. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa , ktorý spáchal počas plynutia skúšobnej doby a za tento trestný čin mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 8. októbra 2019.

V danom prípade vyplývajúc z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Žilina mal lehotu od 8. októbra 2019 do 27. novembra 2019 na to, aby rozhodol v predmetnej trestnej veci o osvedčení, respektíve neosvedčení obvineného J. O. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Táto lehota v trvaní viac ako 1,5 mesiaca mala Okresnému súdu Žilina stačiť, aby v lehote do 27. novembra 2019 nariadil verejné zasadnutie, vykonal relevantné dôkazy vo vzťahu k predmetu konania a rozhodol. Platí to o to viac, že v oboch kľúčových trestných veciach rozhodoval Okresný súd Žilina, ktorý po vyhlásení rozsudku sp. zn. mal postrážiť okamih nadobudnutia jeho právoplatnosti s prihliadnutím aj na fakt, že oprávnené osoby voči rozsudku nepodali odvolanie. Treba tiež zdôrazniť, že prokurátor od 3. júla 2018 do 18. mája 2020 sa na okresnom súde opakovane dožadoval informácie o stave konania o osvedčení, respektíve neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci vedenej pod sp. zn. a opakovane okresný súd prokurátora informoval, že o osvedčení alebo neosvedčení nie je možné rozhodnúť, pretože obvinený bol v tom čase ešte neprávoplatne odsúdený za iný jeho trestný čin spáchaný počas skúšobnej doby v inom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. a v tejto trestnej veci je potrebné čakať na jeho právoplatnosť. Z toho plynie, že Okresný súd Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. mal vedomosť o tom, kedy bol v tejto trestnej veci vyhlásený rozsudok a napriek tomu nestihol rozhodnúť o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v lehote do 27. novembra 2019.

Za takto daných okolností v posudzovanej trestnej veci nemožno postup okresného súdu pripočítať v neprospech obvineného J. O..

Súčasne najvyšší súd dodáva, že týmto rozhodnutím sa nenarúša doterajšia súdna prax, podľa ktorej stále platí, že pokiaľ sa osoba dopustí iného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je potrebné čakať na právoplatnosť trestného rozhodnutia v merite veci a následne rozhodnúť aj po uplynutí lehoty ustanovenej v . V danej veci však bolo v možnostiach okresného súdu rozhodnúť v 2-ročnej lehote, nakoľko rozsudok Okresného súdu Žilina z 9. septembra 2019, sp. zn. , ktorý zakladal dôvod na premenu trestu, nadobudol právoplatnosť 8. októbra 2019, pričom 2-ročná lehota vyplývajúca z uplynula až 27. novembra 2019.

Z uvedeného potom vyplýva, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu dovolaním ministerky spravodlivosti je založené na porušení ustanovenia v súvislosti s výkonom trestu, ktorého výkon bol obvinenému J. O. podmienečne odložený. Najvyšší súd preto o dovolaní ministerky spravodlivosti rozhodol tak, ako je uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozsudku.

Súčasne dovolací súd podľa zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina z 28. júla 2020, sp. zn. v celom rozsahu a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušované rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (bod II. výroku tohto rozsudku).

Podľa prikázal Okresnému súdu Žilina, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol (bod III. výroku tohto rozsudku).

Tento rozsudok bol prijatý senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.