Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Csp-72-2021.pdf
PDF · 100.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/72/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: G. B., L.. XX.XX.XXXX, J. G. E. Č.. XX, o zaplatenie 281,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 281,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
- zo sumy 34,52 eur od 01.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 39,03 eur od 01.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 50,52 eur od 01.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 30,72 eur od 02.03.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 30,72 eur od 30.03.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške 281,18 eur s príslušenstvom. Takýto návrh odôvodnil tým, že dňa 03.12.2020 mu bola postúpená pohľadávka zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrel jeho právny predchodca - Slovak Telekom a. s. so žalovaným a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.12.2020. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným, bol žalovanému aktivovaný program služieb s tým, že ten sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkami. Následne právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby, a to faktúru zo dňa 15.11.2018 na sumu 34,52 eur, faktúru zo dňa 15.12.2018 na sumu 39,03 eur, zo dňa 15.01.2019 na sumu 50,52 eur, zo dňa 15.02.2019 na sumu 30,72 eur a faktúru zo dňa 15.03.2019 na sumu 30,72 eur. Žalovaný takéto faktúry neuhradil napriek tomu, že právny predchodca žalobcu ho opakovane vyzýval k úhrade takýchto faktúr. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, tak tá bola vypočítaná na základe vzorca: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ zmluvnej pokuty). Takto dohodnutá zmluvná pokuta je tak v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka v písomnej forme, zrozumiteľná a obsahuje všetky zákonom vyžadované podmienky. Nejedná sa tak o zakázané zabezpečenie záväzku, pretože ak spotrebiteľovi nejestvuje žiadna povinnosť predajcu či poskytovateľa služieb zdržať sa pri používaní zabezpečenia záväzku zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti. Sankcia tiež nie je neprimerane vysoká vo vzťahu
k nároku zo záväzku, ktorého splnenie bolo zabezpečená, pričom výška dohodnutej zmluvnej pokuty zodpovedá zľave na poskytnuté služby, resp. poskytnuté elektronické zariadenie. Okrem toho sankcia zmluvnej pokuty bola dohodnutá pomerným denným znižovaním zmluvnej pokuty s poukazom na rozsah nesplnených záväzkov a povinností v prípade nedodržania záväzku riadnych úhrad cien a nedodržania záväzku zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Zmluvná pokuta tak zodpovedala výhode poskytnutej zľavy, a preto nemožno konštatovať, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
2. O podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd zo dňa 14.06.2021, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto upomínací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu s poukazom na § 10 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, aby navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde voči žalovanému podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Následne právny zástupca žalobcu požiadal o pokračovanie v konaní a z tohto dôvodu došlo k zrušeniu platobného rozkazu a postúpeniu veci na Okresný súd Levice.
3. Tunajší súd uznesením zo dňa 11.10.2021 vyzval v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 19.11.2021. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, a preto súd nariadil vo veci pojednávanie. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby sa vykonalo pojednávanie v jeho neprítomnosti s tým, že žalovaný napriek tomu, že mal predvolanie riadnym spôsobom doručené, sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť neospravedlnil resp. nepožiadal o odročenie pojednávania. Z uvedených dôvodov tak súd s poukazom na § 180 CSP vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.
4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci zo dňa 30.09.2021, návrh na vydanie platobného rozkazu, podací hárok (čl. 10-11), faktúry (čl. 11-17), odstúpenie od zmluvy zo dňa 14.11.2019, oznámenie o postúpení pohľadávky, výzva na zaplatenie, súhlas so spracovaním údajov, zmluva o poskytovaní verejných služieb, identifikačné údaje účastníka (čl. 25), platobný rozkaz (čl. 27), návrh na pokračovanie v konaní (čl. 37), upovedomenie o postúpení veci, zmluva o postúpení pohľadávok, príloha zmluvy o postúpení pohľadávok (čl. 56), uznesenie (čl. 58), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 73 a nasl.) a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou, nepodnikateľom dňa 15.10.2018 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá služba „mobilný hlas“ doba viazanosti 24 mesiacov s tým, že súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby predstavoval sumu 120,- eur a základ zmluvnej pokuty bol dojednaný 120,- eur. Zároveň sa zaviazal žalovaný riadne a včas platiť cenu za zariadenie a poskytovanie služieb. Medzi zmluvnými stranami tiež bol dojednaný záväzok viazanosti, v zmysle ktorého sa zaviazal žalovaný po dojednanú dobu využívať služby právneho predchodcu žalobcu. Porušením záväzku viazanosti bolo okrem iného aj nezaplatenie ceny za poskytnuté služby počas doby viazanosti do 45 dní po splatnosti, resp. ukončenie využívania služieb podniku pred uplynutím doby viazanosti v dôsledku prenosu telefónneho čísla alebo v dôsledku ukončenia zmluvy pred uplynutím doby viazanosti. Medzi zmluvnými stranami tiež bola dohodnutá zmluvná pokuta, v zmysle ktorej vznikal voči účastníkovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia záväzku viazanosti. Táto zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej predstavovala aj paušalizovanú náhradu škody a vyúčtovala sa ako (základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní viazanosti) x počet dní zostávajúci do konca doby viazanosti. Súčasťou tejto zmluvy boli aj identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, ako aj súhlas so spracovaním údajov účastníka na marketingové účely. Následne právny predchodca žalobcu faktúrou zo dňa 15.11.2018 vyúčtoval žalovanému sumu 34,52 eur, faktúrou zo dňa 15.03.2019 sumu 30,72 eur, faktúrou zo dňa 15.02.2019 sumu 30,72 eur, faktúrou zo dňa 15.01.2019 sumu 50,52 eur, faktúrou zo dňa 15.12.2018 sumu 39,03 eur a faktúrou zo dňa 15.10.2019 sumu 95,67 eur ako zmluvnú pokutu. Právny predchodca žalobcu tiež listom zo dňa 04.11.2019 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po ich splatnosti s poukazom na § 44 ods. 11 písm. b) a § 44 ods. 15 zákona č. 351/2011 Z. z. s účinnosťou od 14.11.2019. Záväzok žalovaného bol vyčíslený na sumu 281,18 eur. Zároveň žalovaný bol poučený v takomto listinnom doklade o tom, že právny predchodca žalobcu môže podľa § 43 ods. 13 postúpiť pohľadávku inej osobe aj bez jeho súhlasu. Zmluvou o
postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 30.11.2020 v spojení s prílohou (čl. 56) bolo zistené, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávky z jednotlivých faktúr voči žalovanému na žalobcu. Listom zo dňa 16.12.2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Zároveň výzvou na zaplatenie - predžalobná výzva zo dňa 16.03.2021 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, pričom táto výzva bola odoslaná v zmysle podacieho hárku (čl. 10-11) dňa 22.03.2021 žalovanému.
6. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
7. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
11. Podľa § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
12. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
13. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
14. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
15. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s. a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ uzavreli formulárovú zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby. Právny predchodca žalobcu pripravil návrh takejto zmluvy, pričom pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti s tým, že ide o skutočnosť všeobecne známu a vyplývajúcu aj z Obchodného registra, ktorý je verejne prístupný. Zároveň žalovaný uzatváral túto zmluvu ako fyzická osoba a v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by súvisela s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Z uvedených dôvodov tak súd považoval právneho predchodcu žalobcu za dodávateľa a žalovaného za spotrebiteľa s poukazom na § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd následne žalobcom tvrdené skutočnosti v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu považoval za nesporné, pretože žaloba bola žalovanému riadnym spôsobom doručená, ten sa k nej nevyjadril a ani sa nedostavil sa na pojednávanie, pričom počas konania bol nečinný. Z tohto dôvodu tak skutočnosti tvrdené žalobcom súd považoval za nesporné a vychádzal z nich pri svojom rozhodovaní nakoľko tie boli preukázané aj predloženými listinnými dôkazmi a žalovaný ich nepopieral. Od žalobcu sa s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 CSP očakáva, že uvedie podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré súvisia s predmetom sporu, pričom v sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Na druhej strane však súd má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, keď výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli /napr. podľa § 295 CSP/ a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán. Okrem toho môže vyzvať strany na doplnenie skutkových tvrdení. Zároveň je však potrebné uviesť, že tento materiálny korektív nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť nakoľko jeho účelom je v primeranej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosť tvrdiť, pretože každá strana sporu má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Dokazovanie v sporovom konaní tak nemá slúžiť na zisťovanie toho, čo strany netvrdili. Súd tak mal za preukázané, že žalovanému boli poskytnuté telekomunikačné služby v zmysle dojednaných zmluvných podmienok, pričom následne porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil za poskytnuté služby, a preto právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy. Žalovaný tak porušil záväzok viazanosti v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok aj na dohodnutú zmluvnú pokutu. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, pretože odstúpenie od zmluvy možno považovať za výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., pričom následne došlo k postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tak súd dospel k záveru, že tá bola platným spôsobom dojednaná, pretože právny predchodca žalobcu si ju dohodol pre porušenie záväzku žalovaného riadne a včas platiť poplatky za poskytnuté služby resp. zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu. Táto zmluvná pokuta nemá charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože má degresívny /klesajúci/ charakter v závislosti od dĺžky trvania zmluvného vzťahu a skutočnosti, kedy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti. Okrem toho je potrebné prihliadnuť aj na benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému /zľavy na poskytnuté služby/, pričom výška týchto benefitov zodpovedá sankcii za poskytnuté služby a teda možno hovoriť, že práva a povinnosti zmluvných strán s prihliadnutím aj na benefity, ktoré boli poskytnuté žalovanému sú vyrovnané. (obdobne napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Co/21/2018 zo dňa 22.01.2019). Keďže žalovaný nepreukázal splnenie svojho záväzku voči žalobcovi tak súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
17. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným
plnením a to dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr, pričom výška úrokov z omeškania bola určená k prvému dňu omeškania.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol úspešný v súdnom konaní v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).