Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/43/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja , v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: G. I., nar. XX. Y. XXXX, trvale pobytom P. I. X, I., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o vymoženie 1.090 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -12 z 25. augusta 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

II. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil (I.) a rozhodnutie o trovách exekúcie vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (II.). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou , , , , , EP ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30. júna 2016, ďalej len „EP“); , , a , , , , ZoSÚ2001 ( o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „ZoSÚ2001“) a až ods. 4 ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „OZ“). Vecne dôvodil, že exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., pod sp. zn. SR 00898/10 zo 17. marca 2010, ktorým bol oprávnenej priznaný nárok zo zmenky. Oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie, tvrdila, že právny vzťah medzi oprávnenou a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere, právny dôvod vzniku záväzku nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože nespĺňa podmienky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi na jeho posúdenia ako vzťahu spotrebiteľského, právny vzťah nie je možné pokladať za spotrebiteľský úver. Oprávnená návrh na vykonanie exekúcie doplnila podaním z 21. januára 2016, v ktorom opísala rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, v ktorom zároveň uviedla, že exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, a to s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúceho sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa . Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere č. 2430347 uzatvorenú oprávnenou a povinným 6. apríla 2009 a zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi je nutné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah. S poukazom na EP súd pristúpil k skúmaniu samotnej zmluvy o úvere ako aj exekučného titulu a zistil, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nebolo prihliadnuté na rozpor s dobrými mravmi a so

zákonom a povinnému nebola poskytnutá ochrana zákonom patriaca spotrebiteľovi. Zmluva o úvere v danom prípade má náležitosti vyžadované ZoSÚ2001, pričom v zmluve absentuje okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a v zmluve je neplatne dojednaná odplata za úver, ktorý predstavuje 96 % požičanej sumy. Za nekalú obchodnú praktiku súd považoval aj skutočnosť, že povinný musel vyplniť zmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje sankciu 91,25 % ročne (pre spotrebiteľa zákonom zakázanú ) a toto bola podmienka poskytnutia úveru. Práve pre uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekúciu je potrebné podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože pri vydaní exekučného titulu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Na ochranu spotrebiteľa (povinného) nebolo prihliadnuté, pričom v časti výšky odplaty ide o rozpor s dobrými mravmi. O trovách exekúcie rozhodol tak, že o tomto nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Odvolanie odôvodnil s poukazom na , . Oprávnená posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmietla. Poukazuje na to, že 6. apríla 2009 uzavrela s povinným zmluvu o úvere č. 2430347, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel (ďalej len ,,zmluva o úvere“). V zmysle o spotrebiteľských úveroch je ,,spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,“ Dôležité je na aký účel bol úver poskytnutý, nie na aký účel spotrebiteľ finančné prostriedky použil. Skutočnosť na čo povinný spotrebiteľ finančné prostriedky využil oprávnená neskúma, pre oprávnenú ide o nepodstatnú informáciu. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468

- 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 - 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Vyššie uvedenú argumentáciu oprávneného potvrdil prostredníctvom svojho rozhodnutia aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.03.2017, sp. zn. -53, v ktorom konštatoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“) v znení prijatom novelou síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje

(obdobne NS SR ). V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) EP a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby súd druhej inštancie napadnuté uznesenie vo výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

3. Povinný a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali ani sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a EP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( a EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zastavení exekúcie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v uvedenej časti ( a ).

5. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá EP ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo 9. júna 2010, kedy bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal 4. augusta 2010 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie 26. augusta 2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Dňa 3. februára 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené 21. januára 2016. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie.

8. Účelom , ktorým sa menil a dopĺňal v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na ust. sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

10. Na zdôraznenie správnosti považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávnenej a povinného vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinný vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnená ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný je označený v zmluve o úvere takými údajmi ako meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a číslo OP, ktoré sú charakteristické pre fyzickú osobu - spotrebiteľa. Na uvedenom nemení nič ani to, že povinný v zmluve označil ako účel poskytnutia finančných prostriedkov „na účel zamestnania“. V zmysle v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, právny vzťah medzi oprávnenou a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle a nasl. . Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený ( a a ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávnenej, že úver bol poskytnutý za účelom povolania (zamestnania). Ako už bolo uvedené vyššie, v zmluve o úvere je povinný označený menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom OP. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný taktiež označený menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom OP. To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle v spojení s . Rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinný síce označil v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jej povolanie (zamestnanie), to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v . Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania, a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci jej povolania, ako je tomu v danom prípade. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je povolanie. Poskytnutie úveru na povolanie totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávnenou, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky, ktoré rovnako meniť nemohol.

12. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 00898/10 zo 17. marca 2010, pričom z odôvodnenia vyplýva, že žaloba podaná na rozhodcovský súd bola dôvodná, nakoľko žalovaný si v určenej lehote nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z vystavenej zmenky, pričom nebola bližšie skúmaná zmluva o úvere. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nevyplýva, že by sa rozhodcovský súd zaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

13. Táto skutočnosť je o to relevantnejšia, že neprijateľnou podmienkou je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nakoľko takáto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je neprimerane vysoký ako sankcia spojená s nesplnením záväzku vrátiť peňažnú sumu, a teda ide o neprijateľnú podmienku. Tu je dôležité poukázať aj na rozpor so zákonom, keď zmluva o úvere zo 6. apríla 2009 neobsahuje obligatórnu náležitosť RPMN v zmysle , a teda spotrebiteľ nemal reálnu možnosť posúdiť výhodnosť, resp. nevýhodnosť úveru, čo spôsobuje, že úver mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia exekúcie (výrok I.) ako vecne správne potvrdil.

14. V tomto konaní mal plný úspech povinný v zmysle . Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania povinnému, v prejednávanej veci však možnosť priznania

náhrady vylučovalo to, že povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli ( a contrario i za použitia analógie podľa ).

15. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).