Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-6-2021.pdf
PDF · 99.16 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava, Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, právneho zastúpeného spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, proti žalovanému: F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D., R. U. XX, právne zastúpenému JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, advokátkou so sídlom U., W. XX, o zaplatenie 31.646,24 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/290/2010-878 zo dňa 10.9.2020, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie sumy 12.970,37 eur s príslušenstvom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.646,18 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 28.12.2010 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 35,16%.
Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 32,42 % a voči žalovanému v rozsahu 67,58 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom, v poradí druhým, okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu o zaplatenie 12.970,37 eur s príslušenstvom (v poradí prvým rozsudkom vyhovel žalobe v rozsahu o zaplatenie 16.719,80 eur s príslušenstvom, v ktorom výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý; zároveň odvolací súd v časti zmenil rozsudok/výrok okresného súdu o zamietnutí žaloby vo zvyšku a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.158,03 eur; pričom vo zvyšnej časti výroku o zamietnutí žaloby rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie - šlo o predmet konania, o ktorom rozhodol okresný súd aktuálne napadnutým rozsudkom). 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebol dôvod zaviazať žalovaného k plneniu nad rámec plnenia už právoplatne priznaného v poradí prvým rozsudkom (16.719,80 eur s príslušenstvom). V tejto súvislosti uviedol, že pri posúdení bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H. vychádzal z posudku MUDr. J. (za zohľadnenia miery spoluzavinenia menovaného poškodeného na vzniku škody v rozsahu 40 %, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd). Ostatné posudky predložené v konaní neboli vypracované na objednávku súdu (MUDr. H., MUDr. K.), v posudku MUDr. C. nebolo určené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, posudok MUDr. K. bol vypracovaný len v rámci likvidácie poistného plnenia a nemá ani náležitosti znaleckého posudku. Naproti tomu MUDr. Kollár sa dostatočne, presvedčivo a erudovane vysporiadal s úlohami stanovenými súdom, podrobne sa vysporiadal s psychiatrickým aj osobnostným profilom poškodeného H. pred úrazom,
ako aj po ňom. Posudok MUDr. Kollára ako znalca z oblasti, z odvetvia lekárstva, oblasť psychiatria bol realizovaný v spojení s konzultáciou so znalcom z oblasti psychológie Mgr. Kollárovou. Žiadny zo znalcov okrem MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej nevyšetrili poškodeného osobne, iba vychádzali zo zdravotnej dokumentácie, či lekárskych správ, z čoho vyplýva, že najobjektívnejšie zdravotný stav posúdili práve dvaja menovaní. Zároveň hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúce z duševných porúch je nepochybne v kompetencii psychiatra, čo vyplynulo aj z konfrontácie zúčastnených znalcov. Nešlo o fatálny následok úrazu, k čomu by sa vedel najerudovanejšie vyjadriť znalec - traumatológ. Posudok MUDr. C. síce konštatuje úraz hlavy a súvisiace následky, avšak, ako už bolo povedané, neurčuje bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Vyššie uvedené okresný súd zdôraznil aj v súvislosti s poukazovaním žalobcu na konštatovanie odvolacieho súdu, že posudky MUDr. Kollára a MUDr. Kollárovej sú príliš prísne. 