Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoCsp-56-2021.pdf
PDF · 128.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/56/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: innogy Slovensko s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava, IČO: 44 291 809, zastúpeného JUDr. Marekom Hroudom, advokátom so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 35 571 195, proti žalovanému: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. N. XXXX/X, XXX XX M. E., o zaplatenie 236,08 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8Csp/15/2021-58 zo dňa 30. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8Csp/15/2021-58 zo dňa 30. septembra 2021 vo výrokoch II. a III. zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia Okresnému súdu Dolný Kubín na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8Csp/15/2021-58 zo dňa 30. septembra 2021 vo výroku I. ostáva nedotknutý. .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dolný Kubín (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 88,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 60,55 eur od 27.05.2021 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27,53 eur od 27.05.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Napokon žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok III.). 2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 236,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 60,55 eur od 27.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 27,53 eur od 27.05.2021 do zaplatenia a zo sumy 130,- eur od 27.05.2021 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili zmluvu o nájme zariadenia zo dňa 19.01.2018, na základe ktorej ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanému ako nájomcovi: filter vodného kameňa do spotrebičov v počte kusov 1 filter vodného kameňa pre celý dom v počte kusov 1. Žalovaný sa mu zaviazal zaplatiť cenu za prenájom zariadení v zmysle Cenníka pre nájom a predaj zariadení. Zároveň podpisom zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil aj s Obchodnými podmienkami a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Faktúrou č. 4234029034 za fakturačné obdobie od 19.01.2018 do 31.01.2019, vyhotovenou dňa 05.02.2019 na sumu 60,55 eur s lehotou splatnosti do 20.02.2019, vyúčtoval poplatky za produkty a služby (fakturovaná bola suma za prenájom zariadení a za toho vyplývajúce servisné výhody a doplnkové služby v zmysle Cenníka prislúchajúceho k predmetnej zmluve), faktúrou č. 4217019456 za fakturačné obdobie od 01.02.2019 do 01.11.2019, vyhotovenou dňa 19.11.2019 na sumu 27,53 eura s lehotou splatnosti do 04.12.2019, vyúčtoval poplatky za produkty a služby (fakturovaná bola suma za prenájom zariadení a z toho vyplývajúce servisné výhody a doplnkové služby v zmysle Cenníka prislúchajúceho k predmetnej zmluve) a faktúrou č. 9200000445, vyhotovenou dňa 20.11.2019 na sumu 130,- eur s lehotou splatnosti
do 04.12.2019, vyúčtoval náhradu škody za ukončenie prenájmu zariadenia. Žalovaný mu v rozpore s Obchodnými podmienkami (bod č. 8) zariadenia, ktoré mu boli prenechané do užívania, nevrátil. Týmto svojim konaním zásadným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti. Výška náhrady škody v prípade vrátenia poškodeného prenajímaného zariadenia alebo jeho nevrátenia vyplýva z Cenníka pre nájom a predaj zariadení. Rovnako bola žalovanému z dôvodu neuhradenia faktúr v súlade s Obchodnými podmienkami pre nájom zariadení a Cenníkom pre nájom a predaj zariadení vyúčtovaná náhrada nákladov za upomienky, a to: výzvou na úhradu č. 6510270068 zo dňa 10.12.2018 na sumu 3,- eurá, výzvou na úhradu č.6510288377 zo dňa 12.03.2019 na sumu 5,- eur, výzvou na úhradu č. 6510300272 zo dňa 19.05.2019 na sumu 5,- eur a výzvou na úhradu č. 6510310501 zo dňa 15.07.2019 na sumu 5,- eur. Účelom zaslania týchto upomienok bola jeho snaha o predchádzanie časovo aj finančne zdĺhavému súdnemu konaniu, ktoré v konečnom dôsledku vo väčšej miere zaťažuje dlžníkov, keďže sú potom zo strany súdov zaviazaní nielen na úhradu úrokov z omeškania, ale aj náhradu trov konania. Zaplatením svojich záväzkov v štádiu pred podaním žaloby, dochádza k minimalizovaniu nákladov spojených s úhradou daného záväzku. 