Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/60/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: G. R., nar. XX.XX.XXXX a G. A. R., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom u matky na adrese Y. XXXX/XX, XXX XX F., obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o,, so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 a otca G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXXX/XX, XXX XX I., o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -308 zo dňa 31. mája 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -308 zo dňa 31. mája 2021 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť mesačne prispievať na výživu maloletej G. A. sumou 165,00 eur od 01.10.2019 a na maloletého G. sumou 165,00 eur mesačne od 01.10.2019 do 31.05.2021 a sumou 195,00 eur od 01.06.2021, vždy ku 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky (výrok I.). Zároveň uložil otcovi povinnosť uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 01.10.2019 do 31.05.2021 na maloletú G. A. v sume 900,00 eur a na maloletého G. v sume 700,00 eur, všetko do 31.12.2021 k rukám matky (výrok II.). Vo výroku III. uviedol, že týmto rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -74 zo dňa 03.03.2016 v časti úpravy výživného na maloleté deti (výrok III.). Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (výrok IV.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok V.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2019 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého G. na sumu 220,00 eur mesačne a na maloletú G. A. na sumu 180,00 eur mesačne s odôvodnením, že došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletých detí a otec sa nestretáva s deťmi podľa pôvodnej dohody. Otec tiež nedodržal sľub, že bude prispievať na futbalové turnaje maloletého G.. V rámci podaného návrhu matka poukázala na svoje príjmy, výdavky a zdravotný stav, ako aj na to, že otec použil finančné prostriedky detí na plnenie ich vyživovacej povinnosti aj pre svoje potreby. Otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, keď spochybnil matkou uvádzané výdavky na maloleté deti. Poukázal aj na svoju zhoršenú finančnú situáciu, ako aj na matkine majetkové pomery, ktorej sa poberaním invalidného dôchodku reálne zvýšil príjem. Stretávaniu otca s maloletými matka často bránila a otec sa rozhodol nedomáhať sa stretnutí „súdnou cestou“, keď takýmto spôsobom nechcel deti zaťažovať. S finančnými prostriedkami maloletého G. vytvorenými z uzatvoreného poistenia otec mohol použiť aj na vlastné potreby, keďže s takto uloženými prostriedkami disponoval. Kolízny opatrovník odporučil výživné na maloleté deti zvýšiť. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal konajúci súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -74 zo

dňa 03.03.2016, ktorým súd určil výživné na maloletého G. sumou 130,00 eur mesačne a na maloletú G. A. sumou 120,00 eur mesačne. V tom čase súd vychádzal z majetkových pomerov matky, ktorá dosahovala čistý príjem 900,00 eur a otec bol nezamestnaný, disponoval však úsporami zo svojej profesionálnej kariéry hokejistu. Pri uvedenom rozhodovaní vychádzal súd aj pomerov a potrieb maloletých detí, ktoré boli v čase jeho rozhodovania na prvom stupni základnej školy. Od času poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré vyrástli, nastúpili na vyšší stupeň školskej dochádzky. Otec maloletých detí od doby poslednej úpravy výživného začal podnikať, no zároveň prestal v plnom rozsahu podporovať a uhrádzať športovú činnosť maloletého G.. V dôsledku toho znáša tieto náklady matka. Po oboznámení sa s aktuálnymi majetkovými pomermi otca mal okresný súd preukázané, že funguje ako SZČO od 26.06.2017. Príjem otca v roku 2019 činil 1.200,00 eur netto a príjem v roku 2020 11.277,00 eur brutto, t. j. priemerne mesačne 940,00 eur. V roku 2021 poberal štátnu podporu vo výške 810,00 eur, resp. od februára 2021 vo výške 870,00 eur mesačne a privyrába si tiež brigádami, upratovaním, či stavebnými prácami, s príjmom minimálne 100,00 eur mesačne. Otec ďalej vlastní dvojizbový byt, ktorý zakúpil za sumu 80.000,00 eur a na jeho dokončenie použil približne 20.000,00 