Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/39/2023

Identifikačné číslo spisu: 7118015412 Dátum vydania rozhodnutia: 10.04.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Kostolanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:7118015412.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kostolanskej a sudcov JUDr. Petra Kaňu a JUDr. Jozefa Šutku, na neverejnom zasadnutí konanom 10. apríla 2024 v Bratislave, v trestnej veci obvineného H. C. V. M. W. X. Č. I. G. V. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , o dovolaní obvineného H. C., proti uzneseniu Krajského súdu Košice z 30. septembra 2020, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného H. C. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej aj len „súd I. stupňa") z 30. júla 2020, sp. zn. , bol obvinený H. C. (ďalej aj len „obvinený") uznaný vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , na tom skutkovom základe, že:

- dňa 10. augusta 2018 v čase asi o 23.40 h v Košiciach, v obytnom dome nachádzajúcom sa na ul. M. č. XX, na X. poschodí na balkóne patriacom k spoločným priestorom domu, po predchádzajúcom požití alkoholu a následnej vzájomnej hádke s priateľkou F. G., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou v tom čase spoločne bývali v byte vo vyššie označenom dome, túto so slovami „vyhodím ťa" vyzdvihol alebo prehodil cez zábradlie balkóna tak, že visela celým telom za zábradlím dole hlavou, tvárou k zábradliu, obžalovaný ju držal za nohy, poškodená sa však ľavou a pravou rukou uchopila zábradlia v snahe sa nadvihnúť spolu s vytočením trupu smerom doboka hore a v tom momente ju H. C. pustil, následne však reagoval uchopením okolo zápästí, pravou rukou ju pustil, vtedy sa rozhojdala a už ju neudržal ani ľavou rukou, keďže sa následne nedokázala rukami udržať zábradlia, tak spadla dole na trávnatú plochu s tým, že v dôsledku pádu z výšky utrpela viaceré kožné odreniny na tvári a krku, tržné rany na tvári, hlave, ľavej ruke a pravom predkolení, ložiskové prekrvácanie mäkkých lebečných pokrývok v ľavej čelovospánkovej a temennej oblasti hlavy, rozsiahlu trhlinu dolného laloka ľavých pľúc a menšiu v dolnom laloku pravých pľúc, pomliaždenie obidvoch pľúc, početné sériové zlomeniny rebier, pomliaždenie srdca s ľahkým zakrvácaním do osrdcovníkového vaku, trhliny pečene, prekrvácanie mäkkých tkanív v okolí hltana a pažeráka vľavo, v mieste ľavého zaobrušnicového priestoru, v okolí

ľavej obličky, opuch mozgu stredného stupňa s mozočkovým tlakovým kužeľom, roztrhnutie väzivového spojenia krčnej chrbtice so spodinou lebky, roztrhnutie hrudníkovej chrbtice medzi 5. a 6. stavcom, pričom v dôsledku týchto smrteľných poranení a šoku po úraze došlo k smrti F. G. do niekoľkých minút po ich vzniku.

Za to súd I. stupňa uložil obvinenému podľa , , a , trest odňatia slobody v trvaní 17 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého súd obvineného podľa zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa , s použitím , súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Podľa , súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému Š. R., nar. X. M. XXXX škodu vo výške 2324,40 eur a podľa súd poškodeného Š. R. odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti všetkým výrokom rozsudku súdu I. stupňa podali obvinený a prokurátor odvolanie, a to do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj poškodený Š.H. R..

Na základe podaných odvolaní proti označenému rozsudku súdu I. stupňa Krajský súd Košice (ďalej aj len „odvolací súd" ) uznesením z 30. septembra 2020, sp. zn. podľa zamietol odvolania obvineného a prokurátora a podľa predseda senátu odvolacieho súdu zobral na vedomie späťvzatie odvolania poškodeným Š.H. R..

Prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Gerharda Zvoláneka, advokáta v Košiciach, podal obvinený dovolanie (doručené súdu I. stupňa 24. februára 2023) a to z dôvodov podľa , .

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol, že na hlavnom pojednávaní 21. júla 2020 vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Miklušovi, ktorý podľa názoru obvineného po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu konal voči jeho osobe zaujato. Podľa názoru obvineného predseda senátu nesprávne aplikoval ustanovenie , keď rozhodol, že o námietke zaujatosti nebude konať vzhľadom k tomu, že sa vzťahuje na procesný postup súdu. Podľa obvineného sa námietka zaujatosti netýkala procesného postupu súdu, ale spôsobu vykonania rekonštrukcie a súd o námietke obvineného mal rozhodnúť a zároveň umožniť obvinenému podať proti takému rozhodnutiu opravný prostriedok.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa obvinený uviedol, že pred rekonštrukciou nebol riadne poučený, pričom tomuto úkonu odvolací súd prikladal veľkú vážnosť a nevykonanie tohto úkonu bolo dôvodom pre zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktorý túto rekonštrukciu nariadil. Podľa obvineného postup zákonného sudcu pri rekonštrukcii tiež nebol v súlade so zákonom.

Záverom obvinený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sú opreté dôvody dovolania a zároveň zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu I. stupňa.

Vlastnoručným písomným podaním (doručeným súdu 28. marca 2023) obvinený doplnil dovolanie v tom smere, že jeho obhajca nenašiel v spisovom materiáli žiadnu zmienku o tom, že na hlavnom pojednávaní obvinený vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu.

Súd I. stupňa v súlade s dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie Krajskej prokuratúre Košice, ktorej prokurátor sa k nemu vyjadril písomným podaním doručeným súdu I. stupňa 17. marca 2023.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátor") vo vyjadrení uviedol, že predmetná

námietka zaujatosti sa týkala výlučne procesného postupu súdu v konaní, a ak teda o nej súd nekonal, postupoval v súlade s . Vo vzťahu k údajnému nezákonnému vykonaniu rekonštrukcie, ktorej výsledky boli v súdnom konaní vykonané ako dôkaz, nemožno podľa prokurátora brať úvahy odsúdeného za relevantné, pretože predmetný úkon bol vykonaný plne súladne s . Prokurátor zároveň uviedol, že predmetné námietky museli byť odsúdenému známe už v pôvodnom konaní, pričom ich obvinený v prvostupňovom ani v odvolacom konaní nenamietal. Táto skutočnosť, vzhľadom na , predstavuje prekážku ich účinného uplatňovania v dovolacom konaní.

Záverom prokurátor navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného podľa odmietnuť.

Prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Ivana Vanka, advokáta v Košiciach, sa k dovolaniu obvineného písomnými podaniami doručenými súdu I. stupňa 4. a 5. apríla 2023 vyjadril poškodený Š. R. (ďalej len „poškodený"). Poukázal na skutočnosť, že ide o druhé dovolanie obvineného podané v tej istej trestnej veci. Podľa poškodeného účelom nie je podávať neobmedzené množstvo podaní zo strany obvineného, pričom zvolená taktika obhajoby predstavuje neprimeranú a nadbytočnú administratívnu záťaž pre konajúci súd. Vzhľadom k tomu, že podľa poškodeného majú byť dovolacie dôvody spravidla koncentrované do jedného dovolania, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol, aby dovolanie obvineného podľa odmietol, alternatívne, aby podľa dovolanie obvineného zamietol.

Súd I. stupňa predložil vec na rozhodnutie o dovolaní obvineného H. C. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 15. mája 2023.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu je prípustné [, ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], v zákonom stanovenej lehote ( ) a na zákonom určenom mieste ( ). Konštatuje súčasne, že dovolanie obvineného spĺňa podmienky uvedené v a , ako aj obsahové náležitosti uvedené v .

Dovolací súd primárne pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia.

Z vyplýva, že najvyšší súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa . Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Dovolací súd pre úplnosť konštatuje, že obvinený už v predmetnej trestnej veci v minulosti (22. januára 2021) podal dovolanie z iných dôvodov [dôvod dovolania podľa ], ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. mája 2021, sp. zn. , podľa odmietnuté.

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z úkonov trestného konania.

Na naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje splnenie podmienky, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený ( ), pričom o jeho vylúčení nebolo rozhodnuté.

Podľa , z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

Pomerom k prejednávanej veci pritom treba rozumieť určitú zainteresovanosť vo veci procesne činného orgánu trestného konania na skutku, ktorá má konkrétnu podobu a osobný charakter, aby bola dostatočným dôvodom pre vznik pochybností o schopnosti sudcu (alebo iného procesne činného orgánu - vyšetrovateľ, prokurátor) pristupovať k veci a úkonom, ktoré sa jej týkajú objektívne. Táto môže spočívať napríklad v tom, že vo veci procesne činný orgán, resp. jeho príbuzní, rodinní príslušníci, osoby jemu blízke a podobne, boli činom poškodení, eventuálne procesne činný orgán trestného konania bol svedkom skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a podobne.

Pomerom procesne činného orgánu trestného konania k osobám uvedeným v sa rozumie jeho vzťah k niektorej z osôb tam uvedených, ktorý môže vyvolať vo verejnosti pochybnosti o jeho nezaujatosti práve pre tento vzťah, ktorý prípadne existuje aj mimo rámec konania. Takýto vzťah môže spočívať najmä v príbuzenskom a rodinnom pomere procesne činného orgánu k niektorej z osôb uvedených v , ďalej môže ísť o úzke priateľstvo či kamarátstvo, resp. negatívny vzťah.

Pri posudzovaní (ne)zaujatosti orgánu činného v trestnom konaní sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza prioritne (no nie iba) z osobného presvedčenia konkrétneho predstaviteľa orgánu činného v trestnom konaní, ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukážeopak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľomje preveriť, či existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o jeho nezaujatosti.

S odkazom na vyššie uvedené bolo úlohou najvyššieho súdu zistiť, či so zreteľom na obsah dovolacích námietok existoval dôvod vylúčenia predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša. Podľa argumentácie obvineného dôvod na vylúčenie predsedu senátu tkvie v tom, že o námietke obvineného, ktorú proti predsedovi senátu vzniesol na hlavnom pojednávaní 21. júla 2020, nebolo meritórne rozhodnuté, a predseda senátu nesprávne aplikoval ustanovenie keď rozhodol, že o námietke zaujatosti sa konať nebude, vzhľadom k tomu, že sa vzťahuje na procesný postup súdu.

Podľa (účinného v čase rozhodovania v predmetnej trestnej veci) o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa , alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to

platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Nerozhodovanie o námietke zaujatosti sa vyznačí v zápisnici, v odôvodnení rozhodnutia súdu alebo prípisom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. z 25. marca 2021).

Týmto ustanovením, v záujme zamedzenia špekulatívneho vznášania námietok zaujatosti stranami, zákonodarca ustanovuje prísnejšie pravidlá pre vznášanie námietky zaujatosti.

Dovolací súd konštatuje, že obsah námietky zaujatosti obvineného nie je možné podradiť pod žiaden z dôvodov vylúčenia uvedených v ustanovení .

Čo sa týka nekonania o námietke zaujatosti podľa , je nevyhnutné uviesť, že ide o obligatórny zákonný postup a vo vzťahu k samotnému jeho ustanoveniu platí prezumpcia súladu právnych predpisov, v tomto prípade neodstrániteľná odlišným výkladom konformným z hľadiska , rovnako z hľadiska dohovoru a charty (ako medzinárodných zmlúv podľa ) bez toho, aby taká prezumpcia pominula relevantným spôsobom (primárne derogačným nálezom ústavného súdu), (pozri rozhodnutie Ústavného súdu ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že postup súdu I. stupňa, keď podľa nerozhodol o obvineným vznesenej námietke zaujatosti, bol procesne konformný s citovanými ustanoveniami , a ako taký nie je spôsobilý naplniť dôvod dovolania podľa .

Navyše dovolací súd zdôrazňuje, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní konanom 21. júla 2020, na námietku zaujatosti vznesenú obvineným, reagoval spôsobom plne súladným s ustálenou súdnou praxou, keď samotnú námietku, ako aj svoj záver, že o predmetnej námietke v zmysle ustanovenia konať nebude, uviedol do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Skutočnosti uvádzané obvineným v doplnení dovolania, že v spise absentuje zmienka o tom, že by obvinený na hlavnom pojednávaní vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu, sa preto nezakladajú na pravde.

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Dovolací dôvod podľa možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Z uvedeného logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle len vtedy ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa , a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť len vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere („solely or to a decisive extent") na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom (pozri Mariana Marinescu v. Rumunsko - rozsudok ESĽP z 2. februára 2010, Emen v. Turecko - rozsudok ESĽP z 26. januára 2010, Van Mechelen a ďalší v. Holandsko - rozsudok ESĽP z 23. apríla 1997, Visser v. Holandsko - rozsudok ESĽP zo 14. februára 2002, Al-Khawaja a

Tahery v. Spojené kráľovstvo - rozsudok ESĽP z 15. decembra 2011 a ďalšie).

V rámci konania na dovolacom súde odôvodneného dovolacím dôvodom podľa môže najvyšší súd rozhodovať len o tom (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ), či jediný usvedčujúci dôkaz, alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy, boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

V súvislosti s obvineným udávaným dovolacím dôvodom podľa (absencia zákonného poučenia obvineného pred vykonaním rekonštrukcie) dovolací súd konštatuje, že tento argument (napriek tomu, že bol obhajobe známy) nebol obhajobou použitý v žiadnom relevantnom procesnom štádiu pôvodného trestného konania (hlavné pojednávanie na súde I. stupňa, záverečné reči obvineného a obhajcu, posledné slovo obvineného, odôvodnenie odvolania obvineného proti rozsudku súdu I. stupňa, vyjadrenia obhajoby v priebehu verejného zasadnutia na odvolacom súde), pričom uvedenú argumentáciu obvinený použil prvýkrát až v dovolaní. Vyjadrenie obvineného na hlavnom pojednávaní konanom 21. júla 2020: „...(predseda senátu) mi nedal možnosť sa rozhodnúť, ako budem vo veci konať a či budem vypovedať, ..." je bezpochyby súčasťou námietky zaujatosti, ktorú obvinený podal proti predsedovi senátu, a nie je ho možné považovať za relevantnú sťažnosť proti tomu, že súd I. stupňa obvineného pred vykonaním rekonštrukcie nepoučil v zmysle príslušných ustanovení a .

Marginálne dovolací súd dodáva, že spisový materiál obsahuje rukou písaný originál zápisnice o vykonaní rekonštrukcie, ako aj jej úradný prepis do strojového písma, z ktorého vyplýva, že tak obvinený ako aj jeho obhajca boli na predmetnom procesnom úkone prítomní, pričom priebeh úkonu (v súvislosti s absenciou zákonného poučenia) žiadnym spôsobom nespochybňovali a nenamietali ho.

Podľa veta prvá dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

V citovanom ustanovení je upravené obmedzenie práva obvineného podať dovolanie v prípade ak okolnosť, ktorú uvádza v dovolaní, mu bola známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. V takomto prípade obvinený ako oprávnená osoba nemôže použiť dôvody dovolania podľa ustanovenia až písm. g). Táto úprava je praktickým vyjadrením tzv. koncentračnej zásady ovládajúcej celé trestné konanie a možno ju tiež chápať ako určitú, zo zákona vyplývajúcu procesnú sankciu za dobrovoľnú procesnú pasivitu oprávnených osôb.

Dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej:

I. Ustanovenie Čl. 2 ods. 2 (ďalej len ) limituje uplatnenie ohrozených alebo porušených subjektívnych práv v konaní pred štátnymi orgánmi postupom týchto orgánov ustanoveným zákonom, z čoho vyplývajú aj obmedzenia ustanovené zákonom (lehota alebo iná podmienka na uplatnenie práva). Nezáleží na tom, či ide o právo vyplývajúce aj priamo z alebo „len" zo zákona.

II. Ak ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania podľa až g) podmienku námietky dovolateľovi známej okolnosti, ktorá uplatnený dovolací dôvod zakladá, už v predchádzajúcom (najneskôr odvolacom) konaní ( ), nie je možné bez takého postupu dotknutý dôvod dovolania úspešne použiť a dovolací súd v takom prípade dovolanie vždy odmietne ako zrejme nedôvodné podľa (R 11/2016).

S ohľadom na vyššie uvedené, pokiaľ dovolateľ prvýkrát až v dovolaní namieta okolnosť (objektívne)

skôr zistiteľnú z obsahu spisového materiálu, prípadne samotného priebehu pojednávania/zasadnutia, zákonná podmienka uvedená v prvej vete nie je u neho splnená.

Dovolací súd zistil, že chybami obvineným vytýkanými v dovolaní nebol naplnený žiadny z uplatnených dovolacích dôvodov upravených v a .

Dovolací súd preto dovolanie obvineného podľa , t. j. preto že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa , odmietol.

Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.