Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/31/2023

Identifikačné číslo spisu: 6119337449 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Sedlačková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6119337449.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Kataríny Pramukovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v spore žalobkyne: Ing. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., podnikajúca pod obchodným menom Ing. Michaela Donovalová, s miestom podnikania T. Ružičku 2184/11, Žilina, IČO: 34 496 424, zast. Mgr. Martin Gavuliak, advokát, Kašmírska 7, Bratislava, proti žalovanému: DIAMANT J & D, n.o., U Čajkov 526, Belá, IČO: 45 743 908, zast. Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., Sládkovičova 167/13, Žilina, IČO: 47 232 072, o zaplatenie sumy 5.559 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č.k. -495 zo dňa 22.02.2023 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline, č. k. -543 zo dňa 12.04.2023, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a . II. Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom č. k. - 495 zo dňa 22.02.2023 v spojení s opravným uznesením č. k. -543 zo dňa 12.04.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) v prvom výroku odmietol odvolanie žalovaného vo výroku, ktorým súd žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.198,- eura od 01.04.2018 do 29.03.2019 zamietol. Odvolací súd v poradí druhým výrokom potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -429 zo dňa 17.03.2022 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej inštancie“) v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5.559,- eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.361,- eura od 16.04.2019 do zaplatenia a zo sumy 3.198,- eur od 30.03.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eura a vo výroku, ktorým sa žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 92,18 %. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

2. Odvolací súd v napadnutom rozsudku uviedol, že podstatou odvolania žalovaného bola námietka

nesprávnych skutkových zistení a v dôsledku toho aj záver nesprávneho právneho posúdenia veci s argumentáciou, že odôvodnenie rozhodnutia pôsobí zmätočne a protichodne. Ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní za rozhodujúcu skutočnosť považoval posúdenie, aký zmluvný vzťah bol medzi účastníkmi uzavretý od 01.05.2017, odkedy žalobkyňa začala vykonávať mzdovú a účtovnú evidenciu prác v rámci jej podnikateľskej činnosti. Žalovaný uviedol, že z dôvodu zníženia svojich nákladov v súvislosti s odvodovými povinnosťami zamestnanca v pracovnom pomere navrhol žalobkyni vykonávanie účtovnej činnosti ako SZČO za rovnakých podmienok, t. j. za vedenie mzdovej a účtovnej evidencie, s odmenou 800,- eura, s čím súhlasila. Záver súdu prvej inštancie v odseku 20. odôvodnenia rozsudku považoval žalovaný za nezrozumiteľný, keďže z jeho obsahu vyplýva, že sa vzťahuje na spracovanie mzdovej agendy a plnenie z nej na základe mzdových faktúr, ale nevyplýva z neho, či sa konkludentne uzavrela zmluva o poskytovaní účtovných služieb. Čo sa týka faktúr č. 2017036 zo dňa 31.12.2017 a č. 2019004 zo dňa 27.03.2019 za spracovanie účtovných dokladov, žalovaný namietal počet a cenu účtovných dokladov, pričom z predloženého výpisu z účtovného programu nie je zrejmé, koľko dokladov bolo fyzicky zaúčtovaných v ten-ktorý mesiac, tieto sú uvedené len v celkovom počte za uplynulý kalendárny rok. K faktúre č. 2017036 zo dňa 31.12.2017 namietal, že v roku 2017 vykonávala žalobkyňa mesačné vedenie mzdovej a účtovnej evidencie za mesačnú odmenu 800,- eura, a teda za tieto služby mala zaplatenú odmenu od januára 2017 do 30.04.2017, teda v tejto faktúre si duplicitne uplatnila nárok na odmenu. Podľa žalovaného znalecký posudok č. 22/2021 je v rozpore s a aplikácia mandátnej zmluvy na záväzkový vzťah účastníkov nie je použiteľná.

3. Podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy konkludentným spôsobom, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne poskytovať žalovanému služby spočívajúce vo vedení účtovníctva, t.j. mzdovej a účtovnej agendy. Podľa odvolacieho súdu, zmluva o poskytovaní účtovných služieb nie je ako samostatný typ upravená v , a preto je potrebné ju posudzovať ako zmluvu inominátnu ( ), pričom pre jej platnosť sa vyžaduje dostatočné určenie predmetu záväzkov. Inominátna zmluva môže niesť prvky iných zmluvných tipov, a preto je možné ju posudzovať prípadne podľa ustanovení, ktoré sú obsahom najbližšie. V zhode s okresným súdom i odvolací súd mal za to, že zmluva o poskytovaní účtovných služieb je svojím obsahom najbližšie k mandátnej zmluve. Z dokazovania pred okresným súdom nevyplynulo, že by predmetom zmluvy bolo vykonávanie činností, ktoré by boli viazané na odovzdanie hmotne zachyteného výsledku žalovanému tak, ako to má na mysli zmluva o dielo a ani akékoľvek dojednanie strán o ukončení diela, odovzdaní diela, ale vyplynula len opakovaná činnosť, ktorá nebola skončená ani podaním daňového priznania za rok 2017, keďže následne pokračovala aj v roku 2018. Okresný súd preto následne správne posudzoval vznik nároku žalobkyne na odplatu primerane v zmysle ust. , v zmysle ktorého podmienkou pre vznik nároku mandatára na odplatu je riadne vykonávaná činnosť, ak nie je dohodnuté inak. Sporným medzi stranami v konaní pred súdom prvej inštancie bola dohoda o odmene, na čom žalovaný v podanom odvolaní zotrval. Za situácie, že ani jedna zo strán neuniesla dôkazné bremeno ohľadom tvrdení výšky dohodnutej odplaty, potom určujúcou bola cena obvyklá, a to za spracovanie mzdovej a účtovnej evidencie. Zo znaleckého posudku č. 22/2021 vo veci vyčíslenia obvyklej ceny za spracovanie účtovnej a mzdovej evidencie, vypracovaného znalkyňou Ing. Darinou Huťkovou, za obdobie od 01.05.2017 do 31.12.2018, ktorého závery žalovaný ani v odvolaní relevantne nevyvrátil, vyplývalo, že obvyklá odmena za jednu účtovnú položku sa pohybuje v intervale hodnôt od 0,67 eura do 1,01 eura a obvyklá odmena za spracovanie mzdovej agendy a výpočet miezd dodávateľským spôsobom sa pohybuje v intervale hodnôt od 8 eur do 13,77 eura za vygenerovanú mzdu. Z tohto odborného záveru potom odmena fakturovaná žalobkyňou vo faktúrach č. 2017036 a faktúrou č. 2019004, a to za spracovanie účtovných dokladov za rok 2017 a za spracovanie účtovných dokladov za rok 2018 a spracovanie mzdovej agendy, nepresiahla znalkyňou určený interval hodnôt, teda spadá do roviny obvyklej ceny. Odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalovaného, že dôkaz znalecký posudok č. 22/2021 vo všeobecnej cene výšky účtovných dokladov je v rozpore s .