eur. Z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatila matka maloletých spolu 148.000,00 eur. Z uvedených prostriedkov si otec zaplatil akontáciu na leasing vozidla vo výške 14.400,00 eur a zvyšok kúpnej ceny vozidla spláca v mesačných splátkach po 480,00 eur. Z prostriedkov z vyporiadania BSM poskytol otec svojej priateľke pôžičku 15.000,00 až 18.000,00 eur, pričom v čase rozhodovania vychádzal súd z tvrdení otca, že čoskoro dôjde k jej splateniu. V decembri 2020 vzal otec spotrebný úver vo výške 15.000,00 eur s mesačnou splátkou vo výške 170,00 eur. Otec tiež tvrdil, že má dlh voči bratovi vo výške 4.000,00 eur. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť otec maloletých detí nemá, mimo uvedeného prispel maloletému G. na bicykel sumou 400,00 eur (celková ceny bicykla 998,00 eur). Vo vzťahu k majetkovým a sociálnym pomerom matky mal prvoinštančný súd zistené, že matka je zamestnaná s priemerným mesačným čistým príjmom vo výške 1.066,00 eur a zároveň poberá invalidný dôchodok vo výške 345,00 eur mesačne. Po rozvode manželstva nadobudla trojizbový byt v hodnote cca 90.000,00 eur a vlastní desaťročný osobný automobil v hodnote 4.000 eur. Pri vyhodnocovaní oprávnených výdavkov na maloleté deti vychádzal súd zo zistených skutočností. Maloletý G. je žiakom 9. ročníka základnej školy, aktívne sa venuje futbalu, ktorý hrá za športový klub MšK Žilina, pričom matka mu musí každé štyri mesiace kupovať nové kopačky, halovky a športové oblečenie. Maloletá G. A. od školského roka 2019/2020 navštevuje jazykovú školu a tanečný krúžok. Okrem toho matka maloletým hradí lyžiarske výcviky, korčuľovanie v rámci školy a iné aktivity. Rodičia obom maloletým deťom uzatvorili investičné životné poistenie, pričom v konaní bolo preukázané, že otec zrušením poistenia detí získal finančné prostriedky v sume minimálne 15.462,00 eur, z ktorých uhradil prebiehajúcu exekúciu na výživné pre maloleté deti. Maloletí si tak de facto zo svojich peňazí platili vlastné výživné, čím došlo k ich ukráteniu. 4. Pri svojom rozhodovaní vzal okresný súd prvej inštancie do úvahy skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k maloletým deťom uplynulo 5 rokov, počas ktorých maloleté deti podstatne vyrástli a zvýšili sa ich potreby, pričom je na mieste zvýšenie výživného. Zmenil sa aj príjem na strane otca, keď súd vychádzal z priemerného čistého príjmu živnostníkov v oblasti stavebníctva v sume okolo 1.000,00 až 1.200,00 eur mesačne, resp. z otcovi poskytovanej dávky štátnej pomoci, keď aj počas pandemickej situácie otec dosahoval príjem približne 1.000,00 eur mesačne. Sumárom uvedeného, ako aj s prihliadnutím na možnosť otca brigádnicky si privyrobiť či príjem zo splátok pôžičky poskytnutej jeho priateľke, súd vychádzal pri zvýšení výživného na maloleté deti z jeho čistého mesačného príjmu vo výške 1.200,00 eur mesačne. Takýto príjem zodpovedá potenciálu otca vzhľadom na jeho vzdelanie, prax a zdravotný stav, pričom ním tvrdený čistý príjem vo výške 300,00 eur mesačne je príjmom pre daňové účely, a nie pre účely určenia výživného, keď sa do výdavkov započítavajú len skutočne vzniknuté a nevyhnutné výdavky. Súd sa zaoberal aj skutočnosťou, že otec maloletých detí dostal pri vyporiadaní BSM od matky maloletých 148.000,00 eur. Aj keď otec nevedel uviesť, ako tento výplatok z vyporiadania spotreboval, konajúci súd vychádzal zo skutočnosti, že 100.000,00 z uvedenej sumy otec maloletých použil na kúpu bytu spolu s jeho dokončením a zo zvyšných 48.000,00 eur použil 14.400,00 eur ako platbu za automobil, pričom sumu do jeho celkovej hodnoty vo výške 36.000,00 eur spláca v splátkach a zaobstaranie si takéhoto motorového vozidla bolo v danom prípade nad pomery otca (uvedené vyplýva aj z tvrdení otca o problémoch so splácaním mesačnej splátky leasingu vo výške 480,00 eur mesačne). Po úhrade akontácie za auto a po poskytnutí pôžičky priateľke zostalo otcovi maloletých k dispozícii približne 18.000,00 eur, pričom tieto prostriedky pravdepodobne využil na svoje živobytie. Ako nezodpovedné sa javí súdu prvej inštancie konanie otca, ktorý v uvedenej situácii požičal značnú finančnú čiastku svojej priateľke, ako aj skutočnosť, že si v roku 2020 zobral