3. Okresný súd ďalej argumentoval, že hoci je rozdiel v počte bodov určených MUDr. Kollárom, MUDr. H. a MUDr. K., vzhľadom na vyššie uvedené (len MUDr. Kollár bol ustanovený súdom, len MUDr. Kollár aj osobne vyšetril poškodeného atď.) ako i s ohľadom na všetky skutočnosti nepovažuje posudok MUDr. Kollára za neprimeraný, či prísny, s prihliadnutím aj na okolnosti súvisiace s liečbou poškodeného, ktorý si svoju liečbu a zdravotný stav zhoršoval nedodržiavaním liečebného režimu a chronickým požívaním alkoholu, teda svojím konaním zhoršoval svoj stav, a (teda) aj svoje spoločenské uplatnenie. Aj podľa znalca MUDr. Štefánka nedodržiavanie liečebného režimu a chronické požívanie alkoholických nápojov má za následok progresív vývoja organického psychosyndrómu, zvýraznenie alterácie osobnosti, zhoršenie porúch správania, konania a kognitívneho deficitu. Tvrdenia MUDr. Kollára ohľadom toxikácie alkoholom potvrdili aj ostatní vypočutí lekári. V jeho posudku neboli žiadne rozpory a nebol žiadny dôvod pochybovať o jeho záveroch, na rozdiel od ostatných vypočutých lekárov, ktorí pred súdom potvrdili a zhodli sa s konštatovaním MUDr. Kollára, keď nezvratné následky úrazu boli nesporné, avšak je potrebné skúmať všetky okolnosti, nielen prihliadať na samotné následky. 4. K tvrdeniu žalobcu o zhode znalcov, že následky úrazu by boli rovnaké bez ohľadu na to, či poškodený požíval alebo nepožíval alkoholické nápoje, okresný súd uviedol, že k takému zhodnému záveru nedošlo. Znalci sa zhodli, že požívaním alkoholu dochádzalo k toxikácii mozgu, a zároveň bolo nepochybné, že poškodený H. nedodržiaval liečebný režim. Pokiaľ by ho dodržiaval a nepožíval alkoholické nápoje, nemuselo by dochádzať k takému negatívnemu progresu; hoci je nepochybné, že na samotných následkoch úrazu - ťažké poškodenie mozgu - už to nemalo vplyv. Požívanie alkoholu a nedodržiavanie liečebného režimu však zhoršovalo progresiu liečenia a navyšovali sa aj jeho náklady. 5. Žalobca sa nevedel vyjadriť (jeho právna zástupkyňa pred súdom doslova uviedla „k tomu sa neviem vyjadriť“), prečo akceptoval pri uplatnení žalovanej istiny práve posudok MUDr. K., hoci v konaní boli na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H. vypracované viaceré posudky. Pokiaľ žalobca napriek tomu trval na uplatnenom nároku v plnom rozsahu, šlo len o špekulatívne a účelové uplatňovanie takého nároku. Pokiaľ žalobca poskytol poškodenému plnenie bez riadneho odborného posúdenia, automaticky na základe predloženého posudku, nemôže to byť na úkor žalovaného. 6. Ohľadom rozsahu, resp. ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H. súd prvej inštancie na podporu svojich predchádzajúcich záverov, resp. správnosti posudku MUDr. Kollára, poukázal na skutočnosť, že S. H. bol trestným rozkazom sp. zn. 28T/4/2018 zo dňa 13.2.2018, právoplatným toho istého dňa, uznaný za vinného zo spáchania zločinu podľa § 208 Tr. zák., t. j. úmyselného trestného činu. Menovaný v postavení obvineného nebol oslobodený spod obžaloby pre nepríčetnosť, prípadne vyvodené iné závery zodpovedajúce okolnosti zníženej príčetnosti obvineného. 7. Pokiaľ sa žalobca domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalovanú istinu v časti nákladov na znalecký posudok vo výške 30 eur a 50 eur, z ničoho okrem likvidačnej správy nevyplýva, že tieto sumy boli skutočne nákladom a skutočne boli zaplatené. Nie je zrejmé, komu boli zaplatené, kým boli zaplatené a kedy boli zaplatené. Teda z ničoho nevyplýva, že vôbec takýto náklad vznikol. 8. Okresný súd dodal, že aj keď nejde o náhradu škody, a teda ani o moderačné právo súdu, nemožno zaviazať žalovaného na celú istinu len preto, že žalobca toľko zaplatil z garančného fondu. Bolo jeho vecou a v jeho záujme správne a odborne posúdiť rozsah zodpovednosti. Nejde o automatickú regresnú povinnosť zaplatiť v požadovanej výške a len súd môže preskúmať, posúdiť, ak je to sporné, mieru zavinenia, či spoluzavinenie poškodeným. Ak žalobca poskytol plnenie z garančného fondu v určitej výške bez riadneho zohľadnenia spoluzavinenia poškodeného, je to jeho vecou, avšak nesmie to ísť na úkor žalovaného.
9. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 18 % s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vychádzal zo záveru o prevažujúcom úspechu žalobcu v spore (59 % : 41 %; teda čistý úspech je 18 %) pri aplikácii § 255 ods. 2 CSP.
10. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktorého náklady boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu, okresný súd priznal štátu - SR nárok na náhradu trov mu vzniknutých, a to voči žalobcovi v rozsahu 41 % a voči žalovanému v rozsahu 59 %.
