Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/3/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej žalobkyne: U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, U. P. V., proti žalovaným: 1. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, V., 2. W. N. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - M. X., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným súdu dňa 20.01.2022, sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, k.ú. Vrakuňa a to byt č. XX, nachádzajúci sa na ulici F. XX na X P.. bytového domu so súp. číslom XXXX (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“) a odovzdať žalobkyni všetky kľúče od predmetnej nehnuteľnosti.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 19.2.2020 darovacou zmluvou nadobudla od svojej matky Ľ. K. predmetnú nehnuteľnosť. Matka Žalobkyne mala v nehnuteľnosti právo doživotného užívania a dňa 16.08.2021 zomrela, a teda vecné bremeno, spočívajúce v povinnosti žalobkyne strpieť na nehnuteľnosti bývanie matk, zaniklo podľa . Počas obdobia, kedy matka žalobkyne bývala v byte, sa tam občas zdržiaval aj brat žalobkyne - žalovaný v 1. rade, a to niekedy aj so svojou družkou - žalovanou v 2. rade. Nájomnú zmluvu nemal s nikým uzavretú a nemal žiaden súhlas k tomu, aby byt užíval, resp. sa v ňom zdržiaval. V dôsledku toho matka žalobkyne podávala opakovane podania na políciu, nakoľko nechcela, aby sa tam žalovaný zdržiaval a prejavoval známky násilia. Po smrti matky žalobkyne, žalovaný v 1. rade so svojou družkou ďalej obývali byt, a to aj napriek absencii nájomnej zmluvy. Žalobkyňa niekoľkokrát bezúspešne vyzývala žalovaného v 1. rade, aby byt opustil. Navyše na ňu žalovaný v 1. rade pôsobil prinajmenšom nátlakovo. Neuhrádzal žiadne nájomné za užívanie bytu. Žalobkyňa bola veľakrát pod veľkým tlakom, lebo byt, v ktorom reálne nebývala, musela v značnej časti financovať. Navyše, takýmto prístupom žalovaného jej bolo znemožnené byt ďalej prenajať alebo inak s ním disponovať. Aktuálne sa cíti bezmocná, nevie si rady so žalovanými, nevie ako ich primať k tomu, aby opustili byt, ktorý bez právneho titulu užívajú. Poslednú výzvu na vypratanie zaslala žalovanému v 1. rade formou sms dňa 14.1.2022, podľa ktorej mal byt opustiť najneskôr 16.1.2022, čo sa však nestalo. Z tohto dôvodu je žalobkyňa nútená podať na žalovaných aj trestné oznámenie. Je jej psychicky veľmi ťažko riešiť veci s bratom súdne, nechce mu ublížiť, chce dosiahnuť iba to, aby žalovaní uvoľnili byt a nezdržovali sa tam proti vôli žalobkyne. Mimo uvedeného žalobkyňa uviedla, že žalovaní sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacujú, keďže byt obývajú, ale nájomné za užívanie bytu neplatia. Žalobkyňa je vo veľkej právna neistote, neustálom tlaku na riešenie situácie so žalovanými, nemá možnosť ďalej nakladať so svojou vlastnou nehnuteľnosťou a obáva sa využiť svojpomocné konanie kvôli povahe žalovaného (násilná povaha, viacero trestných a priestupkových konaní).

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila: čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k. ú. Vrakuňa, uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.12.2021, č. k. -30, čestné vyhlásenie zo dňa 19.01.2022, trestné oznámenie zo dňa 17.01.2022 a iné.

4. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Vrakuňa súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. P.. vo vchode F. XX, V..

5. Ďalej predložila čestné prehlásenie p. P. L. (druh žalobkyne), v ktorom uviedol, že žalobkyňa sa dlhodobo, minimálne od augusta 2021 domáha, aby jej brat s priateľkou opustili jej byt, nachádzajúci sa na F. XX, ktorý zdedila po matke, keďže sa vzájomne nedohodli na užívaní bytu, správajú sa k žalobkyni neúctivo, klamú ju, neplatia to, čo by platiť mali. Žalobkyňa nemôže byt ďalej prenajímať ani užívať, resp. nakladať s ním ako vlastník. Žalovaný v 1. rade sa nechce žiadnym spôsobom dohodnúť, dohodu plniť a chce len využívať situáciu.

6. Žalobkyňa predložila súdu fotografiu sms-komunikáciu medzi ňou a žalovaným v 1. rade, v ktorej žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade aby do 16.01.2022 opustil predmetnú nehnuteľnosť.

7. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

8. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa , je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa nepreukázala existenciu takých skutočností alebo protiprávneho konania žalovaných, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah do vzájomných pomerov strán sporu práve takým spôsobom, akým sa ho domáha žalobkyňa svojím návrhom.

