Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-41-2021.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/41/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti M., U., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti otca L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XX, XXX XX U., a matky U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XXX, XXX XX U., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 9P/50/2021 - 75 zo dňa 02. 09. 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 9P/50/2021 - 75 zo dňa 02. 09. 2021 vo výrokoch I., III. a IV. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Brezno (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ resp. ,,okresný súd“) otcovi L. M., nar. XX.XX.XXXX uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí M., U., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX zníženým výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne na každé dieťa zvlášť, počnúc dňom 01.05.2021, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí (I. výrok). V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie návrh otca zamietol (II. výrok). Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/162/2019-146 zo dňa 06.02.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/18/2020-245 zo dňa 17.06.2020 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (III. výrok). Súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).
1.1 V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 07.06.2021, sa otec maloletých detí domáhal zníženia výživného na maloleté deti na sumu 20 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť od 09.08.2021 a žiadal aj o úplné zastavenie výživného na maloleté deti. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa momentálne nachádza vo vyšetrovacej väzby, kde nie je zamestnaný a nemá žiadny príjem. Po jeho prepustení z väzby sa bude nachádzať v hmotnej núdzi.
1.2 Okresný súd rozhodol s poukazom na čl. 5, § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy výšky výživného na maloleté deti došlo k zmene pomerov hlavne na strane otca maloletých detí, nakoľko tento sa od 27.04.2021 nachádza vo výkone väzby a hoci od 09.06.2021 je zaradený do pracovného procesu, jeho príjem je minimálny a nepostačuje k tomu, aby mohol uhrádzať pôvodné výživné. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletých detí, nakoľko táto v čase posledného rozhodnutia o výživnom bola na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti je nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti. Maloleté deti sú od posledného rozhodnutia staršie o viac ako rok. Aj keď zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, súd prvej inštancie návrhu otca na zníženie výživného vyhovel a znížil výživné na
sumu minimálneho výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to na každé dieťa zvlášť počnúc dňom 01.05.2021 (do 30.06.2021 minimálne výživné predstavovalo sumu 29,42 Eur mesačne, od 01.07.2021 minimálne výživné predstavuje sumu 29,87 Eur mesačne) s prihliadnutím k tomu, že pri výške výživného nemôže súd prihliadať len na vek a potreby maloletých detí, ale aj na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov. Súd prvej inštancie prihliadol najmä k tej skutočnosti, že otec maloletých detí sa od 27.04.2021 nachádza vo výkone väzby, kde do 08.06.2021 nemal žiadny príjem, od 09.06.2021 je zaradený do pracovného procesu a jeho jediným príjmom je pracovná odmena, avšak vzhľadom na jej výšku na túto dobu nie je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať pôvodné výživné. Počiatok zníženia výživného stanovil súd prvej inštancie dňom 01.05.2021, odkedy došlo k zmene pomerov na strane otca maloletých detí tým, že tento sa nachádza vo výkone väzby. Týmto súčasne došlo k zmene rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8P/162/2019-146 zo dňa 06.02.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoP/18/2020-245 zo dňa 17.06.2020 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom.
1.3 O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.
2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte ,,CSP“) odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné na maloleté deti ponechá v pôvodnej výške. Poukázala na skutočnosť, že nie je dôvodné, znížiť vyživovaciu povinnosť na maloleté deti, nakoľko otec maloletých detí sa vlastnou mierou pričinenia, dostal do stavu v akom sa práve nachádza, teda v režime väzobného stíhania. Podľa matky, táto skutočnosť, nepredstavuje takú okolnosť, ktorá by mala umožniť otcovi, aby mal zníženú vyživovaciu povinnosť, vo vzťahu k maloletým deťom. Aj napriek tomu tento režim umožňuje otcovi maloletých zamestnať sa a dosiahnuť oveľa vyšší príjem než otec uvádza. Nie sú osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zníženia vyživovacej povinnosti. Znížením vyživovacej povinnosti, môže dôjsť zároveň k ohrozeniu výživy maloletých detí. Poukázala na skutočnosť, že má zdravotné problémy, pre operovanú krčnú chrbticu musela ukončiť pracovný pomer, ako aj z dôvodu, že starostlivosť o maloleté deti nemal kto zabezpečovať. Poberá dávku v nezamestnanosti, ktorá nestačí na pokrytie potrieb maloletých detí. Poukázala aj na zvýšené výdavky ohľadne zdravotného stavu maloletých detí, ktoré sa zmenili oproti predošlej úpravy vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom.
3. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky vyjadril, pričom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu a návrh otca o zníženie výživného zamietol v plnom rozsahu.
3.1 Uviedol, že odvolanie matky považuje za dôvodné. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil aktuálne odôvodnené potreby maloletých detí, ale len aktuálnu situáciu otca maloletých detí. Potreby maloletých detí si vyžadujú stále vyššie náklady. Otec maloletých detí sa dostal do nepriaznivej situácie vlastným pričinením. Kolíznemu opatrovníkovi navyše bolo doručené oznámenie o nadchádzajúcom prepustení otca maloletých detí JX.z VTOS dňa 27.12.2021.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že plne súhlasí s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko sa momentálne nachádza vo výkone trestu v Dubnici, momentálne nemá žiadny príjem, nakoľko je nezaradený. Matka maloletých detí má veľkú možnosť zamestnať sa, keďže je ,,vonku“ a nie stále sa vyhovárať na operovanú chrbticu, ktorú má podľa jeho názoru v porovnaní s jeho (trieštivá zlomenina C7) v ,,luxusnom“ stave.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
6.1 Podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
7. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
7.1 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
8. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8.1 Podľa ustanovenia § 62 ods.1, 2, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8.2 Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
8.3 Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Podľa citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, len ak sa zmenia pomery. Znamená to teda, že nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena pomerov. Zmenou pomerov podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konania o výživnom. Závažnejšia zmena pomerov môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania rodiča, dlhodobou práceneschopnosťou rodiča, vznikom novej vyživovacej povinnosti na strane rodiča, nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod.
10. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8P/162/2019-146 zo dňa 06. 02. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoP/18/2020-245 zo dňa 17. 06. 2020, kde bola otcovi maloletých detí uložená vyživovacia povinnosť, a to na maloletého U. vo výške 90 Eur mesačne, na maloletú XXvo výške 80 Eur mesačne a na maloletú XX vo výške 70 Eur mesačne. Otec maloletých detí v čase rozvodu býval pri rodičoch v ich rodinnom dome. Pracoval v Železiarňach Podbrezová, a.s. na 2 smeny s priemerným čistým mesačným zárobkom 816,82 Eur. Uplatňoval si daňový bonus na maloleté deti. Bol zdravý. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti je nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti.
11. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné; súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, nezistil skutočný stav veci (§ 35 CMP), nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP). Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nezohľadnil aktuálne odôvodnené potreby maloletých detí (súd prvej inštancie zohľadnil len aktuálnu situáciu otca maloletých detí, ktorý sa toho času nachádzal vo väzbe) a dôsledne nezistil celkové majetkové pomery a schopnosti obidvoch rodičov, najmä teda otca ako povinnej osoby.
12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
13. Súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami, preto krajský súd jeho rozhodnutie v napadnutom I. a III. výroku zrušil a vrátil mu v tomto rozsahu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie prvoinštančný súd neskúmal potrebu výživného pre maloleté deti podľa ich potrieb, náležite nezistil skutočný stav veci (§ 35 CMP), nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 CMP).
14. V predmetnom konaní sa otec maloletých detí vlastným konaním zbavil možnosti plniť si svoje povinnosti a toto konanie nemôže ísť bez ďalšieho na ťarchu maloletých detí, ktoré sú plne odkázané na výživu a starostlivosť svojich rodičov. Otec svojim neuváženým konaním spôsobil, že zo zákonných dôvodov bola na neho uvalená väzba, čím sa zbavil objektívnej možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Toto jeho konanie nie je možné pričítať v celom rozsahu na ťarchu maloletých detí, pretože priznanie výhody zmeny pomerov na strane otca len pre vzatie do väzby by bolo v rozpore s dobrými mravmi pri určovaní zmeny pomerov a pri uvažovaní o zmene výšky výživného by rozhodnutie bolo v neprospech maloletých detí; nesledovalo by najlepší záujem maloletých detí. Maloleté deti nemôžu byť sankcionované za neuvážené správanie svojho rodiča znížením výživného. Správanie otca, ktorým sa zbavil možnosti aktívne sa zúčastňovať na výchove detí a aj zabezpečovať ich potreby a preniesol túto svoju rodičovskú povinnosť ako bremeno na druhého rodiča, nie je dôvodom na znižovanie výživného. Okresný súd nezistil celkové majetkové a sociálne pomery obidvoch rodičov, vôbec nezisťoval majetkové pomery otca, či vzhľadom na jeho celkové majetkové pomery je/nie je (t.j. nie len súčasný príjem) v jeho možnostiach plniť vyživovaciu povinnosť a v akom rozsahu, tiež v konaní nebolo zistené, či je v možnostiach otca zaradiť sa do pracovného pomeru (aj v čase obmedzenia slobody), tak aby dosiahol vyšší príjem.
15. Odvolací súd navyše dodáva, že ak ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine upravuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá povinný výhodnejšieho zamestnania, či zárobku, resp. majetkového prospechu; o to viac treba prihliadať na okolnosť, ak k zníženiu príjmu, resp. životnej úrovne povinného dôjde v dôsledku jeho protiprávneho konania.
16. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušiť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
17. Odvolací súd zrušil a vrátil aj IV. výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania ako výrok súvisiaci (§379 písm. a) CSP).
18. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
19. Okresný súd po vrátení veci sa vysporiada s odvolacími námietkami matky, vykoná dokazovanie v naznačenom smere, zistí, či otec neukončil výkon väzby. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav veci (§ 36, 37 CSP), dospieť k zisteniu, či došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Súd musí skúmať zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov v konaní. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť, vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, aké sú konkrétne aktuálne potreby detí, ani aktuálne schopnosti, možnosti, majetkové pomery ich rodičov. Okresný súd preto zistí aktuálne konkrétne odôvodnené potreby oprávneného - detí (t.j. zistí konkrétnu výšku nákladov potrebných na zabezpečenie ich potrieb), zistí aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných osôb (subjektívne a objektívne podmienky), možnosti výšky dosiahnutia príjmu, ich životnú úroveň. Je nevyhnutné zistiť konkrétne výdavky účastníkov, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné (napr. náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotným stavom, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, výdavkami na výkon povolania). Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov sú predmetom dokazovania aktíva aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Pre posúdenie schopností a možností rodiča sú rozhodujúce jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností, ponukou práce na trhu práce (t.j. aj v ÚVV), jeho schopnosťou a ochotou realizovať sa na pracovnom trhu. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Skutkové zistenia z vykonaného dokazovania je potrebné primeraným spôsobom uviesť v odôvodnení rozhodnutia tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné. Po náležitom zistení skutočného stavu veci, súd prvej inštancie opätovne posúdi dôvodnosť návrhu otca.
20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).