Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/58/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, V.-P., t.č. bytom K. XXXX, X., Česká republika, proti osobám oprávneným na výživné: 1/ P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, 2/ E. O. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XXX, t. č. bytom G. F. XX/XX, XXXX S., u F. F., Rakúska republika, o zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 19. mája 2021, č.k. -54, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a závislom výroku III. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči E. O. F. uloženú rozsudkom OS Senica, č.k. -62 zo dňa 16.02.2006 s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku súd návrh zamietol (výrok II.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvej inštancie domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči synom z dôvodu, že vyživovacia povinnosť bola naposledy stanovená rozsudkom OS Senica, č.k. , pričom obaja synovia sú už plnoletí, zárobkovo činní, neštudujú, ani sa nevzdelávajú. Má za to, že vyživovacia povinnosť určená súdom na obe deti v sume 50 Eur by mu mala byť zrušená. V návrhu neuviedol, odkedy chce vyživovaciu povinnosť zrušiť. Osoby oprávnené na výživné sa k návrhu písomne nevyjadrili. Syn E. O. F. sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť neospravedlnil. Navrhovateľ súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom osoby oprávnenej na výživné 1/ P. F. a zistil, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom OS Senica, č.k. -62 zo dňa 06.02.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2006 ale len voči E. O. F., ktorý bol vtedy ešte maloletý. Bol zverený do osobnej starostlivosti matke a navrhovateľovi - jeho otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu 645,- Sk mesačne. Osoba oprávnená na výživné 1/ P. F. vypovedal, že neštuduje od roku 2017, po škole sa zamestnal, od marca 2021 je SZČO, má stály príjem. Nevedel uviesť, ktorým rozsudkom bolo naposledy naňho určené výživné, tento rozsudok k dispozícii nemá. Pokiaľ má vedomosť, jeho brat E. O. ukončil štúdium v roku 2020, t.č. žije a pracuje vo X. s matkou. Navrhovateľ napriek niekoľkým výzvam zo strany súdu nepredložil súdu posledné rozhodnutie o výživnom pokiaľ ide o P. F.. Tento rozsudok sa nenachádza ani v archíve OS Senica, ani v archíve OS Malacky. Právne vec posúdil podľa § 78 ods. 1 a § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne, obaja synovia sú už plnoletí, zárobkovo činní, majú stály príjem a teda nadobudli schopnosť sami o seba sa postarať. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vzhľadom na uvedené súd návrhu, pokiaľ išlo o osobu oprávnenú 2/ E. O. v plnom rozsahu vyhovel, vyživovaciu povinnosť zrušil odo dňa právoplatnosti rozsudku, nakoľko navrhovateľ nepreukázal súdu presný čas odkedy sa tento zamestnal. Pokiaľ ide o osobu oprávnenú 1/P., nakoľko do vyhlásenia rozsudku navrhovateľ nepredložil súdu rozhodnutie, ktorým mala byť vyživovacia povinnosť, ktorej zrušenia sa domáha, určená, preto

súd v tejto časti návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie a to jeho zamietajúcej časti podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že nesúhlasí s časťou rozsudku týkajúcou sa P. F., kedy vyživovacia povinnosť k nemu mala byť zrušená k dátumu 16.03.2018, napriek tomu výživné naňho posielal na účet jeho matky, ktorý je vedený v rakúskom peňažnom ústave až do septembra roku 2020. Nebol schopný súdu predložiť posledné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti na syna P., nakoľko pri sťahovaní tento zrejme stratil. Nie je jeho vinou, že predmetný rozsudok sa v archívoch Okresného súdu Senica alebo Malacky nedohľadal. Starší syn P., je ako sám uviedol, zarábajúci už od roku 2017, v súčasnej dobe má zdroj príjmu ako osoba samostatne zárobkovo činná. Tieto skutočnosti mal súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť a následne rozhodnúť tak, že sa ruší vyživovacia povinnosť k obom synom. Jeho zdravotný stav mu v súčasnosti neumožňuje, aby sa zúčastnil súdneho konania. Navrhol, aby súd vo veci konal, následne rozsudkom vyhovel návrhu odvolateľa v časti týkajúce sa syna P.. Doložil k odvolaniu čestné prehlásenie, že nemá vo svojej držbe z dôvodu straty pri sťahovaní rozsudok Okresného súdu v Senici, ktorý sa týkal určenia vyživovacej povinnosti voči synovi P. F., nar. XX.XX.XXXX.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom a účastníkom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu a v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania v medziach daných rozsahom odvolania ( ), bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa/povinného voči oprávneným P. F., nar. XX.XX.XXXX a E. O. F., nar. XX.XX.XXXX.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým vo výroku II. vo zvyšku návrh zamietol, teda v časti návrhu o zrušenie výživného na P. F..

6. Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti na dvoch synov P. a E.. Na E. bola vyživovacia povinnosť zrušená výrokom I. napadnutého rozsudku. Voči tejto časti rozsudku nebolo podané odvolanie, preto táto časť rozsudku sa stala právoplatnou a predmetom konania ďalej zostalo len zrušenie vyživovacej povinnosti na P.. Z výpovede P. F. na pojednávaní vyplynulo, že je už schopný sám sa živiť, od roku 2017 neštuduje a po škole sa hneď zamestnal, od marca 2021 je samostatne zárobkovo činnou osobou, má stály príjem. V konaní však nebol zistený rozsudok, ktorým bola vyživovacia povinnosť na P. F. určená. Súd z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom a to nepredložením uvedeného rozsudku, návrh na zrušenie tejto vyživovacej povinnosti zamietol.

7. Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti je mimosporovým konaním.

8. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

9. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

10. Mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

11. V danom prípade sa súd prvej inštancie snažil zistiť existenciu rozsudku o určení výživného na P. F., avšak tak navrhovateľ, ako aj P. F. uviedli, že tento rozsudok nemajú k dispozícií. Súd dopytoval tiež

Okresný súd Senica a Okresný súd Malacky, ktoré súdy však oznámili, že lustráciou sa im nepodarilo nájsť rozhodnutie o určení výživného na P. F.. Z výpovede P. vyplynulo, že výživné otec platil na účet matky, na účet P., ani do jeho rúk výživné navrhovateľ neplatil. Odvolací súd tu má za to, že súd prvej inštancie nevyužil všetky možnosti na zistenie, resp. na získanie rozsudku o určení výživného na P.. Vzhľadom k výpovedi P. mal za to, že bolo vhodné na uvedenú skutočnosť dopytovať matku oprávnených F. F.. Ďalej súd prvej inštancie nevyzval navrhovateľa, aby oznámil, odkedy navrhuje vyživovaciu povinnosť zrušiť. V odvolaní navrhovateľ však uviedol, že od 16. marca 2018 mala byť táto vyživovacia povinnosť na P. zrušená. Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti však bol navrhovateľom podaný až dňa 17.08.2020. Bude preto potrebné preukázať, či v tejto dobe už bol P. F. schopný sám sa živiť.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu na zrušenie výživného na P. F. (výrok II.) podľa ust. , zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vyzve matku oprávneného P. na predloženie rozsudku o určení výživného na P. F.. V prípade, ak uvedený rozsudok nepredloží z dôvodu, že ním nedisponuje, tak matku vyzve na oznámenie, či bolo vôbec výživné na P. F. určené súdom, ak áno, ktorým, v ktorom roku, akou sumou a ak sa preukáže, že vyživovacia povinnosť bola súdom určená, tak súd prvej inštancie doplní dokazovanie aj ohľadne účinnosti zrušenia vyživovacej povinnosti. Súd prvej inštancie doplnené vykonané dokazovanie riadne vyhodnotí, vo veci opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie náležite odôvodní, pričom zároveň rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

13. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).