Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/48/2022

Identifikačné číslo spisu: 4119010426 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4119010426.4

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného Ing. K. U. pre pokračovací zločin poisťovacieho podvodu podľa , spáchaného formou spolupáchateľstva podľa , na neverejnom zasadnutí konanom 31. júla 2023 v Bratislave, o dovolaní obvineného Ing. K. U. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. októbra 2021, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. K. U. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súdu Nitra (ďalej tiež „okresný súd") rozsudkom zo 04. júna 2020, sp. zn. uznal obvineného v 1. rade Ing. K. U. (ďalej tiež „obvinený v 1. rade" alebo „dovolateľ") a obvineného v 2. rade T. P. (ďalej tiež „obvinený v 2. rade" alebo „spoluobvinený") za vinných z pokračovacieho zločinu poisťovacieho podvodu podľa , spáchaného formou spolupáchateľstva podľa na tom skutkovom základe, že:

1/ dňa 10. októbra 2013 po vzájomnej dohode na pobočke Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. v Banskej Bystrici, Ing. K. U. nahlásil úmyselne vyvolanú škodovú udalosť z havarijného poistenia poisteného T. P., podľa ktorej dňa 09. októbra 2013 o 19.00 hod. v Hainburgu v Rakúskej spolkovej republike došlo neznámou osobou k poškodeniu zaparkovaného vozidla Mercedes-Benz CIS, EČ: R., ktorého vlastníkom bola v tom čase leasingová spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok a držiteľom T. P., následne na preukázanie vynaložených nákladov za opravu predmetného vozidla nestotožnená osoba poverená K. U. do poisťovne predložila fiktívnu faktúru zo spoločnosti Alghera s.r.o., so sídlom Štúrova č. 41, Nitra v celkovej výške 7.692,87 Eur, pričom po vyplatení poistnej udalosti spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. T. P. v celkovej výške 7.308,23 Eur boli do poisťovne opakovane doložené fiktívne doklady za opravu vozidla spoločnosťou ZM AUTODOPRAVA s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika č. 7, Žilina v celkovej výške 7.691,97 Eur, ktoré boli nepravdivé, nakoľko reálne náklady na opravu vozidla boli vyššie, pričom je vylúčené, aby k poškodeniu predmetného vozidla došlo spôsobom deklarovaným poisťovni, čím spôsobili Allianz - Slovenskej poisťovni a. s., so sídlom Dostojevského rad

č. 4, Bratislava škodu vo výške 7.308,23 Eur,

2/ dňa 04. apríla 2014 po vzájomnej dohode z mailovej adresy R. na pobočku Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. Bratislava nestotožnená osoba poverená K. U. zaslala kópiu hlásenia z úmyselne vyvolanej škodovej udalosti z havarijného poistenia poisteného T. P., podľa ktorej dňa 27. marca 2014 o 21.30 hod. na presne nezistenom mieste v Bratislave v Petržalke s vozidlom Mercedes-Benz CLS, EČ: R., ktorého vlastníkom bola v tom čase leasingová spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok jeho držiteľ T. P. narazil do betónového múru, následne na preukázanie vynaložených nákladov za opravu predmetného vozidla nestotožnená osoba poverená K. U. do poisťovne predložila fiktívne faktúry zo spoločnosti PROFI ODŤAH s.r.o. Žilina vo výške 5.051,05 Eur, zo spoločnosti MOTOR CAR Nitra, s.r.o., Nitra vo výške 1.397,31 Eur a zo spoločnosti Slovak Logistic Group a. s., Nitra vo výške 416,40 Eur za odtiahnutie vozidla, na základe ktorých bolo spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. vyplatené poistné plnenie T. P. v celkovej výške 6.521,52 Eur, pričom je vylúčené, aby k poškodeniu predmetného vozidla došlo spôsobom opísaným v dokladoch predložených do poisťovne, čím spôsobili Allianz - Slovenskej poisťovni a. s. so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava škodu vo výške 6.521,52 Eur.

Okresný súd za to uložil obvinenému Ing. K. U. podľa s použitím trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu podmienečne odložil a podľa 51 ods. 2 mu určil skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Súčasne okresný súd podľa mu určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa uložil taktiež povinnosť preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Obvinenému v 2. rade okresný súd uložil podľa s použitím , a , , trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu okresný súd podľa podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

Podľa súd obom obvineným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. škodu vo výške 13.829,75 Eur.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený v 1. rade odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej tiež „krajský súd") z 27. októbra 2021, sp. zn. podľa zamietnuté.

Voči naposledy uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený Ing. K. U. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Albína Lancza vo svoj prospech dovolanie, a to z dovolacích dôvodov uvedených v , , a .