spotrebiteľský úver vo výške 15.000,00 eur, čím sa neprimerane zadlžuje. O neprimeranosti zadlžovania či nakladania s majetkom zo strany otca maloletých svedčí aj okolnosť, že už v roku 2017 bol otec v exekúcii pre neplatenie výživného za obdobie dlhšie ako jeden rok a nesplnené výživné nakoniec splatil z prostriedkov, ktoré sa pôvodne sporili pre maloletú G. A.. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že otec maloletých detí žije nad svoje pomery a po ukončení športovej kariéry sa mal prispôsobiť novým pomerom. Za podstatnú zmenu od doby poslednej úpravy pomerov, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť, považoval konajúci súd prvej inštancie aj absenciu prispievania otca formou poistenia na maloletého G.. S ohľadom na ustálenú súdnu prax súd vychádzal z určenia výživného v rozsahu 20 % až 30 % čistého príjmu s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a potreby vyživovaných osôb na jednej strane, ako aj na majetkové pomery a osobnú starostlivosť či iné vecné plnenia povinnej osoby. Primeranú výšku zvýšeného výživného s ohľadom na počet vyživovaných detí, ich vek, ale najmä s ohľadom na aktuálny faktický nezáujem otca o deti, ustálil súd na hodnote 27,5 až 30 %, t. j. v sume 330,00 eur do času rozhodnutia súdu a od januára 2021 v sume 360,00 eur mesačne. Uvedené sumy rozdelil súd medzi deti rovnomerne podľa ich veku a potrieb, pretože maloletá G. A., aj keď je staršia, má približne rovnaké potreby ako maloletý G., ktorý sa zas venuje aktívne športovej činnosti. Za čas niekoľkých dní v mesiaci október 2019, v ktorom matka návrh na zvýšenie výživného podala a od ktorého súd priznal zvýšené výživné, súd nepovažoval za potrebné preukazovať zo strany matky dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže už v tom čase boli pomery účastníkov konania zmenené. Výživné na maloletého G. súd považoval za potrebné od 01.06.2021 ešte zvýšiť na sumu 195,00 eur mesačne, keďže v čase rozhodovania súdu maloletý pre pandémiu COVID-19 ako aj pre utrpený úraz venoval športu menej, avšak znova začal s aktívnym športovaním a navyše bol prijatý na športové gymnázium. Keďže otec nad rámec dosiaľ určeného výživného neprispieval (príspevok na bicykel súd do bežného výživného nezapočítal a považoval ho za príspevok na darček), za zročné obdobie od 01.10.2019 do 31.05.2021 mu vznikol nedoplatok na zvýšenom výživnom na maloletú G. A. v sume 900,00 eur (obdobie 20 mesiacov po 45,00 eur) a na maloletého G. v sume 700,00 eur (obdobie 20 mesiacov po 35,00 eur), ktorý nedoplatok uložil súd otcovi uhradiť do konca roka 2021, ktorú dobu považuje súd za primeranú vzhľadom na jeho pomery a vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti zamietol. 5. Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ust. k zmene ostatného rozsudku o určení výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozsudku. 6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa . 7. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd s účinnosťou od 01.10.2019 zvýši výživné na maloletú G. A. na sumu 130,00 eur mesačne a na maloletého G. na sumu 140,00 eur mesačne, s tým, že otcovi uloží nedoplatok na výživné na obidve deti zaplatiť k rukám matky do 31.12.2021. 8. Odvolateľ sa nestotožnil s prijatými závermi okresného súdu týkajúcimi sa jeho majetkových pomerov. Namietal, že tento záver konajúci súd žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, tak, aby zodpovedal skutočnému stavu v rozhodnom čase a riadne zistenému skutkovému stavu veci. Poukázal na súdom prvej inštancie utvorený záver o čistom príjme otca vo výške 1.200,00 eur, t. j. na hornej hranici priemerného mesačného zárobku v rámci povolania vykonávaného otcom maloletých detí, pričom súd neprihliadal na aktuálnu pandemickú situáciu a s ňou spojené komplikácie týkajúce sa pracovných možností. Súdom určený priemerný mesačný príjem otca vo výške 1.200,00 eur nevychádza ani zo skutočností zistených súdom v rámci vykonaného dokazovania. Argumentáciu súdu vo vzťahu k možnosti otca privyrábať si nad rámec svojej bežnej pracovnej činnosti na účely pokrytia zvýšeného výživného považuje odvolateľ za rozpornú s právnym poriadkom, dobrými