Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/47/2023

Identifikačné číslo spisu: 5110011324 Dátum vydania rozhodnutia: 27.02.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Martina Zeleňaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5110011324.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci obvineného U. S.,v konaní o ne/osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, na neverejnom zasadnutí konanom 27. februára 2024 v Bratislave, o dovolaní obvineného U. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 1. decembra 2022, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného U. S. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina (ďalej tiež „súd prvého stupňa" alebo „okresný súd") uznesením z 13. septembra 2022, sp. zn. podľa , , (v znení opravného uznesenia zo 17. januára 2023, sp. zn. ) vyslovil, že obvinený U. S., nar. XX. R. XXXX v B., trvale bytom K., P. O. XXXX/X, okr. K. G. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ"), sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia, od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča, t. j. zákazu riadiť akékoľvek motorové vozidlá, uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. , z 20. marca 2018, právoplatným toho istého dňa, neosvedčil a zvyšok trestu zákazu činnosti vodiča, t. j. zákaz riadiť akékoľvek motorové vozidlá uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. z 13. decembra 2016, právoplatným toho istého dňa vo výmere 3 (tri) roky, 4 (štyri) mesiace a 16 (šestnásť) dní vykoná.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal obvinený sťažnosť, ktorú Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd" alebo „sťažnostný súd") uznesením z 1. decembra 2022, sp. zn. , podľa , ako oneskorene podanú, zamietol.

Proti naposledy označenému rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený, prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Gergelya Pšenáka, advokáta so sídlom v Nových Zámkoch, M. R. Štefánika 30, vo svoj prospech, dovolanie.

V písomných dôvodoch podaného dovolania obvinený zrekapituloval priebeh konania na súdoch nižšieho

stupňa, pričom vyjadril názor, že krajský súd svojím konaním porušil jeho právo na spravodlivý proces zakotvené v Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v . Odvolávajúc sa na rozhodnutia R 69/1971, R 11/1968, NR 2 /69/1972, , poukázal na podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pre osvedčenie sa v skúšobnej dobe a vyjadril názor, že napadnuté uznesenie sťažnostného súdu je zmätočné a nedostatočne odôvodnené, nie je v ňom uvedený postup, na podklade ktorého dospel krajský súd k záveru, že sťažnosť podal po lehote. Namietal ďalej, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia len citoval zákonné ustanovenia bez akéhokoľvek vecného a skutkového odôvodnenia. Citujúc vytýkal ešte sťažnostnému súdu, že mu nebolo umožnené uplatniť právo na spravodlivý proces.

V podstate na základe vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. , bol porušený zákon v ustanovení , zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý dôvodil, že na verejné zasadnutie, na ktorom bola zamietnutá sťažnosť obvineného ako oneskorene podaná, bol dovolateľ riadne predvolaný a poučený o možnosti konania verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Prokurátor ďalej uviedol, že sťažnostný súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného dodržiac všetky zákonné podmienky stanovené v , a preto po preskúmaní obsahu dovolania obvineného dospel k názoru, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú správne, zákonné, zodpovedajúce skutkovým zisteniam vyplývajúcim z vykonaného dokazovania, a to po hmotnej, ako aj procesnej stránke. Zároveň poukázal na ustanovenie zakotvujúce rozhodnutia, proti ktorým je možné podať dovolanie s tým, že rozhodnutie, proti ktorého podal obvinený dovolanie, medzi ne nepatrí. Vzhľadom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa .

V zmysle ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že dovolanie je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov,

ktoré možno podať iba proti takzvaným meritórnym rozhodnutiam, teda rozhodnutiam vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie končí, a ktoré sú výslovne vymenované v ustanovení . Prípustnosť dovolania teda nie je možné vyvodzovať len z izolovaného znenia ustanovenia bez súčasného použitia jeho odseku 2, pretože naposledy spomínané ustanovenie ( ) na odsek 1 výslovne odkazuje.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte, preto je jeho použitie len mimoriadne, výnimočné a je obmedzené na nápravu len tých najzásadnejších vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 57/2007]. Preto dovolanie nie je prípustné voči všetkým rozhodnutiam súdov vydávaným v priebehu celého konania, ale len, ako to už bolo vyššie uvedené, proti ich meritórnym rozhodnutiam výslovne vymenovaným v .

Keďže dovolanie obvineného U. S. bolo podané proti rozhodnutiu súdu, proti ktorému jeho podanie nie je prípustné, najvyššiemu súdu nezostávalo nič iné, len podané dovolanie na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa odmietnuť.

Pozornosti najvyššieho súdu neuniklo, že hoci podané dovolanie obsahovalo obhajobnú argumentáciu podľa , absentovali v ňom dovolacie dôvody podľa , tak ako to ustanovuje . Najvyšší súd aj napriek uvedenému nevyzýval obvineného v primeranej lehote na doplnenie dovolacích dôvodov postupom podľa , pretože uvedený postup považoval vzhľadom na skutočnosť, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému podanie takéhoto opravného prostriedku nie je prípustné, a o ktorom (podanom dovolaní) sa za takýchto podmienok (neprípustnosť) rozhoduje bez vecného preskúmania, za nadbytočný, bez vplyvu na rozhodnutie najvyššieho súdu.

Na základe vyššie uvedených dôvodov preto senát najvyššieho súdu jednomyseľne rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.