Úvodom svojho dovolania obvinený poukázal na skutočnosť, že v jeho trestnej veci okresný súd podľa , rozhodol na hlavnom pojednávaní 4. júna 2020 v jeho neprítomnosti. Podľa jeho názoru, súd použil jeho neospravedlnenú neúčasť na hlavnom pojednávaní na uplatnenie inštitútu rozhodnutia pre zmeškanie, ktorý obvinený nepodkladá za „spravodlivý procesný postup". Za účelom zabezpečenia jeho účasti na hlavnom pojednávaní ho mohol okresný súd zadržať alebo predviesť, pričom tak neučinil, hoci jeho účasť na hlavnom pojednávaní bola potrebná. Poukázal na znenie ustanovenia , v zmysle ktorého možno rozhodnúť v neprítomnosti obvineného: „...ak možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného.". Obvinený má za to, že nebola daná „dostatočná spoľahlivosť na rozhodnutie danej veci v jeho neprítomnosti". Podľa jeho názoru, bolo potrebné vykonať aj konfrontáciu so spoluobvineným. Rozhodnutím o vine v jeho neprítomnosti konal okresný súd „unáhlene", bez vypočutia svedkov, bez ich poučenia o následkoch krivej výpovede, bez vypočutia pribratého znalca, čím došlo k mareniu jeho práva. Výsluch na hlavnom pojednávaní považuje (bez ohľadu na zákonnú úpravu , ) za „nutný procesný úkon a povinnosť súdu.". V

prípade, že došlo k jeho upozorneniu na možné konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti neznamená, že súd nevykoná ani jeden dôkaz „podľa zásady kontradiktórnosti". Zastáva názor, že je daný dovolací dôvod podľa .

Za zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle dovolateľ pokladá skutočnosť, že okresný súd mal zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní prostredníctvom inštitútov zadržania a predvedenia tak, aby mohol uplatniť svoje procesné práva.

Poučenie o možnosti konať v neprítomnosti obžalovaného v zmysle obsiahnuté na predvolaní na hlavné pojednávanie pokladá za „nedostatočne právne komplexné" a na podklade takejto listiny nemôže byť „zbavený" práva vyjadrovať sa k dôkazom. Z uvedených dôvodov sa obvinený domnieva, že je naplnený dovolací dôvod podľa , t. j. že dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Nesprávne právne posúdenie skutku (dovolací dôvod podľa ) obvinený nachádza v skutočnosti, že súdy v základnom konaní nezistili totožnosť osoby, ktorá predložila fiktívne faktúry poisťovni, prípadne kto, kedy a v akej forme vydal splnomocnenie pre túto nestotožnenú osobu. Popis skutku pokladá za nedostatočný na preukázanie jeho viny. Tvrdí, že súdy mali vo veci vykonať konfrontáciu medzi obidvoma obvinenými. Proti znaleckému posudku znalca Ing. Jozefa Veverku namieta, že tento posudok neustálil osobu, ktorá škodu na vozidle spôsobila a spochybňuje tiež výšku ustálenej škody 13.829,75 Eur. Podľa jeho názoru, došlo k nedostatočnému rozlíšeniu oprávnenej časti poistnej udalosti od jej neoprávnenej časti. V podstate z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, zrušil uznesenie krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu a prikázal tomuto súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý uviedol, že obvinený vo svojom dovolaní napáda najmä vykonanie hlavného pojednávania 4. júna 2020 pred okresným súdom v jeho neprítomnosti. Prokurátor má za to, že v danej trestnej veci boli splnené všetky zákonné podmienky pre konanie súdu v neprítomnosti obvineného vyplývajúce z až 4 . Vo veci bolo možné, na podklade zabezpečených dôkazov, spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ obvinený napáda čítanie zápisníc z výsluchov svedkov a znalcov v konaní pred súdom, tak uvedený postup je v súlade s . Pokiaľ sa jedná o vytýkané vady ako nesprávne právne posúdenie skutku v zmysle , zo strany dovolateľa sa jedná o neprípustné skutkové námietky (viď R 47/2014), ktorými namietaný dovolací dôvod nemožno naplniť. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného podľa zamietol.

K vyjadreniu prokurátora sa obvinený do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky písomne bližšie nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [ ] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (, ), a že dovolateľ pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že dovolanie obvineného Ing. K. U. je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa [ ].

V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , .).

Zároveň platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, vád a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu príslušného dovolacieho dôvodu podľa až n) . Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).

Podľa , dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie, bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa , v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom

a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.