mravmi. Od nikoho nemožno takúto aktivitu spravodlivo požadovať, s poukazom na právo slobodného výberu povolania a právo na odpočinok. Pri dodržaní výkladových pravidiel ustanovení právnych predpisov v rámci zisťovania mesačného príjmu povinného otca by mal súd vychádzať z reálne zisteného príjmu otca v celom rozhodnom období, ktorý činí za obdobie rokov 2018 až 2021 priemerný mesačný príjem vo výške 814,27 eur. Z takéhoto príjmu by potom bolo možné v súlade s rozhodovacou praxou súdov určiť maximálne možné výživné na všetky vyživované osoby vo výške 244,30 eur, a nie vo výške 360,00 eur tak, ako určil okresný súd. Zároveň okresný súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy výdavky výživou povinnej osoby, ktorými sa súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia ani nezaoberal. Investičné životné poistenie, ktorému okresný súd venoval vysokú mieru pozornosti a dôvodnosti pri určovaní výživného na maloleté deti, má charakter dobrovoľného sporenia a nejde o formu plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom. Odvolateľ sa nestotožnil ani s tvrdeniami súdu o jeho neprimeranom zadlžovaní a celkovo bol toho názoru, že okresný súd vyhodnotil predkladané dôkazné prostriedky arbitrárne, prípadne vôbec neuviedol, na základe akých dôkazov dospel ku svojim

záverom. V rámci konania na súde prvej inštancie odvolateľ napríklad predložil súdu 15 strán potvrdeniek preukazujúcich plnenia nad rámec bežnej vyživovacej povinnosti, čo okresný súd pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil. Odvolacie námietky otca smerovali aj voči súdom zisťovaným zmenám v pomeroch na strane účastníkov konania. V čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom na maloleté deti mal otec k dispozícii úspory zo svojej aktívnej hokejovej kariéry, ktorými už v tomto čase nedisponuje. K matkou predkladaným zvýšeným výdavkom na maloleté deti naopak okresný súd nekriticky prihliadol, a to aj napriek výhradám otca. Za nesprávny považuje odvolateľ aj záver týkajúci sa neprispievania otca na športové aktivity maloletého G., pričom v súvislosti s „hosťovaním“ maloletého G. v Martine bude počas víkendov bývať u otca, čo možno považovať za určitú formu vyživovacej povinnosti. Odvolateľ namietal aj viacero procesných úkonov okresného súdu, napr. doručovanie vyjadrenia matky zo dňa 20.11.2020 mu bolo doručené až dňa 03.12.2020, neprimerane dlhé obdobie medzi podaním vyjadrenia k návrhu a replikou matky (11 mesiacov) či požiadavka súdu o predloženie daňového priznania otca za rok 2020 v lehote, v ktorej ešte otec ako daňový platca nemusel mať podľa zákona daňové priznanie vyhotovené, s následným nepoužitím údajov vyplývajúcich z predloženého daňového priznania. Odvolateľ záverom poukázal aj na nesprávnosť doručovania napadnutého rozsudku. 9. Matka maloletých detí v reakcii na odvolanie otca navrhla, aby odvolací rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že s odvolacími dôvodmi otca nesúhlasí, naopak, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Akcentovala, že naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodnuté pred viac ako piatimi rokmi, odkedy sa zmenili pomery účastníkov konania. Keďže aj otec navrhuje zvýšenie výživného o 10,00 eur na každé dieťa, otázka zmeny pomerov medzi rodičmi nie je sporná. Vo vzťahu k námietkam otca týkajúcim sa posudzovania príjmu otca pre účely zvýšenia výživného matka uviedla, že súd správne vychádzal z potencionality príjmu a nie z reálne zisteného príjmu tak, ako mal súd podľa názoru otca postupovať. Je zrejmé, že príjem otca je vyšší, ako prezentoval v priebehu konania, keď sám uviedol výdavky v sume 901,56 eur a príjmy podľa názoru otca činia 814,27 eur. Za špekulatívny považuje matka postoj otca k možnostiam dosahovania vyššieho príjmu, ktorého sa vzdal z dôvodu dosiahnutia maximálneho štátneho príspevku v súvislosti s opatreniami zavedenými pre pandémiu ochorenia COVID-19. Podľa názoru matky neobstojí ani námietka otca smerujúca voči požiadavke súdu o predloženie daňového priznania za rok 2020, pričom poukázala na povinnosti rodiča podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Za zavádzajúce považuje matka tvrdenia