4. Krajský súd záverom napadnutého rozsudku konštatoval, že v danom prípade okresný súd zohľadnil všetky relevantné individuálne okolnosti predmetnej veci, posudzoval primárne základ uplatneného

nároku žalobkyne, a to vznik a existenciu záväzkovo-právneho vzťahu so záverom uzatvorenia platnej zmluvy, v rámci dojednaných práv a povinností medzi stranami sporu, vzhľadom na spornosť výšky odplaty, jej určenie ako ceny obvyklej, s konštatovaním dôvodnosti nároku žalobkyne priznanej časti s príslušenstvom, s ktorými závermi sa stotožnil.

5. Proti rozsudku krajského súdu v celom rozsahu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Žiadal, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný svoje dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci s poukazom na dôvod prípustnosti dovolania podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

6. Žalovaný v dovolaní zopakoval priebeh sporu a závery vo veci konajúcich súdov. Uplatnený dovolací dôvod podľa odôvodnil tým, že predmetná vec nemala byť posudzovaná a rozhodnutá na základe mandátnej zmluvy upravenej v a nasl. , keďže ide o zmluvu o dielo. V tejto súvislosti poukázal na - Veľký komentár, zväzok II., čl. V. Zhotoviteľ a objednávateľ diela, ods. 17de (str. 871), podľa ktorého hmotne zachyteným výsledkom inej činnosti diela je aj spracovanie účtovníctva.

7. K dovolaniu žalovaného doručila súdu vyjadrenie žalobkyňa. Podľa presvedčenia žalobkyne súd prvej inštancie a odvolací súd správne posúdili skutkový stav a aplikovali ustanovenia mandátnej zmluvy. Vo vyjadrení argumentovala a komparatívne zdôrazňovala, prečo je zmluvný vzťah mandátnou zmluvou a nie zmluvou o dielo. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaného odmietol, ev. zamietol.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (podľa ), po zistení, že dovolanie podala strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s , bez nariadenia pojednávania ( ), dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

9. Dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, pričom prípustnosť jeho dovolania má byť založená podľa .

10. Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

11. Podľa , dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

12. Dovolateľ vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uviedol, že „dovolací dôvod vyvodzuje z toho, že predmetná vec nemala byť posudzovaná a rozhodnutá na základe mandátnej zmluvy upravenej v a nasl. , nakoľko ide o zmluvu o dielo.“

13. Dovolateľ tento svoj názor neodôvodnil, teda neuviedol, prečo vec nemala byť posudzovaná a rozhodnutá na základe mandátnej zmluvy upravenej v a nasl. a prečo v posudzovanej veci ide podľa jeho názoru o zmluvu o dielo. Ďalším nedostatkom, ktorý spôsobuje neprejednateľnosť dovolania je, že dovolateľ neuviedol právnu otázku, ktorú mal dovolací súd vo svojom rozhodnutí meritórne posudzovať a túto nie je možné zistiť ani z obsahu podaného dovolania. V dovolaní absentuje akákoľvek vlastná právna argumentácia dovolateľa - poukaz na komentár k ustanoveniu zákona a konštatovanie o nesprávnom právnom posúdení túto povinnosť dovolateľa nenahrádzajú (k tomu viď ). Takéto vymedzenie dovolacieho dôvodu nezodpovedá kritériám uvedeným v a neumožňuje dovolaciemu súdu uskutočniť dovolací prieskum, keď nie je zrejmé, aká právna otázka mala byť odvolacím súdom nesprávne vyriešená.

14. Dovolací súd preto uzatvára, že z obsahu dovolania nie je možné vyabstrahovať právnu otázku namietanú dovolateľom. Dovolací súd nie je oprávnený dotvárať argumentáciu dovolateľa. Z tohto dôvodu je dovolanie žalovaného potrebné odmietnuť podľa .

15. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle , v spojení s , a žalobkyni ako úspešnej sporovej strane v dovolacom konaní priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.