Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX M., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. júla 2021, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa o sociálnom poistení (ďalej aj ) zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.04.2021. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.04.2021 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v sume 432,80 Eur mesačne podľa , , od 28.10.2020 a od 01.01.2021 bol priznaný invalidný dôchodok v sume 444,10 Eur mesačne podľa ,

2. Žalobca zdôraznil, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného a naopak má zato, že bol jednak porušený a súčasne aj jeho práva, ktoré mu garantuje Dohovor Organizácie spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Poukázal pritom na to, že tento dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25.06.2010 a teda Slovenská republika je týmto dohovorom viazaná. Dospel k záveru, že konkrétne boli porušené články 20 - osobná mobilita a 19 - nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti. Poukázal aj na .

3. Ďalej uviedol, že má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom invalidita mu vznikla od narodenia. Namietal, že žalovaný nevzal do úvahy , v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na , Navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti alebo pre nedostatok dôvodov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že záväzným podkladom pre rozhodnutie bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného so sídlom v Považskej Bystrici zo dňa 04.02.2021, podľa ktorého má žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od narodenia, t. j. od času, kedy bol nezaopatreným dieťaťom, pokles miery schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní podanom v administratívnom konaní a ani v podanej správnej žalobe nenamietal spôsob posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ale žiadal, aby bol po získaní dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia jeho nárok na invalidný dôchodok posúdený aj podľa . a aby mu bola určená suma invalidného dôchodku aj spôsobom podľa , ktorý zohľadní aj získaný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaný v tomto smere poukázal na , , , Ďalej poukázal na o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Podľa názoru žalovaného žalobca splnil nárok na invalidný dôchodok tým, že bol uznaný invalidným od narodenia, a splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa , preto mu nárok vznikol od 28.10.2020 (od dovŕšenia 18. roku veku). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 27.10.2010, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom. Poukázal na , , , ,

5. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že invalidita žalobcu vznikla pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka - od narodenia, nemohol získať obdobie dobrovoľného poistenia a ani obdobie dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu menej ako jeden rok pred vznikom invalidity. Žalobca dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.2019 do 05.09.2020 získal obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity. Takto získané obdobie dôchodkového poistenia potom nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.06.2017. Podľa názoru žalovaného je žalobou napadnuté rozhodnutie vecne správne a vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí. Žalovaný žiadal, aby správny súd žalobu podľa zamietol ako nedôvodnú.

6. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení (vyjadrení k vyjadreniu žalovaného) uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že dodatočným doplatením poistného získal obdobie dôchodkového poistenia až po vzniku invalidity, ktorá skutočnosť nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa . Nesúhlasil ani s tým, mu vznikla invalidita pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka - od narodenia, a preto nemohol získať ani obdobie dobrovoľného poistenia ani obdobie dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej ako jeden rok pred vznikom invalidity. Mal za to, že právny názor žalovaného je v rozpore s , pričom žalovaný účelovo vykladá , , neberúc do úvahy fakt, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia považuje za splnenú. Namietal, že v rámci odvolacieho konania nebol opätovne posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom a preto je zistenie skutkového stavu v jeho právnej veci nedostačujúc. Poukázal na , Poukázal, že vznik invalidity, je v odbornom posudku stanovený nepresne a nesprávne, nakoľko dátum vzniku invalidity má byť určený v zmysle zákona presne konkrétnym dátumom, čo absentuje. Podľa názoru žalobcu je jeho žaloba v celom rozsahu právne dôvodná.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

8. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali (žalobca bol pritom na oznámenie svojej prípadnej žiadosti súdom vyzvaný). Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bolo sporným predovšetkým právne posúdenie veci správny súd nevidel dôvod, aby pojednávanie nariadil z vlastnej iniciatívy. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju zamietol podľa .

9. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19.07.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.04.2021 vydané vo veci nároku žalobcu na invalidný dôchodok.

10. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že dňom 11.12.2020 si žalobca uplatnil nárok na invalidný dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 22.04.2021 mu bol podľa , , invalidný dôchodok priznaný, a to v sume 432,80 eur mesačne od 28.10.2020 a od 01.01.2021 v sume 444,10 Eur mesačne, z dôvodu poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na podklade odborného posudku zo dňa 04.02.2021 posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica bolo uzavreté, že žalobcovi vznikla invalidita od narodenia, v čase jeho nezaopatrenosti. V danom prípade ide o tzv. invaliditu z mladosti. Rozhodujúce ochorenie žalobcu bolo posúdené podľa kapitoly VI - choroby nervového systému, odd. B, položky 8 prílohy č. 4 k

11. Dňa 17.05.2021 podal žalobca voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že v čase, keď sa pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole doplatil poistné na dôchodkové poistenie podľa . Zdôraznil, že poistné bolo zaplatené za obdobie dlhšie ako jeden rok pred nárokom na invalidný dôchodok a teda by sa pri výpočte dávky mali zohľadňovať vymeriavacie základy, z ktorých bolo toto poistné zaplatené.

12. Žalovaný ako odvolací orgán odvolanie zamietol s tým, že invalidita žalobcu vznikla od narodenia, teda pred dovŕšením veku, kedy sa končí povinná školská dochádzka. Z tohto dôvodu bol nárok žalobcu správne posúdený podľa Nárok na invalidný dôchodok žalobcovi vznikol dovŕšením 18 roku veku. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia môže fyzická osoba v súlade s ust. v znení neskorších predpisov získať až po dovŕšení veku 16 rokov. V tomto ohľade odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého taktiež vyplýva, že nezaopatrené dieťa môže byť posúdené pre nárok na invalidný dôchodok podľa zákona, ak bolo dobrovoľne poistené od dovŕšeného veku 16 rokov. Žalovaný poukázal na znenie ustanovenia v znení neskorších predpisov a súčasne zdôraznil, že nárok na invalidný dôchodok podľa zákona vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne poistencom. V právnej veci žalobcu vznikla invalidita od narodenia a preto nie je možné na základe dodatočného doplatenia poistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.2019 do 05.09.2020 vec posúdiť podľa .

13. Z administratívneho spisu bolo súčasne zistené, že dňa 04.02.2021 bol vykonaný odborný posudok o invalidite na základe doložených lekárskych vyšetrení z Detského fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v Y. G. od 17.02.2020 do 25.02.2020 a zo dňa 09.11.2020 od MUDr. N., ďalej z Detskej neurologickej ambulancie zo dňa 11.11.2020 od MUDr. D.. V odbornom posudku bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie - detská mozgová obrna, spastická a kvadruparetická forma podľa kap. VI, odd. B, položka 8

- miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 75%. Bolo určené, že invalidita vznikla od narodenia žalobcu. Ako uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, v odvolacom konaní nebol zdravotný stav žalobcu posúdený opätovne, nakoľko závery posudkového lekára neboli v odvolacom konaní žalobcom napadnuté. Inými slovami žalobca nenamietal ich nesprávnosť.

14. V administratívnom konaní nebolo sporné, že žalobca dodatočne doplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.2019 do 05.09.2020.

15. Podľa obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa , za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie.

16. Podľa poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolenie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

17. Podľa dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa , má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

20. Podľa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok.

21. Podľa poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

22. Podľa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

23. Podľa účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

24. V predmetnej právnej veci je podstatou sporu otázka možnosti posúdenia nároku žalobcu na invalidný dôchodok podľa s poukazom na realizované dobrovoľné zaplatenie poistného na dôchodkového poistenie podľa tohto zákona za obdobie dlhšie ako rok. Súčasne žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že nebol dostatočne určito určený deň vzniku jeho invalidity. Po podaní repliky žalovaným žalobca rozšíril svoje žalobné body aj o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď nebol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom v odvolacom konaní.

25. Správny súd uvádza, že medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca trpí detskou mozgovou obrnou, ktorá má vzhľadom na stupeň postihnutia žalobcu za následok pokles jeho pracovnej schopnosti oproti zdravej fyzickej osobe o 75%. Taktiež nie je sporné (uvedené vyplynulo z potvrdenia o návšteve školy založeného v administratívnom spise), že žalobca sa po 16. roku veku pripravoval štúdiom na budúce povolanie. Z tohto pohľadu bolo možné dodatočne zaplatiť po dovŕšení tohto veku poistné na dôchodkové poistenie. K takejto úhrade poistného aj došlo, a to za obdobie od 01.09.2019 do 05.09.2020. Sporným medzi účastníkmi zostalo, či uvedené postačuje na posúdenie nároku žalobcu podľa § 70 ods. 1 zákona. Rovnako zostalo sporné, či bol dostatočne určito určený vznik invalidity žalobcu, keď posudkový lekár a následne aj správne orgány oboch stupňov ustálili tento moment ako „od narodenia“.