otca o prispievaní na športové aktivity syna, či na plnenie mimo rámec bežného výživného, ktoré otec za čas po podaní návrhu na zvýšenie výživného nijakým spôsobom nepreukázal. Tvrdenie o budúcom trávení víkendov maloletého G. u otca nebolo v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia súdu známe, pričom súd zároveň nemôže rozhodovať na základe neistých tvrdení, prezentovaných v rovine možnosti. V otázke sporiacich účtov maloletých detí matka zotrvala na názore, že otec disponoval s finančnými prostriedkami patriacimi maloletým. Podľa názoru matky otec nedôvodne vo svojom opravnom prostriedku vzniesol aj námietku porušenia práva na spravodlivý proces. V súdenej veci prvoinštančný súd totiž všetky otcom predložené dôkazné prostriedky riadnym spôsobom vyhodnotil, pričom ani nedostatočné odôvodnenie rozsudku nie je argumentáciou odvolateľa potvrdené. 10. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu vo vecnej rovine nevyjadril, súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. 11. Súdu bola zo strany otca maloletých detí doručená tzv. odvolacia replika, v rámci ktorej reagoval na vyjadrenie matky k podanému odvolaniu. Bol toho názoru, že samotné časové hľadisko od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (5 rokov) nemôže byť dôvodom pre zvýšenie výživného, o to viac, keď finančné pomery povinného otca boli v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom nepomerne priaznivejšie (úspory z hokeja). Otec sa nestotožnil ani s tvrdeniami matky maloletých detí týkajúcimi sa jeho zisteného príjmu, ako ani s tvrdeniami o neposkytovaní plnení pre maloleté deti nad rámec určeného výživného, keď v rámci prebiehajúceho konania predložil súdu dôkazy o tom, že plnenia nad rámec určeného výživného zo strany otca poskytované boli. Vo vzťahu k pohybom na účte otca nepredložila neposkytla matka žiadne konkrétnosti, na základe čoho túto argumentáciu nemožno považovať za relevantnú. Otec zotrval aj na svojom názore prezentovanom v podanom odvolaní o nemožnosti považovať dobrovoľné investičné životné poistenie maloletých detí za plnenie vyživovacej povinnosti. Aj v otázke tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces zostal odvolateľ konzistentný, vyjadrujúc nesúhlas s protichodným názorom matky maloletých detí. 12. Ďalšie podania účastníkov, resp. kolíznym opatrovníkom už neboli produkované.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací [ v spojení s (ďalej len „CMP“], po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas ( v spojení s , a a ), subjektom na to oprávneným ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa ust. s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ), konštatujúc dôvodnosť odvolania otca podľa ust. , v spojení s ust. zrušil a podľa ust. v spojení s ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 14. Vo vzťahu k posudzovanej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( , ďalej len „Zákon o rodine“) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. zo dňa 30.09.1968 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 5/1969). Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa ( Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. 15. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. Všeobecne teda platí, že výživné by nemalo byť

určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. 16. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor. (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak - vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. zo dňa 03.12.1965 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 14/1966). 17. Zároveň odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu ČR zo dňa 26.05.2014, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy plne aplikovateľná i na prejednávanú vec: „Akonáhle sa človek stane rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené, ale tiež mu začne vznikať určité obmedzenie dané existenciou dieťaťa a jeho záujmami. Ak sa rozhodne preto rodič využívať práva na slobodu pohybu a voľbu povolania, musí mať pritom súčasne na zreteli záujmy svojho dieťaťa, v prejednávanom prípade tak záujem na zabezpečení všetkých potrieb svojej dcéry napomáhajúcej všestrannému rozvoju jej osobnosti. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča preváži záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (pozri napr. čl. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.)“ 18. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia ( v spojení s ust. ). Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať, alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. Vychádza sa z teoretického predpokladu, že sa podstatne nezmenia. V dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Jednorazová úhrada výživného sa neujala z dôvodu spotrebného charakteru vyživovacej povinnosti, neopomenuteľné je hľadisko hospodárnosti konania, keďže nie je možné, aby o každej splátke výživného rozhodoval súd osobitne. Vzhľadom na takúto konštrukciu Zákon o rodine v ust. (rovnako procesný predpis - ust. ) ustanovuje osobitný mechanizmus nápravy (ktorý nemožno využiť pri iných právoplatných rozhodnutiach) pre prípady, keď sa skutkový stav odchýlil od podmienok daných pri rozhodnutí, ako výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Rozsudky o výživnom sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia) a prostredníctvom tejto úpravy sa umožňuje prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Ustanovenie Zákona o rodine umožňuje zmenu tak vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam (musí ísť o rozhodnutie, ktorým bola vyživovacia

povinnosť priznaná, prípadne zmenená), ako aj vo vzťahu k dohodám, vzhľadom na to, že vyživovaciu povinnosť možno určiť aj dohodou príslušných subjektov, nielen rozhodnutím súdu.

19. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je procesný súd v konaní o výžive maloletého podľa ust. povinný zisťovať skutočný stav veci ( ) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ). Procesný súd tak nie je limitovaný dôkaznými návrhmi účastníkov, ako je tomu zásadne v sporovom konaní podľa ust. . 20. Z obsahu predloženého spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -74 zo dňa 03.03.2016, ktorým súd určil výživné na maloletého G. sumou 130,00 eur mesačne a na maloletú G. A. sumou 120,00 eur mesačne. Matka svoj návrh zo dňa 22.10.2019 na zvýšenie výživného na obe maloleté deti odôvodnila primárne zmenou pomerov na strane maloletých detí, otec v rámci svojich vyjadrení prezentovaných v priebehu konania poukazoval na zmeny v jeho majetkovej a finančnej sfére. Okresný súd teda v priebehu konania správne pristúpil k zisťovaniu, či od času posledného rozhodovania o výživnom maloletých detí objektívne došlo k takej zmene pomerov, pre ktorú by bolo vhodné upraviť výšku doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom. 21. V danom prípade možno dať otcovi za pravdu, že v súdenej veci došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. v spojení s ust. , keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Naviac, odvolací súd, ktorý v rámci tohto typu konania nie je viazaný odvolacími dôvodmi ( ), dospel k záveru o naplnení odvolacieho dôvodu podľa ust. , keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom. 22. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že okresný súd pri zisťovaní príjmových, sociálnych a majetkových pomerov otca nevychádzal z celkového komplexu predložených listinných dôkazov v konaní, pričom takúto selekciu dôkazných prostriedkov v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nezdôvodnil. Z odsekov 12. a 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vychádzal z príjmov otca za obdobie rokov 2018 až február 2021 (príjem zo živnostenského podnikania, zo zamestnania, príjem zo štátnej podpory a príjem z brigádnickej či upratovacej činnosti), jeho vlastníckeho práva k dvojizbovému bytu, zostatku z vyplatenej sumy po vyporiadaní BSM, plnenie splátok z pôžičky poskytnutej svojej priateľke, ako aj z výdavkov pozostávajúcich zo splácania leasingu na osobný automobil, splácania spotrebného úveru a dlhu voči bratovi. Súčasne sa súd prvej inštancie z hľadiska možností otca prispievať na výživu maloletých detí ( prvá veta a ust. Zákona o rodine) nedostatočne zaoberal jeho výdavkami, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na jeho výživu a zabezpečovanie jeho životných potrieb ( Zákona o rodine). Nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd pri popise príjmových, sociálnych a majetkových pomerov neuviedol napr. výdavky otca na zabezpečovanie základných životných potrieb (bývanie, regenerácia pracovnej sily a pod.), či iné výdavky, ktorých popis tvorí dôkazné prostriedky a argumentáciu otca vo vedenom konaní. 