Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/155/2022

Identifikačné číslo spisu: 6119438779 Dátum vydania rozhodnutia: 29.11.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6119438779.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: N.. W. V., narodený XX.T. XXXX, bytom B. XX B. Z., zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.. Kmeťova 26 Košice, IČO: 47237406, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4 Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie sumy 221,12 eura s príslušenstvom, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. apríla 2021, č.k. -196, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej „ odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 13. novembra 2020 (ďalej „ súd prvej inštancie“), ktorým zamietol žalobu o zaplatenie poistného plnenia 221,12|€ s 5% -tným úrokom z omeškania ročne sú sumy 211,12€ od 17.08.2019, do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že dňa 14.5.2019 došlo k poistnej udalosti ( ktorá je u žalovaného vedená pod. č. 9567312583 ), pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla Mazda 5 EČV: NZ 756 DF a to tak, že uvedeného dňa pod vplyvom silného vetra na jeho zaparkované vozidlo z niektorého z balkónov spadol neznámy predmet ( podľa črepín zrejme popolník ) a poškodil mu čelné sklo, za opravu ktorého uhradil sumu 245,69 €. Tvrdil, že žalovaný šetrenie poistnej udalosti uzavrel bez nároku na náhradu škody. Súd prvej inštancie zistil, žalobcom uplatnený nárok je nárokom z verejného prísľubu žalovaného z povinne zmluvného poistenia podľa , a teda nejde o havarijné poistenie týkajúce sa poškodeného vozidla. Nárok žalobcu na poistné plnenie môže byť dôvodný výlučne pri splnení podmienok uvedených vo verejnom prísľube. V zmysle poistnej zmluvy medzi stranami uzavretej a pri použití verejného prísľubu žalobcu 2019/2Q sa za vznik poistnej udalosti, z ktorej vznikne poistníkovi nárok na plnenie, považuje živelná udalosť, ktorá je v tomto prísľube bližšie špecifikovaná, resp. opis takej udalosti je obsahom osobitných poistných podmienok k predmetnej zmluve o PZP. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by došlo k akejkoľvek živelnej udalosti a v dôsledku nej k pádu predmetu ( akéhokoľvek ) na jeho vozidlo, a preto súd uzavrel, že žalobca nepreukázal vznik svojho

nároku na poistné plnenie z verejného prísľubu. K poškodeniu vozidla žalobcu totiž mohlo dôjsť pri páde akéhokoľvek predmetu aj z iného dôvodu, než že by jeho príčinou bola živelná udalosť. Skutočnosť, že by bola nastala živelná udalosť žalobca nepreukázal. Z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno súd žalobu zamietol. Odvolací súd zistil, že žalobca ako odvolateľ dôvodil, že skutočnosť, či sa daná poistná udalosť stala alebo nie, medzi stranami nebola sporná. Žalovaná uvedenú skutočnosť, nenamietala. Po ohlásení poistnej udalosti je to práve žalovaná, ktorá má vykonávať šetrenie danej poistnej udalosti. Jedinou spornou skutočnosťou bolo iba to, či popolník spadol na poškodené vozidlo v dôsledku víchrice. Žalobca považoval za svojvoľný záver súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal skutočnosti, ktoré medzi stranami sporné neboli. Ak žalovaný nespochybnil pád popolníka ako taký na vozidlo žalobcu, spochybnil iba poveternostné podmienky, dôvod pre nevyplatenie poistného plnenia nemôže neskôr ani meniť. Napriek tomu v súdnom konaní súd namiesto žalovaného sám zmenil dôvod, t. j., že nebol preukázaný pád popolníka na vozidlo žalobcu. Súd si svojvoľne nesporné skutočnosti vyložil ako sporné a neaplikoval ustanovenie , keď zmenil dôvod neposkytnutia plnenia na nepreukázanie pádu popolníka napriek tomu, že to nebol dôvod na neposkytnutie poistného plnenia. Odvolací súd v zmysle viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa v zmysle , potvrdil napadnutý rozsudok. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a skonštatoval správnosť jeho dôvodov. Preskúmaním konania nezistil žiadne vady. Proti tomu to rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas dovolanie z dôvodu podľa , písm. f) , s tým, že za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo vecí, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé ( poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. ). Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Namietal, že odvolací súd postupoval v rozpore s článkom 8 a a nasl. ako aj v rozpore so základnými zásadami efektívnosti a hospodárnosti konania. Žalobca zopakoval skutočnosti tvrdené v dovolacom konaní, že žalovaný nepopieral, že došlo k náhodnej udalosti, k pádu predmetu ( pravdepodobne popolníka) v dôsledku pôsobenia určitých fyzikálnych javov, čím bola spôsobená aj škoda na poistenom majetku - vozidle žalobcu. Žalovaný plnenie odmietol s tým, že poukázal na to, že nešlo Žalovaná sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ), preskúmal vec a dovolanie odmietol podľa , písm. f) , pretože nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) je uvedené v nasledovných bodoch. Dovolanie podľa

Podľa , písm. f) zákona č. 160/215 Z.z. ( „CSP“)dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených práv spojených s uplatnením súdnej ochrany

konkrétneho a materiálne existujúceho práva.

Preskúmaním veci dovolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené. Žalobca v odvolaní tvrdil, že jedinou spornou skutočnosťou bolo iba to, či popolník spadol na poškodené vozidlo v dôsledku víchrice. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by došlo k akejkoľvek živelnej udalosti a v dôsledku nej k pádu predmetu ( akéhokoľvek ) na jeho vozidlo, a preto uzavrel, že žalobca nepreukázal vznik svojho nároku na poistné plnenie z verejného prísľubu. Dovolací súd konštatuje, že uvedený záver, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd je zrozumiteľne vyjadrený. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal žiadnu živelnú udalosť, t.j. nepreukázal ani existenciu víchrice v zmysle definičných znakov osobitných poistných podmienok čl. VIII, bod 7 osobitných poistných podmienok pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí (čl. 66): „ Víchrica je dynamické pôsobenie hmoty vzduchu dosahujúce v mieste poistenia rýchlosť min. 75 km/h. Ak nie je táto rýchlosť v mieste škody zistiteľná, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo podobne odolných iných veciach, alebo že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci, mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. Za škodu spôsobenú víchricou sa považujú aj škody spôsobené vrhnutím iného predmetu víchricou na poistenú vec“. Dovolací súd súčasne poukazuje na to, že dovolacie dôvody žalobcu mali skutkový charakter a týkali sa neunesenia dôkazného bremena na preukázanie živelnej udalosti, ktorá bola príčinou vzniku škody, t.j . udalosťou, ktorá by dala do pohybu predmet, ktorý spôsobil poškodenie čelného skla vozidla. Tieto okolnosti považuje dovolací súd za správne vyhodnotené odvolacím súdom . Dovolací súd nezistil porušenie ust. , písm.f) .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.