26. Správny súd poukazuje na to, že tak žalobca, ako aj žalovaný sa vo svojej argumentácii odvolávajú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.01.2010, ktoré bolo publikované aj Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7/2011 pod č. 108. Zakiaľ čo žalovaný toto rozhodnutie priamo označuje, žalobca vo svojej argumentácii použil časť jeho odôvodnenia.

27. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že „ každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý

pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov. Zákon teda predpokladá dva spôsoby vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvý spôsob je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhým spôsobom je vznik nároku takej fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca podľa § 15 zákona o sociálnom poistení však platí, že podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má fyzická osoba, ktorá je nezaopatreným dieťaťom nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak dovŕšila vek 16 rokov a to aj s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. V závere tohto rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že pre nové rozhodnutie je potrebné, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, s tým, že Sociálna poisťovňa musí skúmať, či dodatočne zaplatené poistné má vplyv na priznanie invalidného dôchodku , teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity. 28. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je potrebné rozlišovať pojmy - vznik invalidity a vznik nároku na invalidný dôchodok. Ich rozlišovanie je posúdenie veci podstatné. V zmysle ust. druhá veta v znení neskorších predpisov, ak vznikla invalidita nezaopatrenému dieťaťu (v čase jeho nezaopatrenosti) nárok na invalidný dôchodok vzniká dovŕšením 18 roku veku. Uvedené zákonné ustanovenie teda používa ako dva samostatné pojmy vznik invalidity a vznik nároku na invalidný dôchodok. V predmetnej veci nie je sporné, že nárok na invalidný dôchodok vznikol žalobcovi dovŕšením 18. roku veku. Pokiaľ ide o vznik invalidity, tak táto bola určená vyjadrením „od narodenia“. Takéto vyjadrenie a určenie momentu vzniku invalidity žalobca v administratívnom konaní nespochybňoval. Neskôr v podanej správnej žalobe považoval takéto určenie za nedostatočne určité a trval na tom, že musí byť uvedený konkrétny dátum jej vzniku.

29. Správny súd dáva žalobcovi za pravdu, že je potrebné, aby bol moment vzniku invalidity určený presne a určito tak, aby neboli pochybnosti o momente jej vzniku. V zásade by mal byť určený pomenovaním dňa, mesiaca a roka. Uvedené však neplatí absolútne. Je postačujúce, ak sa tento deň, mesiac a rok vzniku invalidity dá určiť zo slovného vyjadrenia , tak ako tomu je v prejednávanej veci. Je zrejmé, že ak sa určí vznik invalidity ako „od narodenia“, myslí sa tým deň, mesiac a rok narodenia posudzovanej osoby. Takéto určenie momentu vzniku invalidity nikoho nenecháva v pochybnostiach o tom, kedy invalidita vznikla. Trvať na tom, aby žalovaný za každých okolností uviedol konkrétny deň vzniku invalidity by predstavovalo prílišný formalizmus. Je postačujúce, ak sa takýto deň, mesiac a rok dá bez poťiaží identifikovať. Z vyjadrenia „ od narodenia“ pritom jasne vyplýva, ktorý konkrétny deň invalidita žalobcu vznikla. O tomto dni nie sú žiadne pochybnosti. V prípade, že invalidita vznikla v dôsledku ochorenia, s ktorým sa posudzovaná osoba narodila, predstavuje označenie „ od narodenia“ dostatočne určité vyjadrenie dňa vzniku invalidity . S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že moment vzniku invalidity žalobcu bol určený dostatočne určito.