Podľa , hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

V zásade sa hlavné pojednávanie vykonáva za prítomnosti obžalovaného ( ). Zároveň zákon v menej závažných prípadoch a prípadoch, v ktorých bol skutkový stav spoľahlivo zistený už v prípravnom konaní, umožňuje vykonať hlavné pojednávanie aj bez jeho prítomnosti. Vyššie citované ustanovenia upravujú zákonné podmienky, za ktorých je možné v súlade so zákonom vykonať hlavné pojednávanie, na ktorom budú vykonávané dôkazy aj v neprítomnosti obžalovaného. Jednou z podmienok je, že v danej veci možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. Spoľahlivo možno v určitej trestnej veci rozhodnúť,

ak už v prípravnom konaní boli zabezpečené presvedčivé, spoľahlivé a pomerne jednoznačné dôkazy, pričom posúdenie otázky spoľahlivosti dôkazov prináleží súdu. Pokiaľ dovolateľ namietal, že v posudzovanej trestnej veci nebolo možné spoľahlivo rozhodnúť v jeho neprítomnosti, tak s uvedenou námietkou sa dovolací súd nestotožňuje, nakoľko už v prípravnom konaní boli zabezpečené tak výpovede svedkov z radov zamestnancov obvineného (Mgr. I. D. C., S. F., W. J.), ktorí vypovedali, že na pokyn obvineného pripravovali fiktívne faktúry predkladané na preplatenie poškodenej poisťovni, alebo na jeho žiadosť bol kreovaný konateľ „len na oko" v spoločnosti, ktorá mala poskytovať fiktívne služby, o ktorých preplatenie obvinený požiadal poškodenú poisťovňu. V danej veci boli už štádiu v prípravného konania zabezpečené dôkazy jednak v podobe výsluchov reálnych konateľov firiem, ktorí potvrdili, že faktúry predložené na preplatenie poisťovni nie sú ich pravé doklady, v mene spoločností ktorých konajú a že tieto spoločnosti dané služby neposkytli (I. O., JUDr. E. K.) a jednak aj dva znalecké posudky Ing. Jozefa Veverku k otázke vzniku spôsobenej škody. Pokiaľ teda obvinený namietal, že v zmysle nebolo možné „spoľahlivo rozhodnúť", tak uvedenú vadu nemožno pokladať za opodstatnene namietanú, keďže už v prípravnom konaní boli k okolnostiam daného prípadu zabezpečené presvedčivé a spoľahlivé dôkazy.

Podľa , dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa . Z dikcie tohto ustanovenia je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom. Pokiaľ obvinený argumentoval, že okresný súd mal v základnom konaní použiť na zabezpečenie jeho prítomnosti na hlavnom pojednávaní inštitút predvedenia ( ), uvedený inštitút by mohol súd použiť, ak by prítomnosť obvineného (v tom čase obžalovaného) na hlavnom pojednávaní bola nevyhnutná ( ), čo však nie je prípad posudzovanej veci. V danej veci bolo obvinenému predvolanie na hlavné pojednávanie riadne doručené (predvolanie prevzal ním ustanovený splnomocnenec pre preberanie zásielok do vlastných rúk) a v konečnom dôsledku práve kvôli vlastnému postoju k prebiehajúcemu trestnému konaniu nerealizoval svoje práva, keďže sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť ani hodnoverne neospravedlnil.

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom.

Podľa , ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.

V danej trestnej veci okresný súd rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti obvineného (vtedy obžalovaného) a svoje rozhodnutie založil podľa na dôkazoch v podobe zápisníc o výsluchoch svedkov, znalcov, ktoré v súlade so zákonom vykonal ich prečítaním na hlavnom pojednávaní. Výsluch spoluobvineného v 2. rade nebol vykonaný prečítaním zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, nakoľko tento sa na hlavné pojednávanie okresného súdu dostavil. Najvyšší súd konštatuje, že vady vytýkané dovolateľom prekračujú zákonný rámec dovolacieho dôvodu podľa . Pokiaľ znaleckému posudku Ing. Jozefa Veverku vytýkal, že neustálil osobu, ktorá spôsobila škodu na vozidle, k tomu je treba dodať, že úlohou znalca z odboru cestnej dopravy bolo správne a v súlade s

vyjadriť sa k otázke vzniku poškodenia vozidla a stanoviť, či rozsah fakturovanej opravy zodpovedá poškodeniu vozidla.

Podľa , dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný- podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ).

Naposledy citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení .

Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové (viď aj , , ). Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho.

Pokiaľ obvinený namietal spôsob spáchania skutku (podľa priznania sa spoluobvineného) a výšku škody spôsobenej trestným činom je teba uviesť, že sa jedná o námietky skutkového charakteru, ktorými sa fakticky domáha opätovného hodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania podľa svojich vlastných predstáv, preskúmavanie ktorých je v dovolacom konaní na podklade dovolania obvineného vychádzajúc z výslovného znenia za bodkočiarkou (správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť) vylúčené.

Vzhľadom na to, že obvinený Ing. K. U. skutočnosťami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní nenaplnil žiadne dovolacie dôvody podľa až písm. n) , najvyšší súd na neverejnom zasadnutí dovolanie podľa odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.