23. Pri následnom rozhodovaní o výške zvýšeného výživného súd prvej inštancie vychádzal primárne z potencionality príjmu otca, stanoveného podľa skutočností súdu známych z jeho úradnej činnosti v rozmedzí 1.000,00 až 1.200,00 eur netto, pričom tento svoj čiastkový záver nekonkretizoval žiadnymi verifikovateľnými podkladmi. Aj následné úvahy súdu popísané v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúce sa (absencie) vplyvu pandemickej situácie na príjem otca z dôvodu kompenzácie formou štátnej pomoci či možnosti otca brigádnicky si privyrobiť postrádajú jasnejší popis ich vzájomnej súvislosti s následným záverom súdu o určení potencionálneho príjmu otca v mesačnej výške 1.200,00 eur pre potreby určenia výživného na maloleté deti (zdroj, z ktorého súd vychádzal). 24. V rámci výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd popísal aj príjmové, sociálne a majetkové pomery matky (bližšie odsek 14. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), v následných úvahách o (ne)dôvodnosti podaného návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom takto zistené skutočnosti nijakým spôsobom nebral do úvahy, resp. absentuje akákoľvek zmienka o úlohe matky v rámci vyživovacej povinnosti maloletých detí. Podľa vyššie spomenutých všeobecných zásad posudzovania vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je potrebné komplexne preskúmať zmenu pomerov, a to nielen na strane otca, ale aj na strane matky (keďže aj táto je v zmysle vyššie uvedeného povinná prispievať na výživu maloletých, aj keď je do značnej miery je jej vyživovacia povinnosť kompenzovaná osobnou starostlivosťou o maloletých).

25. Napokon ani zisťovanie a následné sformulovanie úvah týkajúcich sa oprávnených výdavkov maloletých detí popísané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné. Súd prvej inštancie neformuloval takmer žiadne skutkové závery o rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré by vyvodil na podklade vykonaného dokazovania v rozsahu podľa ust. , prípadne vychádzajúc zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov za podmienok podľa ust. 37 , resp. s odkazom na skutočnosti všeobecne známe podľa ust. . Je zrejmé, že za obdobie 5 rokov od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom objektívne došlo ku zmenám týkajúcim sa plynutia času (zmena veku detí a s nimi súvisiaca zmena výdavkov na ich stravu, ošatenie a pod.) či k nástupu detí na iný stupeň škôl, v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu absentuje akékoľvek, aspoň okruhové vymedzenie výdavkov s týmito skutočnosťami spojenými. Podstatnú časť stručného popisu zmien vo výdavkoch na strane maloletých detí venoval okresný súd popisu aktívnej športovej činnosti maloletého G. a s ňou spojenými výdavkami, avšak len strohé konštatovanie súdu o potrebe úhrady nákladov na športovú obuv, oblečenia, či výdavkov spojených s turnajmi maloletého bez bližšej konkretizácie hodnoty týchto položiek a ich riadneho preukázania bez ďalšieho neobstojí. 26. Obdobne súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neobjasnil, z čoho vyplynula jeho úvaha o určení celkového výživného pri dvoch vyživovaných deťoch v percentuálnom vyjadrení 27,5 % až 30 % z čistého príjmu povinného rodiča. Súd prvej inštancie nevysvetlil, akým spôsobom takýto záver zohľadňuje skutočnosť, v akej miere sa povinný rodič podieľa na osobnej starostlivosti o vyživované dieťa. Rovnako takýto paušálny záver o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča nezohľadňuje rozsah odôvodnených potrieb toho-ktorého vyživovaného dieťaťa ( Zákona o rodine). 