30. Pokiaľ ide o správnosť takéhoto určenia vzniku invalidity, tak správny súd nemá dôvod spochybňovať tento záver, ktorý vychádza zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a je v súlade s lekárskymi, odbornými závermi ošetrujúcich lekárov žalobcu. Takto bolo preukázané, že žalobca trpí ochorením - detskou mozgovou obrnou (ktoré je dôvodom jeho invalidity) už od narodenia. Detská mozgová obrna u neho bola zistená po narodení a preto záver o vzniku invalidity nie je v rozpore s lekárskymi závermi a je logický. Správny súd poukazuje na to, že ani samotný žalobca tento záver v administratívnom konaní nespochybňoval, nenamietal jeho správnosť, netvrdil a ani nepreukazoval žiadne tvrdenia ohľadne tohto záveru, ktorý je pre posúdenie veci zásadný. Žalobca dokonca ani v správnej žalobe nenamietal správnosť takto určeného momentu vzniku invalidity, a až v nadväznosti na repliku žalovaného konštatoval, že nesúhlasí s určeným dňom vzniku invalidity a tým, že jeho zdravotný stav nebol v odvolacom konaní opätovne posúdený posudkovým lekárom. Ako bolo uvedené vyššie, správny súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo na mieste uvažovať o nesprávnosti tohto údaju. Samotný žalobca v tomto ohľade v konaní pred súdom neprodukoval žiadne tvrdenia a dôkazy. S poukazom na uvedené má správny súd za to, že určenie momentu vzniku invalidity žalobcu (dňom jeho narodenia) nie je v rozpore s jeho zdravotnou dokumentáciou, odbornými závermi.

31. Vzhľadom na to, že správny súd (z dôvodov uvedených vyššie) dospel k záveru, že nebol porušený zákon pri určovaní momentu vzniku invalidity, je potom aj hlavná žalobná námietka žalobcu nedôvodná. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9So/127/2009

(viď odstavec 27 tohto rozhodnutia) je pre posúdenie veci podstatný moment vzniku invalidity (nie deň vzniku nároku na invalidný dôchodok). Ide o kľúčový údaj, ktorý má zásadný význam pre možnosť určenia dôchodkovej dávky žalobcu podľa po dodatočnom doplatení poistného na dôchodkové poistenie. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil dôležitosť konkrétneho určenia dátumu vzniku invalidity, nakoľko je potrebné, aby bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.6.2019 vyplynulo, že doplatenie poistného podľa musí byť realizované za obdobie pred vznikom invalidity. Pre posúdenie nároku podľa musí byť žiadateľ poistencom, pričom tento status môže získať za zákonom stanovených podmienok len osoba po dovŕšení veku 16 rokov. Žalobcovi vznikla invalidita dňom narodenia a teda v jeho prípade neprichádza do úvahy získanie doby dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. Z tohto dôvodu nemôže byť jeho nárok posúdený podľa Správny súd je toho názoru, že uvedené nemá za následok porušenie práv žalobcu vyplývajúcich z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Žalobcovi bola v dôsledku jeho zdravotného postihnutia priznaná sociálna dávka, a to aká je výška tejto dávky uvedené medzinárodné zmluvy neriešia, ide o vec vnútroštátneho práva. Ak mal žalobca za to, že je porušené jeho právo na mobilitu a začlenenie do spoločnosti, tak je potrebné uviesť, že invalidný dôchodok nie je dávkou, ktorá má za cieľ podporiť jeho mobilitu a integráciu do spoločnosti, ale ide o cielenú dávku, ktorá má kompenzovať jeho zníženú pracovnú schopnosti. Na podporu mobility a integrácie sú podľa vnútroštátneho práva určené iné kompenzačné príspevky, o ktorých rozhoduje iný orgán verejnej správy.

32. Pokiaľ ide o to, že zdravotný stav žalobcu nebol opätovne posúdený posudkovým lekárom v rámci odvolacieho konania tak, žalovaný jasne a zrozumiteľne v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, že sa tak stalo preto, lebo žalobca v odvolaní nenamietal správnosť posúdenia zdravotného stavu, ale argumentoval nesprávnym právnym posúdením jeho veci. Správny súd má za to, že za týchto okolností nebolo potrebné, aby sa v odvolacom konaní opätovne posudzovala otázka, ktorá nebola sporná. Žalobca ani v konaní pred súdom neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Namietal len, že nebol jeho zdravotný stav posúdený opakovane a preto nebol dostatočne zistený skutkový stav. Správny súd však dospel k záveru, že posúdenie zdravotného stavu, vrátane posúdenia vzniku invalidity, bolo vykonané v súlade so zákonom a na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu. Preto považoval túto žalobnú námietku žalobcu za nedôvodnú.

33. Ako bolo uvedené vyššie, správny súd sám nezistil dôvod nezákonnosti, ktorý by viedol k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia a taktiež jednotlivé žalobné body žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu a vec bola aj správne právne posúdená. Z uvedených dôvodov bola správna žaloba zamietnutá.

34. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , keď v konaní úspešný žalovaný náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).