Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-107-2021.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Subarea
9Co/107/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: I. C., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y. XX, H., proti žalovanej: JUDr. Marta Barková, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, o konštatovanie prekročenia právomoci, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 40C/31/2021-39 zo dňa 12. júla 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu zo dňa 27.10.2020 doručené súdu dňa 02.11.2020. O trovách rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 127, § 129 ods. 1, 2, 3, 4 a § 132 ods. 1 C.s.p.. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neuviedol v podaní zo dňa 27.10.2020, ani v doplnení zo dňa 17.12.2020 jasný, určitý a zrozumiteľný petit, ktorý by bol materiálne vykonateľný. Petit, v ktorom žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku, je pritom najdôležitejšou časťou žaloby. Ním sa stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Zákon kladie na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť, teda aj vykonateľnosť súdnych rozhodnutí. Žalobný petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný a musí zodpovedať skutkovému žalobnému deju. Žalobný petit je nesprávny vtedy ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností je neúplné, nepresné, neurčité a nezrozumiteľné do takej miery, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho nevykonateľnosť z materiálneho hľadiska, čím by s takýmto rozhodnutím nebolo možné spájať právne účinky, ktoré žalobca začatím konania sledoval. Žalobca uvedie čoho sa domáha vtedy, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí, tak aby bolo možné z obsahu návrhu bez pochybnosti dovoliť povinnosť, ktorá má byť žalovanému rozhodnutím súdu uložená alebo spôsob určenia práva či právnej skutočnosti. V sporovom konaní stíha žalobcu zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu, súd je povinný ho len poučiť ho o vhodnosti voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade.
1.2. Žalobca sa v konaní zo dňa 27.10.2020 domáhal okrem iného stornovania akýchkoľvek trov konania v danej veci žaloby uplatňovanej voči osobe žalobcu zo strany žalovanej, konštatovania zo strany súdu, že žalovaná ako predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave vydaním uznesenia datovaného 24.08.2020 úmyselne, vedome a svojvoľne porušila čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods. 4, č. l. 145 ods. 4, č. l. 144 ods. 1, čl. 125 ods. 1 písm. a) č. l. 48 ods. 2, č. l. 12 ods. 1 Ústavy SR, ako aj § 5 ods. 1,3,4,6 Správneho súdneho poriadku, keď nenariadila súdne pojednávanie, čím spôsobila, že prekročila svoju právomoc a tak vydala nezákonné rozhodnutie, t. j. rozhodnutie, ktorým porušila najvyššiu právnu zákonnú normu
Ústavu SR a Správny súdny poriadok, súdneho pojednávania podľa čl. 2 ods. 2, č.l. 48 ods. 2, č. l. 12 ods. 1, 4 Ústavy SR, a to za osobnej prítomnosti žalovanej. Súdu prvej inštancie nie je zrejmé čo žalobca myslel pod pojmom stornovanie, akých trov konania vo veci žaloby uplatňovanej jeho osobe zo strany žalovanej, nakoľko súd prvej inštancie nemá vedomosť o žalobe žalovanej proti žalobcovi. Súdu prvej inštancie taktiež nie je zrejmé o akú žalobu podľa § 137 C.s.p. ide v časti žaloby o konštatovanie zo strany súdu, že žalovaná ako predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave úmyselne, vedome a svojvoľne porušila vyššie uvedené ustanovenia. Žalobca v podaní ani v doplnení podania neuviedol v dostatočnom rozsahu ani skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalobný nárok. V žalobe je potrebné vykonať zásadné určenie skutku tak, aby bola žaloba prejednateľná, t. j. aby skutkový dej bol nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami. Nedostatok uvedenej náležitosti žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, ak žaloba vôbec neobsahuje žiadne vymedzenie rozhodujúcich skutočností alebo ich vymedzenie je natoľko neúplné, neurčité alebo nezrozumiteľné, že bez ďalšieho nie je možné určiť, aký skutok má byť predmetom konania, alebo medzi tvrdenými skutočnosťami a žalobným petitom je logický rozpor. Je výlučným právom a zároveň aj povinnosťou žalobcu vymedziť dostatočne presným, určitým a zrozumiteľným spôsobom skutok, z ktorého vyplýva žalovaný nárok, a to tak, aby nebolo možné zameniť s iným skutkom. Pasivita žalobcu nemôže byť nahradená aktivitou súdu. Neodstránenie uvedeného nedostatku samotným žalobcom má za následok, že súd nemôže v danom konaní pokračovať. Žalobca neuviedol vo svojom podaní v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia odôvodňujúce žalovaný nárok, nie je možné dostatočne presne a určito identifikovať skutok, o ktorom má súd konať, a nie je zrejmé, aká príčinná súvislosť je medzi skutkovými tvrdeniami žalobcu v podaní zo dňa 27.10.2020 a žalobným petitom
1.3. Pre všetky vyššie uvedené vady podania žalobcu nie je možné v konaní ďalej riadne pokračovať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že k obsahovým náležitostiam podania žalobcu sa vyjadril Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 9NcC/5/2021-35 zo dňa 30.04.2021 tak, ž nebolo možné na základe obsahu spisu posúdiť, čo je predmetom konania, keďže petit je aj po doplnení jeho žaloby nejasný, neurčitý, nezrozumiteľný a nie sú zrejmé ani skutkové okolnosti na základe ktorých odôvodňuje svoju žalobu. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že žalobca sa obrátil s podobnými podaniami, v ktorých žaluje rôzne osoby (sudcov, vyšších súdnych úradníkov a zamestnancov rôznych iných štátnych orgánov a inštitúcii), pričom tieto sú mu vo väčšine prípadov z rovnakých dôvodov odmietané a z dôvodu podaných odvolaní žalobcu prvoinštančné odmietajúce uznesenia odvolacím súdom aj potvrdzované.