11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny - vyhovenia žalobe v celom rozsahu. 12. S poukazom na body 29. a 30. odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu odvolateľ/ žalobca namietal, že okresný súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Ani len okrajovo neskúmal mieru, ktorou poškodenie mozgu, spôsobené dopravnou nehodou, malo mať dopad na správanie poškodeného, a to na nedodržiavanie liečebného režimu, alkoholizmus či hazardné hráčstvo. Poukázal na vnútornú rozpornosť znaleckého posudku MUDr. Kollára, nakoľko na jednej strane z neho vyplýva, že určité poruchy ako je hazardné hráčstvo či závislosť od alkoholu vznikli až po úraze, a teda tieto poruchy mohli vzniknúť práve v dôsledku poškodenia mozgu, no na druhej strane táto skutočnosť, či minimálne jej zhodnotenie absentuje pri stanovení bodového ohodnotenia a dokonca uvedené správanie, ktoré poškodený nemal tak celkom vo svojich rukách, mu uvedený znalec kládol výlučne ako priťažujúcu okolnosť. Správanie poškodeného bolo v určitej miere zapríčinené poruchou mozgu, ktorá nastala v dôsledku dopravnej nehody, čo je nevyhnutné zohľadniť pri posudzovaní bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Nerešpektovaním právneho názoru odvolacieho súdu okresný súd porušil princíp právnej istoty, ako aj právo žalobcu na spravodlivý proces. 13. Pokiaľ mal okresný súd za to, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúceho z duševných porúch je vo výlučnej odbornej kompetencii psychiatra (a nie traumatológa), a teda znalecký posudok MUDr. Štefánka je irelevantný, odvolateľ - žalobca poukázal na skutočnosť, že ide o súdom ustanoveného znalca, preto je absurdné, pokiaľ ho súd nezohľadnil. Jedná sa zároveň o hrubé porušenie zásady hospodárnosti konania, nakoľko náklady menovaného znalca budú znášať strany sporu. MUDr. Štefánek bol ustanovený zo zoznamu znalcov v príslušnom odbore v súlade so zákonom, a teda jeho znalecký posudok je nutné považovať za relevantný a rovnocenný s posudkom iného súdom ustanoveného znalca.
14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
15. Krajský súd ako súd odvolací vec (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP) rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP (fakticky ho v časti zmenil a vo zvyšku zamietajúceho výroku potvrdil).
16. Primárne je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné zdôrazniť, že z jeho principiálnej viazanosti odvolacími dôvodmi vyplýva možnosť/nevyhnutnosť odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku práve a len z dôvodov vymedzených odvolateľom. 17. V naznačených súvislostiach následne platí, že sa v zásade možno stotožniť s tvrdením, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré má vyplývať z duševných porúch, je vo výlučnej odbornej kompetencii psychiatra. V súdenom prípade však, podľa názoru krajského súdu, nemožno uplatniť uvedenú hypotézu. Poškodený totiž utrpel úraz hlavy so zakrvácaním do ľavej postrannej komory a pod mozgovú kôru do bielej hmoty mozgu, difúzne axonálne poškodenie mozgu, poúrazový opuch mozgu atď. (prepúšťacia správa z Oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny NsP Žilina po hospitalizácii na oddelení od 31.5.2008 do 4.6.2008). Nešlo teda „len“ o duševnú poruchu bez ďalšieho. Vzhľadom na uvedené je hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného aj v kompetencii lekára, resp. znalca z odboru traumatológia. 18. Zároveň, pokiaľ okresný súd konštatoval, že dokonca znalci zhodne uviedli, že hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré má vyplývať z duševných porúch, je vo výlučnej kompetencii psychiatra (ktorú tézu v zásade krajský súd nespochybňuje - viď vyššie), uvedené konštatovanie pre účely prejednávanej veci dostatočne nešpecifikoval - predovšetkým neuviedol, ktorí znalci toto tvrdili. Daná téza je uvedená len v písomnom odbornom vyjadrení MUDr. Kollára zo dňa 11.3.2015 (č. l. 366).
19. MUDr. Kollár s Mgr. Kollárovou so svojom znaleckom posudku konštatovali, že u poškodeného H. sa jednalo aj o také úrazové poškodenie mozgu, ktoré nepochybne má určitý nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť sebareflexie a kritickosti (okrem iného teda aj na schopnosť uvedomiť si svoje problémy s alkoholom, svoje poruchy správania - a tieto prípadne následne korigovať), na jeho schopnosť odolať baženiu (pudeniu) k požitiu alkoholu...na jeho motivačné schopnosti (k prípadnej abstinencii a protialkoholickej liečbe) atď. Uvedené skutočnosti naposledy menovaní znalci konštatovali v zhrnutí pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného významných medicínskych skutočností (str. 49, 50 ich znaleckého posudku zo dňa 30.11.2015), následne ohodnotili sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného H. na 700 bodov, so zvýšením podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 35 %, teda celkovo 945 bodov. Podľa názoru krajského súdu však neboli zohľadnené pri určení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného adekvátne. 20. K uvedenému záveru dospel krajský súd predovšetkým porovnaním s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného znalcom MUDr. Štefánkom, ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného H. na 1.040 bodov, za jeho súčasného zvýšenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. na dvojnásobok, teda celkovo 2.080 bodov. 21. Na druhej strane, ani posudok MUDr. Štefánka podľa názoru odvolacieho súdu, nepostihuje všetky aspekty dotknutého prípadu relevantné pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H.. Konkrétne tie, ktoré na str. 49 v bode 1 svojho posudku uviedli MUDr. Kollár s Mgr. Kollárovou, t. j. premorbídne osobnostné prvky emočnej nestability, impulzivity, žiarlivosti poškodeného H. a predovšetkým jeho škodlivé požívanie alkoholu; a to napriek tomu, že MUDr. Štefánek v Doplnení jeho znaleckého posudku na č. l. 600 a nasl. spisu (ktorým stanovil bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H.) konštatoval, že vychádzal aj z významných medicínskych skutočností uvedených na č. l. 49 znaleckého posudku MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej).