3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 4. Súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania s odkazom na naplnenie podmienok podľa ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 5. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 19.01.2018 zmluvu o nájme zariadenia, ktorou sa prenajímateľ zaviazal prenechať nájomcovi do užívania zariadenie, a to filter vodného kameňa do spotrebičov a filter vodného kameňa pre celý dom a nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi cenu za prenájom zariadenia v zmysle Cenníka pre nájom a predaj zariadení (ďalej len „Cenník“) s mesačnou frekvenciou platieb nájomného. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V zmluve bolo uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky a Cenník pre nájom a predaj zariadení, ktorých prevzatie žalovaný potvrdil. V pripojenom Cenníku bolo upravené nájomné filtra vodného kameňa do spotrebičov vo výške 1,- euro a nájomné filtra vodného kameňa pre celý dom vo výške 4,50 eur. Tiež bola v Cenníku upravená náhrada škody za nevrátenie zariadenia alebo vrátenie poškodeného zariadenia podľa typu prenájmu. Pri náhrade škody týkajúcej sa filtra vodného kameňa do spotrebičov bola uvedená výška náhrady 20,- eur a náhrada škody týkajúca sa filtra vodného kameňa pre celý dom vo výške 110,- eur. Časť 7. zmluvy upravovala zánik zmluvy o nájme a to a) uplynutím doby, na ktorú sa dojednala, ak sa prenajímateľ s nájomcom nedohodne inak, b) dohodou zmluvných strán a vrátením nepoškodeného prenajatého zariadenia vrátane nepoškodeného originálneho obalu, c) výpoveďou v jednomesačnej výpovednej lehote pri nájme na dobu neurčitú, d) odstúpením od zmluvy v prípade dôvodov: ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. V prípade zániku nájomnej zmluvy bol nájomca povinný bezodkladne, najneskôr do dňa zániku zmluvy vrátiť prenajaté zariadenie na príslušnom predajnom mieste v nepoškodenom stave vrátane nepoškodeného originálneho obalu. V prípade nesplnenia tejto povinnosti mal prenajímateľ voči nájomcovi právo na zaplatenie náhrady škody vo výške uvedenej v Cenníku. V časti 8. zmluvy bola upravená náhrada škody a bolo uvedené, že v prípade, že nájomca pri ukončení zmluvy nevráti predmet nájmu, prípadne ho vráti poškodený, má prenajímateľ voči nájomcovi právo na zaplatenie náhrady škody podľa Cenníka aktuálne platného pri ukončení zmluvy. V Cenníku žalobcu s účinnosťou od 01.04.2018 bola uvedená náhrada škody za filter vodného kameňa do spotrebičov vo výške 20,- eur a náhrada škody za filter vodného kameňa pre celý dom vo výške 110,- eura. Predmetom faktúry č. 4234029034, VS: XXXXXXXXXX zo dňa 05.02.2019, splatnej dňa 20.02.2019, za fakturačné obdobie 19.01.2018 - 31.01.2019 bola vyúčtovaná suma za fakturované produkty a služby, a to nájomné za vodné filtre pre spotrebiče a celý dom vo výške 60,55 eur s DPH (celková fakturovaná výška nájmu je 66,05 eur so započítaním zaplatenej platby 5,50 eura). Vo faktúre bol uvedený rozpis platieb na nasledujúce obdobie, a to nájomné za zariadenia v nezmenenej výške 5,50 eur mesačne. Predmetom faktúry č. 4217019456, VS: XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2019, splatnej dňa 04.12.2019, bolo vyúčtované nájomné za predmetné vodné filtre za fakturačné obdobie 01.02.2019 - 01.11.2019, avšak ako vyplýva z rozpisu položiek uvedených v prílohe tejto faktúry vyúčtovanie výšky nájomného za vodné filtre sa v skutočnosti týkalo kratšieho obdobia od 01.02.2019 do 11.06.2019 a za toto obdobie bola vyúčtovaná suma nájomného 27,53 eur s DPH. Predmetom faktúry č. 9200000445, VS: XXXXXXXXXX zo dňa 20.11.2019, splatnej dňa 04.12.2019, bola vyúčtovaná náhrada škody za ukončenie prenájmu zariadenia vo výške 130,- eur, pozostávajúca z náhrady škody za filter vodného kameňa do spotrebičov vo výške 20,- eur a z náhrady škody za filter vodného kameňa pre celý dom vo výške 110,- eur. Výzvami na úhradu, resp. upomienkami adresovanými žalovanému zo dňa 10.12.2018, zo dňa 12.03.2019, zo dňa 19.05.2019 a zo dňa 15.07.2019, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného zo zmluvy pod následkom
ukončenia zmluvy v prípade, že dlh nebude uhradený ani v dodatočne určenej lehote uvedenej vo výzve s tým, že je potrebné do 14 dní od ukončenia zmluvy vrátiť zariadenia. V prípade nevrátenia bol prenajímateľ oprávnený uplatniť si náhradu škody podľa zmluvy. Cenník obsahoval aj výšku náhrady nákladov za upomienky. Za odoslanie prvej upomienky za posledných 12 mesiacov bola upravená výška náhrady nákladov 3,- eurá a za odoslanie druhej a ďalšej upomienky za posledných 12 mesiacov bola upravená náhrada nákladov za opakovanú upomienku 5,- eur. 6. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. k), l) a v), ods. 5, § 420 ods. 1, § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 633, § 671 a § 676 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský podľa § 52 OZ. Žalobca ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Na základe uzatvorenej zmluvy bol žalovanému prenechaný do užívania filter vodného kameňa do spotrebičov, pri ktorom bolo dojednané mesačné nájomné 1,- euro a filter vodného kameňa pre celý dom s dojednaným mesačným nájomným 4,50 eur. Žalovaný však doposiaľ sumu nájomného v celkovo uplatnenej sume 88,08 eur nezaplatil, a preto súd prvej inštancie tento nárok žalobcu posúdil ako dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné vo výške 88,08 eur. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5 % ročne zo sumy 60,55 eur od 27.05.2021 do zaplatenia a zo sumy 27,53 eur od 27.05.2021 do zaplatenia, nakoľko žalovaný už bol dňa 27.05.2021 v omeškaní s úhradou obidvoch faktúr, ktorými bolo vyúčtované priznané nájomné za zariadenia, keď neskoršia faktúra nadobudla splatnosť už dňa 04.12.2019. 8. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky v celkovej výške 18,- eur (3,- eurá za 1 upomienku a 15,- eur za ďalšie 3 upomienky, za každú 5,- eur) a náhradu škody vo výške 130,- eur, sám v žalobe tvrdil, že dojednania o týchto poplatkoch a náhrade škody sa nachádzajú vo formulárových Obchodných podmienkach a ich výška je stanovená v Cenníku. Tieto dokumenty vopred ako dodávateľ pripravil, pričom v zmysle ust. § 53 ods. 3 OZ dôkazné bremeno zaťažovalo práve jeho, aby preukázal, že spotrebiteľ (žalovaný) mal možnosť ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní. Nakoľko žalobca ako dodávateľ toto dôkazné bremeno neuniesol, mal súd prvej inštancie za to, že uvedené zmluvné podmienky neboli dojednané individuálne, a preto ich podrobil preskúmaniu z hľadiska ust. § 53 OZ. 9. Predmetný poplatok za upomienky žalobca vyúčtoval v súlade s Cenníkom platným od 01.04.2018. Takto vymedzený poplatok za upomienky bol podľa súdu prvej inštancie neprimerane vysokou sankciou spojenou s nesplnením záväzku spotrebiteľa. V občianskoprávnych vzťahoch je upravená zákonná sankcia za omeškanie podľa ust. § 517 a nasl. OZ, ktorou sú úroky z omeškania, ktorých výška nemôže byť dohodnutá nad rámec výšky stanovenej v ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., nakoľko by išlo o neplatný právny úkon pre svoj rozpor so zákonom. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil sumu spolu vo výške 18,- eur za upomienky ako neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením dlhu. Ak táto sankcia má pokrývať náhradu škody v súvislosti s omeškaním žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle ust. § 519 OZ, nebolo možné, aby dodávateľ stanovil tento poplatok paušálne bez ohľadu napr. na výšku omeškaného plnenia, resp. jeho trvanie. Navyše poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie, ktoré spočíva v účtovaní takýchto poplatkov, možno hodnotiť ako poškodzujúce spotrebiteľa. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi poskytované nejaké protiplnenia. Navyše ak tieto poplatky majú skôr sankčný ako refundačný účel. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil podmienku ako neprijateľnú, a tým zo zákona neplatnú, a preto žalobu na priznanie plnenia z takejto podmienky zamietol. 10. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 130,- eur, mal súd prvej inštancie za to, že túto náhradu škody nebolo možné žalobcovi priznať, a to z viacerých dôvodov. Určenie výšky náhrady škody v Cenníku považoval súd za irelevantné, nezodpovedajúce podstate inštitútu náhrady škody (ako úbytku majetku v určitom čase) a hrubo nevyvážené v neprospech spotrebiteľa. Z Cenníka zariadení nevyplýva cena nových zariadení, teda filtrov, ktoré boli predmetom nájmu. Z predmetných vyúčtovacích faktúr za nájom prenajatých zariadení bolo zrejmé, že nájomný vzťah strán trval minimálne od 19.01.2018 do 11.06.2019, t. j. 17 mesiacov, za ktoré žalobca získal na nájomnom celkovo 93,58 eur (pričom časť nájomného vo výške 88,08 eur bola predmetom konania),
čo vôbec nezohľadňuje úprava náhrady škody uvedená v zmluve v spojení s Cenníkom. Žalobcom uplatnená výška škody teda nezohľadňovala dĺžku nájomného vzťahu a opotrebenie zariadení počas tejto doby, nakoľko uplynutím času prenajaté zariadenie stráca na svojej hodnote. Žalobca teda hodnoverne nepreukázal výšku tvrdenej škody. Pre nepriznanie nároku na náhradu škody, a to ani v nižšej, ako žalobcom požadovanej sume, považoval však za podstatnú súd prvej inštancie inú skutočnosť. Žalobca súdu predložil Obchodné podmienky, z ktorých vyplynulo, že zmluva o nájme zaniká a) uplynutím doby, na ktorú sa dojednala, ak sa prenajímateľ s nájomcom nedohodne inak, b) dohodou zmluvných strán a vrátením nepoškodeného prenajatého zariadenia vrátane nepoškodeného originálneho obalu na predajnom mieste prenajímateľa, c) výpoveďou v jednomesačnej výpovednej lehote pri nájme na dobu neurčitú, d) odstúpením od zmluvy v prípade dôvodov uvedených v zmluve. Z Obchodných podmienok vypracovaných žalobcom tak vyplynulo, že skončenie zmluvy o nájme zariadení je formulované štyrmi spôsobmi a je tam výslovne uvedená povinnosť vrátenia prenajatých zariadení pri skončení zmluvy. V spise sa nenachádzal žiaden doklad, ktorým by žalobca preukázal, že niektorým zo štyroch nim upravených spôsobov došlo k zániku zmluvy o nájme, a teda, že žalovaný by prenajaté zariadenie bol povinný vrátiť. Uvedené samo o sebe postačovalo k tomu, že žaloba v tejto časti musela byť zamietnutá, pretože nenastali predpoklady náhrady škody, jedným z ktorých bolo predovšetkým nevrátenie zariadenia po ukončení zmluvy. K požadovanej náhrade škody navyše súd prvej inštancie uviedol, že zo strany žalobcu bol predložený len Cenník a Obchodné podmienky, avšak na tomto Cenníku a Obchodných podmienkach absentuje podpis žalovaného. Sám žalobca nepreukázal, že by dojednanie o sankciách bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Ak teda odvodzoval žalobca ako dodávateľ svoj nárok na sankcie zo zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dojednaná, a teda takej, ktorá sa považuje za neplatnú, keďže požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie [§ 53 ods. 4 písm. v) OZ], nebolo možné žalobcovi priznať plnenie z takejto neplatne zmluvne dojednanej podmienky. 11. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodnú žalobu na zaplatenie poplatkov v celkovej výške 18,- eur (poplatky za upomienky) a náhrady škody vo výške 130,- eur spolu s uplatneným príslušenstvom - úrokmi z omeškania zo sumy 130,- eur od 27.05.2021 do zaplatenia. 12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže žalovaný mal v konaní prevažný úspech. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal z pomeru žalovanej sumy spolu s vyčísleným príslušenstvom za obdobie od 27.05.2021 do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci vo výške 239,86 eur a prisúdenej sumy spolu s priznaným príslušenstvom od 27.05.2021 do vyhlásenia rozsudku vo veci, t. j. do 30.09.2021 vo výške 89,60 eur. Žalobca bol úspešný v rozsahu 89,60 eur, čo je 37,35 % z celkovej žalobou uplatnenej pohľadávky, žalovaný bol úspešný v rozsahu 150,26 eur, t. j. v rozsahu 62,65 %. Po odčítaní úspechu žalovaného v rozsahu 62,65 % od úspechu žalobcu v rozsahu 37,35 %, bol žalovaný v konečnom dôsledku úspešný v rozsahu 25,30 %. Podľa pomeru úspechu mu tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaný si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani mu zo spisu vznik žiadnych preukázateľných trov nevyplynul, a preto súd prvej inštancie vzhľadom k procesnej ekonómii podľa ust. čl. 17 Základných princípov CSP nevyhradil rozhodnutie o výške trov samostatnému uzneseniu, nakoľko by nebolo o čom rozhodovať, ale rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 13. Proti rozsudku, čo do jeho výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že by zvyšnej časti žaloby vyhovel a priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. 14. Žalobca namietal naplnenie odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Žalobca sa nestotožňoval so záverom súdu prvej inštancie, že poplatok za upomienky je neprimerane vysokou sankciou s nesplnením záväzku spotrebiteľa, pričom mal za to, že tieto poplatky boli žalovanému účtované v súlade s Obchodnými podmienkami a Cenníkom, čo vzal žalovaný pri podpise zmluvy na vedomie. Poplatky za upomienky nie sú neprimerane vysoké, pričom neboli dokonca žalovanému vystavované a účtované každý mesiac, ale každé dva, v ktorých bol z dôvodu neuhradenia faktúr v omeškaní. Ďalej žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že nedošlo k vzniku povinnosti žalovaného vrátiť prenajaté zariadenia. Žalobca konkrétne namietal, že z jeho strany došlo k platnému
skončeniu zmluvy o nájme, a to odstúpením od zmluvy - ukončenie nájmu zariadenia zo dňa 12.04.2019, ktoré si žalovaný prevzal dňa 26.04.2019 (žalobca priložil k odvolaniu tento list a jeho doručenku). 15. Súčasne mal žalobca za to, že ak vznikla na strane súdu prvej inštancie pochybnosť vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, bolo vhodné, aby ho súd prvej inštancie vyzval na preukázanie vytýkanej skutočnosti, čo by bez problémov urobil. Pokiaľ by súd prvej inštancie postupoval v intenciách príslušných ustanovení CSP a vyzval ho na predloženie predmetnej listiny, nemohol by dospieť k záveru o zamietnutí tejto časti žaloby, t. j. v časti uplatneného nároku na náhradu škody za ukončenie prenájmu zariadenia. Žalobca tak bol vzhľadom na uvedené toho názoru, že súd prvej inštancie zvolil nesprávny procesný postup, spôsobil podstatnú vadu v konaní, nesprávne zistil skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, a tým napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia. Spochybňovanie ukončenia zmluvného vzťahu nikdy nebolo predmetom posudzovania, čo ani v obdobných súdnych sporoch nemusel preukazovať. 16. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril a odvolaciemu súdu už v ďalšom neboli predložené ani iné podania strán. 17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku, čo do jeho výroku II., bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon tento opravný prostriedok pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. a v závislom výroku III. o náhrade trov konania, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, konštatujúc dôvodnosť odvolania žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku II. ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I., ostal rozsudok súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 18. Na úvod posúdenia odvolacej veci odvolací súd považuje len v stručnosti za potrebné poznamenať, že na žalobcom predložené listinné dôkazy v odvolacom konaní (po rozhodnutí súdu prvej inštancie) nemohol prihliadať, keďže nešlo o prípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Žalobca neuviedol a ani odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod, ktorý by bol objektívne bránil žalobcovi uplatniť tieto listinné dôkazy ako prostriedky procesného útoku už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom k ich datovaniu (listiny z obdobia roku 2019) musel žalobca dotknutými listinnými dôkazmi disponovať ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie (dňa 30.09.2021) a mohol ich tak súdu prvej inštancie predložiť. Súčasne možno konštatovať, že tieto listiny sa netýkajú procesných podmienok, ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu a napokon nimi nemalo byť ani preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 19. V zmysle ust. čl. 46 Ústavy SR každý má právo domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecných súdov vzhľadom na ich postavenie ako primárnych ochrancov ústavnosti a vzhľadom na povinnosť Slovenskej republiky rešpektovať medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napr. nález Ústavného súdu SR spis. zn. III.ÚS 79/2002 zo dňa 21.08.2020) konať v súlade s požiadavkou rešpektovania procesných garancií spravodlivého súdneho konania vyplývajúcich z ústavy, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. 20. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a rovnosti „zbraní“. Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacu „rovnosť zbraní“ je, aby strany konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. IV. ÚS 42/2009 zo dňa 12.02.2009, spis. zn. IV. ÚS 147/2004 zo dňa 05.05.2004). 21. Rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 22. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu a procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v časti porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces je dôvodné.
23. Nepochybne určujúcim pre čiastočne zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie bol jeho skutkový záver, že spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy nebol preukázateľne informovaný o plneniach, ktoré neboli uvedené priamo v zmluve a tiež, že nedošlo k preukázaniu zmluvne dojednaného spôsobu ukončenia zmluvy uzavretej medzi stranami a súčasne právny záver o neprijateľnosti zmluvných podmienok, na podklade ktorých si žalobca uplatňoval nepriznané nároky, resp. o ich neplatnosti. Súd prvej inštancie teda založil svoje rozhodnutie na posúdení viacerých čiastkových, či už skutkových, alebo právnych otázok bez toho, aby nariadil vo veci pojednávanie. 24. Ust. § 297 písm. b) CSP stanovuje pre rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci bez nariadenia pojednávania medzi inými tiež podmienku, že skutkové tvrdenia strán sporu nie sú sporné. V danom prípade, keďže sa žalovaný k žalobe a jej prílohám písomne aj napriek výzve súdu prvej inštancie (ktoré všetky listiny mu boli doručené v súlade s ust. § 111 ods. 1 CSP dňa 23.06.2021; viď doručenka na č. l. 50 spisu) nevyjadril, bolo možné v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považovať skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. 25. Žalobca v podanej žalobe výslovne uviedol nasledovné skutkové tvrdenia: „Žalovaný zároveň podpisom zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil aj s Obchodnými podmienkami a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy... Žalovaný v rozpore s Obchodnými podmienkami (bod č. 8) zariadenia, ktoré mu boli prenechané do užívania nevrátil žalobcovi. Týmto svojím konaním zásadným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti.“ Zo žalobcom predloženého dôkazu, - Obchodných podmienok pre nájom zariadení (na č. l. 10 spisu), čl. 8, pri tom vyplýva, že v prípade, že nájomca pri ukončení zmluvy nevráti predmet nájmu, prípadne ho vráti poškodený, má prenajímateľ voči nájomcovi právo na zaplatenie náhrady škody podľa Cenníka (alebo zmluvy) aktuálne platného pri ukončení zmluvy. Ak potom súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na skutkových záveroch, že žalovaný ako spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný o zmluvnej podmienke, na podklade ktorej si žalobca uplatňoval žalovaný nárok, potom tento skutkový záver súdu prvej inštancie je priamo v rozpore so skutkovým tvrdením žalobcu o tom, že žalovaný pri podpise zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil tak s Obchodnými podmienkami, ako aj Cenníkom. Z tohto tvrdenia zároveň logicky implicitne vyplýva, že ak žalovaný vyhlásil pri podpise zmluvy, že sa s týmito dokumentami oboznámil, tak v momente podpisu už s nimi musel byť oboznámený, teda sa s nimi oboznámil pred pripojením svojho podpisu na zmluvu (teda pred uzavretím zmluvy z jeho strany). Rovnako skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nepreukázal, že došlo k platnému zániku zmluvy podľa ust. čl. 7 Všeobecných podmienok, a teda predpokladu vzniku povinnosti žalovaného vrátiť predmet nájmu žalobcovi, je v priamom rozpore so skutkovým tvrdením žalobcu, že žalovaný v rozpore s ust. čl. 8 Obchodných podmienok zariadenia, ktoré mu boli prenechané do užívania žalobcovi nevrátil. Toto skutkové tvrdenie žalobcu rovnako v sebe implicitne zahŕňalo informáciu, že došlo k ukončeniu zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný žiadne skutkové tvrdenie žalobcu nenamietal. Ak potom súd prvej inštancie mienil dospieť k uvedeným skutkovým záverom, na podklade ktorých v spore rozhodol, teda iným ako by zodpovedali nesporným skutkovým tvrdeniam žalobcu, nedošlo k naplneniu jedného predpokladov na rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) CSP], a to, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. V tomto kontexte nemožno pripustiť taký výklad ust. § 297 písm. b) CSP, v zmysle ktorého by síce na jednej strane neboli sporné skutkové tvrdenia strán, avšak súd prvej inštancie by z týchto z dôvodu svojich dôvodných pochybností o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP) nevychádzal a rozhodol by bez nariadenia pojednávania na základe iného skutkového stavu, ako bol stranami tvrdený. 26. Odvolací súd súčasne konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval síce správne, keď v záujme poskytnutia účinnej ochrany spotrebiteľovi (žalovanému) dôsledne vychádzal z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a teda podrobil dotknuté zmluvné ustanovenia, na podklade ktorých si žalobca uplatňoval nároky na zaplatenie upomienok a (paušalizovanej) náhrady škody, prieskumu z hľadiska ich prijateľnosti (§ 53 OZ). Súčasne však odvolací súd musí konštatovať, že procesný postup súdu prvej inštancie predchádzajúci jeho meritórnemu rozhodnutiu však nebol dôsledný a súladný s ustanoveniami CSP. Pokiaľ totiž súd dospeje k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, musí umožniť stranám vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti totiž zabezpečuje stranám rovnaké právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež k skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania, čo zdôrazňuje aj Súdny dvor EÚ vo svojej rozhodovacej činnosti (pozri napr. rozhodnutie C-89/08 Komisia / Írsko). 27. Uvedená argumentácia sa týka predovšetkým dodávateľa služby (v danom prípade žalobcu), v ktorého záujme je predložiť tvrdenia a dôkazy o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná. Súd však musí prihliadnuť aj na vyjadrenie spotrebiteľa, či sa aj napriek neprijateľnosti zmluvnej podmienky necíti byť ňou viazaný. Pritom postačí, ak súd poskytne možnosť stranám vyjadriť sa k ex
offo preskúmaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky kontradiktórnym spôsobom, t. j. nemusí nutne vo veci nariadiť pojednávanie. 28. Súd prvej inštancie však svojim procesným postupom znemožnil stranám, aby si v súdenej veci mohli splniť povinnosť tvrdenia a s ňou spojenú dôkaznú povinnosť v reakcii na úmysel konajúceho súdu určiť dotknuté zmluvné podmienky za neprijateľné, t. j. za neplatné aj s následným dopadom na rozhodnutie o časti žalovaného nároku. 29. V dôsledku popísanej procesnej situácie súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám (žalobcovi, ale i žalovanému), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vyššie uvedené nedostatky však nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V nadväznosti na to odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie [ust. § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP]. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd určujúco nezaoberal skutkovou a právnou argumentáciou odvolateľa smerujúcou proti záverom súdu prvej inštancie. V odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I., ostal rozsudok súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie umožní žalobcovi produkovať dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení / žalobou uplatneného nároku, na podklade nesporných skutkových tvrdení, vykonaného dokazovania (aj dôkazmi, ktoré žalobca produkoval v odvolacom konaní) a z neho plynúcich skutkových zistení opätovne posúdi otázku platnosti zmluvných dojednaní, z ktorých žalobca vyvodzoval žalované nároky a rovnako aj ich dôvodnosť, nielen čo do základu, ale aj výšky, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) a vo veci opätovne rozhodne. 31. Žiada sa zdôrazniť, že neodporuje právnym predpisom na ochranu spotrebiteľa, ak dodávateľ vo svojich zmluvných vzťahoch uplatní všeobecné obchodné podmienky, resp. cenník, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, a to aj napriek tomu, že nie sú kryté podpisom spotrebiteľa (takýto postupom dodávateľa nakoniec predpokladá aj ust. § 53c OZ; súd prvej inštancie paradoxne pri priznaní nájomného, pokiaľ ide o jeho výšku, musel vychádzať práve z Cenníka, keďže výška nájomného nebola v samotnej zmluve upravená). Odvolaciemu súdu sa však javili ako správne východiská zvolené pri úvahe súdu prvej inštancie pri posudzovaní prijateľnosti/neprijateľnosti sporných zmluvných podmienok. Tieto však bude musieť súd prvej inštancie vyhodnotiť až pri dôslednom dodržaní procesného postupu, ktorý bude viesť k predvídateľnosti jeho rozhodnutia vo vzťahu k obidvom stranám sporu a súčasne po doplnení dokazovania (prípade aj podľa § 295 CSP). Pri právnom posúdení veci sa súd prvej inštancie sústredí aj na to, či v danom prípade nemožno aplikovať na dotknuté zmluvné podmienky aj ust. § 53 ods. 4 písm. k) a t) OZ v platnom znení. Pokiaľ ide o charakter žalobou uplatneného nároku, označeného ako náhrada škody, odvolaciemu súdu sa javí, vzhľadom na nadväznosť jeho vzniku na porušenie povinnosti žalovaného (spotrebiteľa) vrátiť po ukončení zmluvného vzťahu žalobcovi (dodávateľovi) predmet nájmu, že tento nárok je potrebné, bez ohľadu na jeho pojmové označenie v Obchodných podmienkach, či žalobcom, právne posúdiť ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ust. § 544 ods. 1 OZ. V danom prípade je zjavné, že povinnosťou spotrebiteľa „nahradiť škodu“ podľa ust. čl. 8 Obchodných podmienok mala byť zabezpečená jeho povinnosť vrátiť žalobcovi predmet nájmu a súčasne pre prípad porušenia tejto povinnosti nahradiť mu v paušalizovanej výške škodu vzniknutú na jeho majetku (predmete nájmu). Dotknuté zmluvné dojednanie tak zjavne korešponduje s charakterom zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho záväzku a súčasne paušalizovanej náhrady škody (prevenčná a reparačná funkcia zmluvnej pokuty). 32. V neposlednom rade odvolací súd dáva do pozornosti, že Všeobecné obchodné podmienky (cenník) v spotrebiteľských zmluvách, na rozdiel od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a takémuto dojednaniu nemožno v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ priznať právnu ochranu (k tomu napr. nález Ústavného súdu ČR spis. zn. I.ÚS/3512/2011 zo dňa 11.11.2013, ktorý je vzhľadom k úprave spotrebiteľských zmlúv únijným právom a potreby eurokonformného vnútroštátnych právnych noriem aplikovateľný aj v podmienkach právnej úpravy SR). 33. Napokon v nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
34. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), vykoná dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom spolu so žalobou a podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.11.2020 (§ 204 CSP), z týchto vyvodí zodpovedajúce skutkové závery, vec opätovne právne posúdi a nanovo rozhodne. Pokiaľ bude mať za to, že skutkové tvrdenia žalobcu sú nedostatočné pre adekvátne právne posúdenie (napr. ohľadom skutočnosti, akým druhom hromadného dopravného prostriedku bola vykonaná dotknutá preprava žalovaného dňa 18.02.2020), požiada žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení podľa ust. § 150 ods. 2 CSP. Zároveň bude dôsledne prihliadať na nespornosť skutkových tvrdení žalobcu v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP. Napokon v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).