1.4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., tak že žalobca procesne zavinil odmietnutie podania, čím žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy konania jej doposiaľ v konaní nevznikli.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorým sa domáha oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a zrušenia výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca podaním datovaným dňa 27.10.2020 si uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu porušeného práva. Žalovaná bola povinná a mala nariadiť súdne pojednávanie. Žalobou chce vyriešiť právnu stránku veci, ktorá je nemateriálneho charakteru. Požadovanie materiálne vykonateľného petitu je prejavom právneho diletantstva. Žalobca podal žalobu o splnenie povinnosti, kde si je žalovaná povinná splniť povinnosti vyplývajúce jej z Ústavy SR. Skutkový dej bol nezameniteľne vymedzený rozhodujúcimi skutočnosťami, t.j. bez nariadenia pojednávania boli porušené ustanovenia Ústavy. Výrok súdu je uskutočniteľný v prípade, že súd neposkytne opäť právnu ochranu žalovanej, ktorá zjavne zneužila svoje právo.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
5. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
5.1. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
5.2.. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
5.3. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba doručená súdu prvej inštancie dňa 02.11.2020 obsahovala vady, keďže žalovaný bol nedostatočne označený, absentoval jasný, určitý a zrozumiteľný petit a tiež neobsahovala pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie preto správne žalobcu vyzval uznesením zo dňa 23.11.2020, č. k. 40C/55/2020-7 na odstránenie vád podania, a to označením strany sporu na strane žalovaného, uvedenia jasného, určitého a zrozumiteľného petitu a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočnosti vo vzťahu k žalobnému petitu, k tomu čo žiada spolu s označením dôkazov. Súd prvej inštancie správne žalobcu poučil podľa § 129 ods. 3 C.s.p, že v prípade, že žalobca vytýkané vady neodstráni, súd jeho podanie odmietne. Žalobca síce na predmetnú výzvu reagoval, avšak vytýkané nedostatky neodstránil. Zastáva názor, že uviedol, že nie je potrebné žalobu doplniť, ani opraviť a súd prvej inštancie spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní. O nejasnosti, neurčitosti, nezrozumiteľnosti žaloby aj po doplnení na základe výzvy súdu sa vyjadril aj Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.04.2021, č. k. 9NcC/5/2021-35, v bode 10. odôvodnenia.
7. Vzhľadom na uvedené z predmetného podania a jeho doplnenia je zrejmé, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť a neuviedol všetky náležitosti ktoré predpokladá ustanovenie § 132 C.s.p., a žalobcom uvedený petit ani po doplnení nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti. Z opisu rozhodujúcich skutočností nie je zrejmé čo žalobca vlastne sleduje uvedeným podaním, keďže sformulovanú žalobu nie je možné podriadiť pod žiaden druh žaloby podľa § 137 C.s.p.. Možno iba dedukovať, že nie je spokojný s konaním a rozhodnutím v správnom súdnictve. V civilnom konaní však nie je možné skonštatovať porušenie práva v správnom konaní. Ak sa žalobca domnieval, že boli porušené jeho práva, mal možnosť brániť sa prostredníctvom riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Správneho súdneho poriadku, prípadne podaním ústavnej sťažnosti. Naviac, ak by súd prvej inštancie žalobe s požadovaným petitom vyhovel nie je možné v prípade vykonateľnosti použiť naň žiaden zo spôsobov na vykonanie exekúcie a preto pokračovaniu v konaní bráni aj nevykonateľnosť uplatneného petitu.
8. Podanie žalobcu ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou, teda nespĺňalo obligatórne zákonné náležitosti žaloby, čo sa týka označenia strán sporu, opísania rozhodujúcich skutočností a vykonateľného petitu. Nakoľko žalobca vytýkané nedostatky neodstránil ani následnými podaniami žaloba tak naďalej nespĺňa náležitosti predpísané Civilným sporovým poriadkom pre podanie tohto druhu a trpí vadou, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať. 9. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ktorým podanie žalobcu odmietol ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná , preto by jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania . Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).