22. Zhrnúc opísané, ani jeden z oboch podaných znaleckých posudkov nereflektuje adekvátne na všetky relevantné okolnosti daného prípadu. 23. MUDr. Kollár a Mgr. Kollárová, ako už krajský súd uviedol vyššie, nezohľadnili, resp. zohľadnili nedostatočne tú okolnosť, že úrazové poškodenie mozgu S. H. malo a má nepochybne nepriaznivý vplyv na jeho schopnosť sebareflexie a uvedomenia si svojich problémov s alkoholom, odolávanie pudeniu k hazardnému hráčstvu a požívaniu alkoholu, prípadne na jeho schopnosť motivovať sa k abstinencii a protialkoholickej liečbe. Pritom to bolo práve poúrazové požívanie alkoholu, nedodržiavanie liečebného režimu atď., ktoré mali vplyv na stanovenie hodnoty (relatívne nízkej) sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H.. 24. A MUDr. Štefánek zasa nedostatočne zohľadnil negatívne osobnostné prvky poškodeného H., ktorými tento disponoval pred úrazom, a ktoré úraz umocnil, a predovšetkým jeho alkoholickú „históriu“, v predúrazovom období, kde šlo „dá sa povedať, že o nábeh na závislosť“ (vyjadrenie MUDr. Kollára), ktorá sa tiež nepochybne podpísala pod poúrazovú zvýšenú konzumáciu alkoholu (ktorá prerástla do alkoholickej závislosti) a v dôsledku toho aj pod urýchlenie progresie negatívnych následkov úrazu. Zároveň, MUDr. Štefánek priznal plné zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., t.j. na dvojnásobok. Je nepochybné, že poškodený H. utrpel úraz v relatívne mladom veku 25 rokov, avšak vznik sťaženia spoločenského uplatnenia je možný aj v už oveľa nižšom veku. 25. Na základe prezentovaných téz a záverov krajský súd stanovil ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H. úvahou vychádzajúcou z podaných znaleckých posudkov MUDr. Kollára a Mgr. Kollárovej na strane jednej (945 bodov - dolná hranica úvahy) a MUDr. Štefánka na strane druhej (2.080 bodov - horná hranica úvahy), v dolnej polovici „sadzby“ 945 až 2.080 bodov, a to v rozsahu 1.250 bodov. Rozdiel medzi uvedeným ohodnotením a okresným súdom priznaného nároku 945 bodov (vychádzajúc z ohodnotenia znalcami MUDr. Kollárom a Mgr. Kollárovou) je tak 305 bodov, čo pri hodnote 1 bodu 14,46 eur predstavuje sumu 4.410,30 eur. Po znížení o 40 % predstavujúcich mieru spoluzavinenia poškodeného H. na vzniku škody tak krajský súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.646,18 eur. 26. Žalovaného zaviazal v prospech žalobcu aj k povinnosti zaplatiť úrok z omeškania z tejto sumy, a to vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. počnúc 28.10.2010. 27. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
28. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania.
29. Žalobca sa v spore domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 31.848,20 eur s príslušenstvom. Celkovo (v zmysle všetkých vydaných súdnych rozhodnutí) bol úspešný čo do zaplatenia 21.524,01 eur (16.719,80 eur + 2.158,03 eur + 2.646,18 eur) s príslušenstvom, vo zvyšku 10.324,19 eur s príslušenstvom bol neúspešný (čo zasa predstavuje úspech žalovaného). V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 67,58 %, neúspech, resp. úspech žalovaného 32,42 %, nadväzne čistý úspech žalobcu v spore je 35,16 %. V tomto rozsahu krajský súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. 30. Tiež rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania mu vzniknutých (úhrada trov dokazovania z rozpočtových prostriedkov súdu), a to v rozsahu, neúspechu tej-ktorej strany v spore (t. j. žalobca nahradí 32,42 %, žalovaný 67,58 % trov štátu).
31. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.