17. Žalobkyňa musí svojim návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jej právom chránených záujmov je objektívne reálna, teda že osoba, voči ktorej návrh smeruje, koná tak, že v dôsledku jej protiprávneho konania môže v konečnom dôsledku dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

Ohrozenie nároku žalobkyne musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť (nestačí iba abstraktná, pravdepodobná možnosť ohrozenia práv strany sporu). Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré taxatívne vymedzuje vo vyššie uvedenom ustanovení . Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby žalobkyňa odôvodnila nebezpečenstvo bezprostredne nej hroziacej ujmy. To znamená, že žalobkyňa musí osvedčiť, že bez vydania požadovaného neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.

19. V posudzovanej veci sa žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vypratania nehnuteľnosti, ktorá je jej vlastníctvom tvrdiac, že je potrebné upraviť pomery strán sporu, aby nedochádzalo ku bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných, nakoľko žalovaní predmetnú nehnuteľnosť užívajú bez právneho dôvodu, nechcú ju vypratať, pričom žalovaní za užívanie nehnuteľnosti neplatia ani nájomné ani náklady spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa záver o existencii nebezpečenstva ujmy bezprostredne hroziacej žalobkyni založila na tom, že žalovaní užívajú jej nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a spôsobujú jej tak škodu, keďže musí financovať byt, v ktorom reálne nebýva. Okrem toho nemôže byt ďalej prenajať alebo s ním disponovať. V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, že o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne nemožno hovoriť bez ďalšieho len preto, že sa momentálne javí, že žalovaní užívajú byt žalobkyne bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho dochádza napr. k jeho opotrebovaniu, opotrebovaniu jeho zariadenia a odberu plynu a elektrickej energie. O nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy nemožno hovoriť ani z dôvodu prípadného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných.

20. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danej veci nebol splnený zákonný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle (ďalej len „“), a to potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

21. Súd má navyše za to, že v danej veci neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by konzumovalo vec samu. Vo veci samej - teda v konaní o vypratanie nehnuteľností (bytu)

- súd ako prejudiciálnu otázku skúma nielen vlastníctvo žalobkyne (ktoré v danej veci nepovažuje za sporné), ale aj ďalšie otázky. Platí, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva a už vôbec nie v rozsahu, ktoré by malo za následok oddialenie rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tým aj zmarenie celého zákonného inštitútu neodkladného (rýchleho) opatrenia.

22. S prihliadnutím na potrebu dokazovania v danom prípade, súd dospel k záveru, že bez konania vo veci samej (o vypratanie nehnuteľnosti), v ktorom by došlo k vykonaniu náležitého dokazovania, kedy súd skúma napríklad otázku prípadného právneho titulu užívania veci, a tým pádom k zisteniu skutočného stavu, nemôže súd vydať rozhodnutie vo vzťahu k žalovaným len na základe tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložiť žalovaným povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Vzhľadom na predmet konania a cieľ sledovaný žalobkyňou súd konštatuje, že nevyhnutná potreba dokazovania je v danom prípade možná len v rámci konania vo veci samej, a nie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto aj z tohto dôvodu sud návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemôže konzumovať vec samu, nemôže mať povahu rozhodnutia vo veci samej a rovnako ani nemôže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

23. Súd naviac uvádza, že základným znakom neodkladného opatrenia je jeho dočasnosť, to znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. Navyše, umožňuje, v prípade zmeny pomerov, jednak z tohto dôvodu zrušiť už nariadené neodkladné opatrenie alebo naopak, napriek skoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie, dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci ( ). Avšak v prípade, ak by súd nariadil žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie a uložil žalovaným povinnosť nehnuteľnosť vypratať, išlo by o trvalé rozhodnutie a konečnú úpravu vzťahov

medzi stranami bez možnosti jeho neskoršieho zrušenia a obnovenia pôvodného stavu; jeho nariadením by tak súd vytvoril nenávratný stav. Aj z tohto dôvodu súd má za to, že nie je možné vyhovieť návrhu žalobkyne a neodkladným opatrením uložiť žalovaným povinnosť nehnuteľnosť vypratať.

24. Záverom súd dodáva, že pokiaľ žalovaní v predmetnej nehnuteľnosti bývajú bez právneho dôvodu a žalobkyňa s týmto nesúhlasí, môže sa žalobou o vypratanie bytu domáhať vypratania bytu žalovanými. Otázka vypratania bytu nepredstavuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, vo vzťahu k návrhu žalobkyne na nariadene neodkladného opatrenia, súd po zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, preto súd návrh zamietol.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Žalovaní mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto by mali mať proti neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).