27. Za nesprávne v danom prípade považuje odvolací súd aj obsahové znenie odseku I. výroku napadnutého rozhodnutia. Hoci bolo výživné na maloleté deti už v minulosti upravené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -74 zo dňa 03.03.2016 a aj z predmetu vedeného konania je zrejmé, že sa jedná o konanie vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, uvedený výrok napadnutého rozhodnutia túto skutočnosť neodzrkadľuje a javí sa, akoby prvoinštančný súd rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom prvotne. 28. Rovnako konajúci súd nesprávne aplikoval ust. Zákona o rodine, ktoré stanovuje, že výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, a to vzhľadom k tomu, že otcovi uložil plniť vyživovaciu povinnosť v pravidelných opakujúcich do 15-ho dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. Citovaná úprava splatnosti výživného má kogentný charakter a jej účelom je zabezpečiť, aby mala oprávnená osoba na výživu už v čase vzniku výdavkov k dispozícii prostriedky na ich úhradu. V zmysle napadnutého rozhodnutia by však maloleté deti nemali na výdavky toho-ktorého mesiaca peňažné prostriedky k dispozícii až do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, čo nie je súladné s dikciou, ako aj účelom úpravy splatnosti výživného podľa ust. Zákona o rodine. 29. Vo vzťahu ku dňu priznania zvýšeného výživného odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa podania návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný súd však nepostupoval správne, keď priznal výživné na maloleté dieťa odo dňa 01.10.2019 bez uvedenia osobitných dôvodov, hoci matka podala návrh až dňa 22.10.2019. Matka v návrhu, a ani neskôr v prvoinštančnom konaní neuviedla žiadny osobitný dôvod, pre ktorý by mal súd priznať zvýšené výživné na maloleté deti aj za obdobie pred podaním návrhu na súd. Preto súd prvej inštancie mal správne priznať maloletým deťom zvýšené výživné len od podania návrhu - t. j. odo dňa doručenia návrhu na začatie konania súdu ( ), t.j. od 22.10.2019, samozrejme v jeho pomernej časti na každé dieťa osobitne. 30. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach. Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného mimosporového konania vyjadrený v článkoch 1, 4 a 6 v spojení s článkom 46 a násl. a nie nahrádzať podstatné pochybenia v postupe prvoinštančného súdu. Už len vzhľadom na uvedené dôvody, bez toho, aby sa odvolací súd bližšie zaoberal konkrétnosťami či inými dôvodmi odvolania otca, napadnutý rozsudok podľa ust. , v spojení s ust. zrušil a podľa ust. v spojení s ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v rozsahu, potrebnom pre rozhodnutie, objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti oboch rodičov podieľať sa na výžive maloletých detí a tiež ich majetkové pomery ( veta prvá a Zákona o rodine). Tieto bude zisťovať aj v kontexte s námietkami a argumentáciou produkovanou rodičmi v ich podaniach v rámci odvolacieho konania. V potrebnom rozsahu súčasne

objasní a zhodnotí rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí. Súčasne súd prvej inštancie vykoná dokazovanie (prípadne toto aj zopakuje) v súlade s ust. a a nasl. (najmä ust. ) a tiež umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom ( ). Žiada sa dodať, že pokiaľ súd pri rozhodovaní o výživnom neberie do úvahy v prospech povinnej osoby fakt, že rodič platí dieťaťu poistenie, alebo sporí mu finančné prostriedky, nemôže sa o zrušenie poistenia a minutie nasporenej z neho sumy na iný účel (vyplatenie exekúcie na výživné na maloleté deti) hodnotiť v neprospech rodiča, ktorý tak urobil. Nejedná sa totiž ešte o finančné prostriedky maloletého dieťaťa. Naviac tieto boli minuté na zaplatenie výživného, t. j. v prospech maloletého dieťaťa. Po objasnení skutočného stavu v potrebnom rozsahu súd prvej inštancie opätovne vec právne posúdi v zmysle už spomenutých zásad a vo veci nanovo rozhodne. s tým, že v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným nižšie ( a ). Následne okresný súd vydá aj meritórne rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní postupom v súlade s ust. a . 31. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a v súlade s ust. a rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. 32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov). Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .