Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-6-2022.pdf
PDF · 99.81 KB
Case nature
Subarea
20CoP/6/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. U.Č., narodený dňa XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - L.. R. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q.-U., adresa na doručovanie: U., F. M. X, Q., a otca - L. U., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. XX, Q., korešpondenčná adresa: U. Q. W. XX, Q., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15. novembra 2021, č.k. 68P/259/2021-17, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 15.novembra 2021, č.k. 68P/259/2021-17 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 15.11.2021, č.k. 68P/259/2021-17 rozhodol tak, že dočasne zveril maloletého R. U., nar. XX.XX.XXX5 do osobnej starostlivosti matky, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 68P/207/2021. Otcovi uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu maloletého R. U., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- € mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia, a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 68P/207/2021. Otcovi umožnil stretávať sa s maloletým R. U., nar. XX.XX.XXXX, každý párny kalendárny týždeň vždy od piatku od 14:00 hod. do pondelka do 08:00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., a to na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. 68P/207/2021. Miestom odovzdania a prevzatia maloletého R. určil počas školských dní školské, resp. predškolské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje. V prípade choroby, alebo ak sa maloletý nebude nachádzať v školskom, resp. predškolskom zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko matky. Matke uložil povinnosť maloletého R. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi. Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.09.2021 domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému R. na čas po rozvode manželstva. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2021 doplnila svoj návrh, a zároveň požiadala o súdny zákaz prístupu manžela k jej osobe na čo najviac metrov. Uvedený návrh matky bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp.zn. 50C/49/2021.
3. V podaní doručenom 19.10.2021 zároveň okrem vyššie uvedeného požadovala aj vydanie „.. U. G. v súvislosti s opaterou dieťaťa, a to do jej starostlivosti. Na informatívnom výsluchu konanom dňa 26.10.2021 matka uviedla, že na nariadení neodkladného opatrenia trvá. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 68P/207/2021-18 zo dňa 26.10.2021, doručeným matke toho istého dňa, súd matku vyzval
na opravenie a doplnenie neúplného a zmätočného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka podaním doručeným súdu dňa 09.11.2021 doplnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že požiadala aj o úplný zákaz styku otca s dieťaťom a výživné 100,- € na mesiac. Súd prvej inštancie následne jej návrh uznesením č.k. 68P/207/2021-24 zo dňa 10.11.2021 vylúčil na samostatné konanie.
4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že jej manžel/otec dieťaťa spôsobuje maloletému šoky a traumy, keď ho napríklad príde hystericky bez slova zobrať zo škôlky, hneď potom, čo ho tam ona zanesie, a zároveň tam robí cirkus a hanbu. Dieťa vtedy nechápe danú situáciu, prečo má ísť domov, keď tam len teraz prišiel, plače a pôsobí to na neho stresujúco a traumatizujúco. Prípadne otec bez oznámenia vyzdvihne maloletého zo škôlky, resp. ho matke nevráti aj 4 dni a ona tak nemá o maloletom žiadny prehľad alebo ho zoberie od jej rodičov, ktorí nemajú plot a za plaču dieťaťa ho bez slova zoberie. Tieto preberania prebiehajú veľmi hystericky. Matka zároveň poukázala na to, že otec hovorí veľmi často pred maloletým o svojej samovražde, konkrétne sa ňou vyhráža matke a presne pred maloletým opisuje ako ju uskutoční- že sa obesí na brezu. Zároveň pred maloletým rozpráva o sexe, uráža matku a správa sa k nej veľmi zle. Stretnutia matky s otcom prebiehajú proti jej vôli, rovnako ho proti svojej vôli púšťa do bytu, nakoľko v opačnom prípade by dieťa nedal/ nevrátil, teda matku maloletým vydiera. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti odôvodnila tým, že otec maloletého jej nikdy nedal žiadne peniaze pre maloletého, ktorý má všetko len od matky, t. j. matka platí stravné, školné a nakupuje nábytok, športové potreby a podobne.
5. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 360 ods. 1, § 363, § 366 Civilného mimosporového poriadku, § 324 ods. 1, 325 ods. 1, 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 234 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a vecne tým, že mal preukázané, že rodičia maloletého R. sú doposiaľ manželia, na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod ich manželstva, v ktorom je vytýčený prvý termín pojednávania. Maloletý sa spolu s matkou odsťahovali zo spoločnej domácnosti v septembri 2021, pričom medzi rodičmi doposiaľ nedošlo k dohode ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Otec ho svojvoľne vyberá z predškolského zariadenia, dané matke neoznámi a tá sa následne o maloletého bojí. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere, čo do zverenia maloletého do starostlivosti matky. Matka má vytvorené vyhovujúce podmienky pre starostlivosť o maloletého, ktorý s ohľadom na svoj vek potrebuje stabilné a bezpečné prostredie na svoj život a vývin, čo bude mať priaznivý vplyv na jeho zdravý psychický a sociálny vývin. Otec sa nedomáha výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, po realizácii ich styku ho matke odovzdá.
6. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa, táto časť návrhu matky podľa názoru súdu prvej inštancie spĺňa v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu podmienky podľa § 366 CMP. Z obsahu návrhu vyplýva, že maloletý žije v domácnosti s matkou, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, sú dané podmienky súdu na rozhodovanie o vyživovacej povinnosti otca.
7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. (Súd prvej inštancie dal do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,87 €). Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Lustráciou v Sociálnej poisťovni ohľadom príjmu rodičov mal súd prvej
inštancie preukázané, že matka je zamestnaná v spoločnosti E. Q. P., P..D..G.., s priemerným vymeriavacím základom za obdobie 01/2021- až 10/2021 vo výške 1.244,62 €. Otec naposledy pracoval v období od 12.07.2021 do 21.07.2021 vo firme L. K. &. K. P. P.. D.. G.., pričom jeho vymeriavacím základom bola suma vo výške 439,13 €, a v období od 22.10.2020 do 30.04.2021 pracoval vo firme J..I..I.. P. P..D..G.. s priemerným vymeriavacím základom za obdobie od 01/2021-04/2021 vo výške 1.770,44 €. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadol na vek maloletého (6 rokov) a s tým súvisiace zvýšené náklady na starostlivosť o maloleté dieťa navštevujúce predškolské zariadenie. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa. V posudzovanom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie existuje preto potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého R., a to s ohľadom na výrok rozhodnutia o osobnej starostlivosti matky a fakt, že vyživovacia povinnosť k maloletému nebola dosiaľ určená žiadnym súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na predbežný charakter rozhodnutia súd prvej inštancie uložil povinnosť prispievať matke na výživu maloletého sumou 100,- €, pričom otcovi nič nebráni prispievať na výživu maloletého vyššou sumou, ak chce a dovoľujú mu to jeho majetkové možnosti a schopnosti.
8. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. V Dohovore o právach dieťaťa v čl. 18 ods. 1 je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku, by súd preto nemal ignorovať ani záujmy dieťaťa, ale ani opodstatnené pracovné, či iné povinnosti rodičov. Rodičia maloletého dieťaťa by sa v záujme dieťaťa mali predovšetkým na úprave styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, dohodnúť. Až následne, ak takáto dohoda nie je možná, upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom súd, pričom je povinný prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia.
9. Súd prvej inštancie zároveň upravil styk otca s maloletým, pretože mal z tvrdení matky preukázané, že otec sa o maloletého stará aj súvisle viac dní nasledujúcich po sebe s prespaním, pričom maloletý sa na pobyte u otca nesťažuje, otec sa o neho náležite stará a nič mu nechýba. Matka uviedla ako problémové práve preberanie maloletého a nie samotný pobyt u otca, pričom sama uviedla, že ak by otec požiadal o styk s maloletým, nemá s tým problém (č. 1. 4) Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým, aby sa tak predišlo násilným a svojvoľným preberaním maloletého zo škôlky, či z domácnosti matky alebo jej rodičov, pričom súdom určený styk je nutné rešpektovať, s ohľadnom na najlepší záujem maloletého. Rovnako tak súd poukázal na nutnosť zachovania a rozvíjania vzťahov s tým rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Matka neosvedčila potrebu nevyhnutnej úpravy práv k maloletému týkajúcu sa zákazu styku otca s maloletým, nakoľko ten, ako už bolo uvedené, sa o maloletého stará, zoberie si ho aj na viac dní k sebe a zabezpečuje starostlivosť o maloletého, pričom aj sama matka potvrdila, že dieťa je u otca v poriadku, nesťažuje si, a preto súd nemal osvedčenú nutnosť tak výrazného zasiahnutia do práv otca spočívajúcu v zákaze styku s maloletým.
10. Zároveň však súd prvej inštancie rodičov vyzval na odstránenie konfliktov, ktoré medzi sebou majú, a ktoré neprospievajú ich maloletému synovi. Vzájomnou komunikáciou je možné predísť konfliktom a vyriešiť problémy v záujme maloletého. Každý z rodičov je povinný vychovávať svoje dieťa v úcte k druhému rodičovi, pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu.
11. Záverom dal súd prvej inštancie do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej.
12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
13. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie, v rámci ktorého pomerne obsiahlo popisuje situáciu medzi ním a manželkou, domáha sa toho, aby rodina bola spolu, avšak obsahovo nenapáda uznesenie súdu prvej inštancie. Následne otec dňa 21.12.2021 a dňa 23.12.2021 doručil do spisu podania označené ako odvolanie, avšak ani z týchto podaní nevyplýva, že by otec namietal vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko otec vo svojich podaniach na viacerých miestach uvádza, že uložené povinnosti rešpektuje a dodržiava, avšak nechce, aby bolo rozhodnutie ako také vydané, a preto sa domáha jeho zrušenia.
14. Kolízny opatrovník ani matka sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
15. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1,2 CSP).
16. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
17. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
18. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
19. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
20. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
21. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania, alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam pred ich porušením, či ohrozením. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je pri nariadení neodkladného opatrenia súd povinný v záujme maloletého dieťaťa starostlivo uvážiť, či sú pre takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Musí byť daná naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia, by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého.
22. Odvolací súd ako prvoradé pripomína, že každé neodkladné opatrenie musí vždy vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. Základnou podmienkou uplatnenia tohto procesného inštitútu je preukázanie potreby neodkladného zásahu súdu do pomerov účastníkov. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Ochrana práv maloletého dieťaťa je prioritou každého konania súdu podľa § 111 CMP a súd je povinný ju zabezpečiť aj proti vôli rodiča.
23. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka vecne odôvodnila svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to konkrétnymi životnými situáciami spôsobujúcimi maloletému diskomfort, samotné tvrdenie otca, na základe ktorého požaduje zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko chcú žiť spolu ako rodina nie je postačujúce pre zmenu respektíve zrušenie tohto nariadeného neodkladného opatrenia. Matka mala možnosť sa k uvedeným podaniam otca vyjadriť, a keďže k nim nezaujala žiadne konkrétne stanovisko, odvolací súd ustálil, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia trvajú naďalej. Samotná skutočnosť, že otec po nariadení neodkladného opatrenia toto rešpektuje neznamená, že dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené netrvajú ďalej. Keďže otec v rámci svojich podaní označených ako odvolanie nenamietol vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, práve naopak, v rámci svojich podaní uviedol, že uložené povinnosti rešpektuje a snaží sa o obnovu manželstva, odvolací súd posúdil odvolanie otca ako nedôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
24. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej.
25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).