Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/172/2023

Identifikačné číslo spisu: 0021201842 Dátum vydania rozhodnutia: 28.11.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:0021201842.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu G. U., nar. XX. X. XXXX, bytom E. O. D. Č.. XXX, zastúpeného: advokátska kancelária JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, proti žalovaným: 1/ U. P., nar. X. XX. XXXX, bytom E. O. D. XX, 2/ JRD Rakovec, družstvo, so sídlom Rakovec nad Ondavou 389, IČO: 52 518 167, obaja zastúpení: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1735/29, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 2. marca 2023 sp. zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 2. marca 2023 sp. zn. sp. zn. z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj „súd prvej inštancie“ resp. „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 6. decembra č. k. - 255 zamietol žalobu (výrok I.) a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 1.1. Súd rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca ako podielový spoluvlastník v žalobe špecifikovaných nehnuteľností domáhal voči žalovaným určenia relatívnej neplatnosti označenej kúpnej zmluvy s odôvodnením, že žalovaný v 1/ rade previedol svoje spoluvlastnícke podiely na špecifikovaných nehnuteľnostiach na žalovaného v 2/ rade bez toho, aby žalobcovi ako ich podielovému spoluvlastníkovi ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie v súlade s , keďže napriek tomu, že sa riadne dovolal neplatnosti predmetného právneho úkonu listami, doručenými žalovaným, žalovaní dovolanie sa relatívnej neplatnosti neakceptovali a spornú kúpnu zmluvu považujú za platnú. 1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe a v priebehu sporu, ako i na obranu žalovaných, ktorí žiadali žalobu zamietnuť v podstate z dôvodu, že ide o procesne neprípustnú žalobu a tiež z dôvodu, že k porušeniu predkupného práva žalobcu nemohlo dôjsť, lebo žalovaný v 1/ rade ako člen JRD Rakovec, družstvo, nemusel svoj spoluvlastnícky podiel najskôr

ponúknuť na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom podľa , nakoľko žalovaný v 2/ rade je blízkou osobou v zmysle , keďže akúkoľvek ujmu spôsobenú JRD Rakovec, družstvo, by žalovaný v 1/ rade ako jeho člen, pociťoval ako vlastnú ujmu. 1.3. Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný v 1/ rade bol členom družstva (žalovaného v 2/ rade) od 15. 10. 2019 s členským vkladom 1 euro, a tiež z medzi stranami nespornej skutočnosti, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 10. 2019, na Okresnom úrade Michalovce, katastrálny odbor, vedenej pod číslom 193/19, žalovaný v 1/ rade ako predávajúci previedol na žalovaného v 2/ rade ako kupujúceho svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 420/57120 na nehnuteľnostiach v k. ú. E. O. D., zapísané na LV č. XX ako parcela registra „E“ č. 1239 o výmere 388.850 m2, orná pôda, na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 1238 o výmere 7.526 m2, orná pôda a na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. 1240 o výmere 3.323 m2, vodná plocha. Z čiastočného výpisu LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XX zo dňa 31. 2. 2021 súd zistil, že žalovaný v 2/ rade je zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 420/57120 parcely registra „E“ č. 1238 o výmere 7.526 m2, orná pôda, parc. č. 1240 o výmere 3.323 m2, vodná plocha a parc. č. 1239 o výmere 388.850 m2, orná pôda, a to titulom kúpnej zmluvy V 3884/2019 z. d. 13. 11. 2019, č. z. 193/19. 1.4. Po právnom posúdení veci podľa , , , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj „“) súd prvej inštancie dospel k záveru, že posudzovaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa , ktorá je procesne prípustná, vzhľadom na to, že ustanovenie katastrálneho zákona, v znení účinnom od 15. 10. 2008, podľa ktorého súdne rozhodnutie o vyslovení neplatnosti konkrétneho právneho úkonu je spôsobilým právnym podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti s vyznačením stavu existujúceho pred právnym úkonom, ktorého neplatnosť sa súdnym rozhodnutím konštatovala, a teda na základe žaloby súdom vyslovená neplatnosť právneho úkonu je podkladom pre to, aby bol obnovený zápis žalovaného v 1/ rade ako (pôvodného) podielového spoluvlastníka v katastri nehnuteľnosti. Tým sa bez potreby vyvolania ďalšieho sporu odstráni existujúca právna neistota tak žalobcu ako aj žalovaných v 1/a 2/ rade v otázke, kto tvorí okruh subjektov spoluvlastníckeho vzťahu k daným nehnuteľnostiam, čo bude mať svoj odraz v stave zápisu v katastri nehnuteľnosti ( katastrálneho zákona). 1.5. Súd posudzoval námietku žalovaných založenú na tvrdení, že k porušeniu predkupného práva žalobcu nedošlo, lebo predmetnou kúpnou zmluvou došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu medzi blízkymi osobami a uzavrel, že v prípade prevodu nehnuteľností zo žalovaného v 1/ rade na žalovaného v 2/ rade nešlo o prevod medzi blízkymi osobami, pretože medzi žalovanými ide len o bežný, štandardný vzťah družstva (žalovaného v 2/ rade) a jeho člena - žalovaného v 1/ rade, ktorý so žalovaným v 2/ rade uzavrel dňa 29. 10. 2019 spornú kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu na označených nehnuteľnostiach 14 dní potom, ako sa dňa 15. 10. 2019 stal členom družstva (žalovaného v 2/ rade) s právami člena družstva (právo byť volený do orgánov družstva a podieľať sa na riadení družstva prostredníctvom členskej schôdze, právo na podiel na zisku, na vyrovnací podiel, na podiel na likvidačnom zostatku, ako aj s právom na bonus do výšky 20 % základného nájmu v prípade prenájmu pôdy). Následne súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobca uplatňuje svoj nárok pri porušení predkupného práva vo väčšom rozsahu ako mu patrí, nakoľko žalobca sa žalobou domáha určenia neplatnosti celej kúpnej zmluvy, ktorou malo byť porušené predkupné právo bez toho, aby súdu predložil dohodu ostatných spoluvlastníkov, ktorí by s týmto postupom žalobcu vyslovili súhlas. 1.6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa s tým, že podľa o výške náhrady trov konania priznaných v plnom rozsahu procesne úspešným žalovaným rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 2. marca 2023 sp. zn. napadnutý rozsudok prvej inštancie zmenil tak, že určil, že je neplatná kúpna zmluva zo dňa 29. 10. 2019, ktorou žalovaný v 1/ rade previedol na žalovaného v 2/ rade svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. O. D., obec E. O. D., okres Michalovce, zapísaných na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. 1238 o výmere 7.528

m2, orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku, na LV č. XX ako parcela reg. „E“ č. 1239 o výmere 388.850 m2, orná pôda, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku a na LV č. XXXX ako parcela reg. „E“ č. 1240 o výmere 3.323 m2, vodná plocha, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 420/57120 k celku, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, pod č. k. , č. z. 193/19; žalobcovi voči žalovaným v 1/ a 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.1. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol ,že žalobca ako osoba oprávnená z predkupného práva, si uplatnil nárok podľa , a domáhal sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka, v tomto konaní žalovaného v 1/ rade na tretiu osobu - žalovaného v 2/ rade. 2.2. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie , ako aj sú normami, ktoré žalobcovi umožňujú podať žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle . Bez ohľadu na to, že výslovne na žalobu o neplatnosť neodkazuje, zužujúci výklad žalovaných neobstojí a záver súdu o procesnej prípustnosti žaloby je správny a súladný s princípom spravodlivého usporiadania sporu. Opodstatnenosť tohto záveru potvrdzuje aj skutočnosť, že rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľností je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( ), na čo adekvátne poukázal i súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku, uzavrel odvolací súd. 2.3. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) vyslovil záver, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcom má za následok neplatnosť celej kúpnej zmluvy, nakoľko je potrebné vychádzať z rozsahu jej predmetu a nie z pomeru podielu žalobcu na dotknutej nehnuteľnosti. 2.4. Za správny považoval však záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v 1/ rade neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaný v 2/ rade je blízkou osobou. Vyslovil názor, že iba samotná okolnosť, že išlo o prevod medzi členom družstva a družstvom, nenapĺňa jednak podmienku, že išlo o prevod medzi osobami, založený na členstve v družstve, ktorý by zodpovedal vzťahu v pomere obdobnom rodinnému pomeru a súčasne, a ani podmienku, aby ujmu žalovaného v 2/ rade dôvodne žalovaný v 1/ rade pociťoval ako vlastnú a naopak. Z obsahu súdneho spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vyvodiť, že by žalovaný v 1/ rade bol osobou, ktorá má väčšinové majetkové práva alebo by bol štatutárnym orgánom žalovaného v 2/ rade. Správne v tomto smere súd prvej inštancie vyhodnotil ako nenáležitú argumentáciu žalovaných o tom, že v prejednávanom prípade existujú okolnosti, ktoré preukazujú existenciu takéhoto vzťahu a ktoré konkretizovali ako právo člena družstva na podiel zo zisku, právo podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku, právo byť volený do orgánov družstva a tiež rôzne formy drobnej výpomoci, ktoré podľa žalovaných predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností preukazujúcich výraznú mieru prepojenia žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade. 2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s a .

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaný 2/ (ďalej aj „dovolateľ“) podal dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňoval ustanovením , podľa ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 3.1. Žalovaný 2/ namietal nesprávnosť právneho posúdenia prípustnosti žaloby, spočívajúcu v tom, že súd mal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode posúdiť ako neprípustnú, nakoľko právny úkon - kúpna zmluva (zmluva o nepeňažnom vklade), je právnou skutočnosťou. S prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniu a je možné vyvodiť, že zákon zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Za takýto právny predpis, normu, nemožno považovať . Relatívnej neplatnosti sa podľa citovaného ustanovenia treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať všetkým účastníkom právneho úkonu. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Otázku relatívnej

neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Dôjdením dovolania sa relatívna neplatnosť právneho úkonu končí a nastáva neplatnosť, ktorú možno účinkami prirovnať k absolútnej neplatnosti. Možnosť určenia tejto právnej skutočnosti súdom zo znenia ustanovenia nie je možné vyvodzovať. Tento záver podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vyplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti „neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“, na rozdiel od znenia . 3.2. Rovnako za nesprávne považoval právne posúdenie prevodu vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/ - členom družstva a žalovaným 2/ - družstvom. Zopakoval, že išlo o prevod medzi blízkymi osobami podľa . Žalovaný 2/ uviedol, že nesprávnosť právneho posúdenia blízkosti medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorú namieta, spočíva v tom, že kúpnymi zmluvami došlo k prevodu vlastníckeho práva z člena družstva na družstvo, teda došlo k prevodu medzi osobami blízkymi, a z toho dôvodu teda nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka nehnuteľností, pretože člen družstva ako podielový spoluvlastník nemusel svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom podľa ustanovenia na odkúpenie. Akúkoľvek ujmu spôsobenú družstvu pociťuje člen družstva ako vlastnú ujmu. Spoluvlastníkovi (členovi družstva) vzniklo členstvo v družstve počas trvania družstva - prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky. V čase uskutočnenia prevodov bol spoluvlastník riadnym členom družstva a jeho členstvo stále trvá, neskončilo sa.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného 2/ navrhol, aby dovolací súd podľa jeho dovolanie odmietol ako neprípustné. Mal za to, že dovolanie v danom prípade nie je prípustné, nakoľko predpokladom dovolanie je dôsledné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom musí dovolateľ uviesť svoj názor na riešenie právnej otázky. Dôvodom dovolania môže byť teda len otázka právneho posúdenia a spochybnenia jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho názoru, ktorý dovolateľ zastáva. Nesprávne právne posúdenie môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého rozhodnutia. Ak dovolateľ tvrdí, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový stav a preto nesprávne vec právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nakoľko je dovolací súd viazaný obsahovým vymedzením dovolacieho dôvodu, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len odkazom na zákonné ustanovenie, ale je nutné, aby dovolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny právny názor na jej riešenie. V prípade, ak by sa dovolací súd nestotožnil s názorom o neprípustnosti dovolania, navrhol ho zamietnuť ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na rozhodnutie o dovolaní ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti ( ) a či sú splnené podmienky podľa v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ je nielen prípustné, ale aj dôvodné.

6. V danom prípade z dovolania žalovaného 2/ vyplýva, že v prvom rade namieta nesprávnosť právneho posúdenia prípustnosti žaloby, spočívajúcu v tom, že súd mal „žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode“ posúdiť ako neprípustnú, keďže právny úkon - kúpna zmluva je právnou skutočnosťou, pričom zákon zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. 6.1. Rovnako za nesprávne žalovaný 2/ považoval právne posúdenie „prevodu vlastníckeho práva spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/ ako členom družstva a žalovaným 2/ ako družstvom ako prevod medzi blízkymi osobami podľa “. Podľa presvedčenia žalovaného 2/ v danom prípade došlo k prevodu medzi osobami blízkymi, a z toho dôvodu teda nedošlo k porušeniu zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka nehnuteľností,

pretože člen družstva ako podielový spoluvlastník nemusel svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom podľa ustanovenia na odkúpenie (bližšie viď bod 3.2.).

7. Ako prvou položenou otázkou sa najvyšší súd zaoberal tým, či žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je v zmysle ustanovenia prípustným procesným prostriedkom.

8. Predmetnú právnu otázku dovolací súd riešil rozhodnutím z 24.januára 2024 sp. zn. . Dovolací súd konštatoval, že žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam podľa ustanovenia z dôvodu porušenia predkupného práva, je jednou z hmotným právom dovolených možností domáhať sa prostredníctvom súdu svojho porušeného práva. účinný od 1. júla 2016 (na rozdiel od v znení účinnom do 30. júna 2016) žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami ( ). vychádza zo zásady, že sa má určiť aktuálny právny stav. Preto pre výnimky podľa ustanovenia je spoločné to, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný. V danom prípade sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia , prezentovaným žalovaným 2/, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis) vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Inak povedané z textu právnej normy musí vyplývať možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, čo v danom prípade nebolo naplnené. Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie , v spojení s ustanovením To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súdu z hľadiska uplatnenia práva za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia , ako aj bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a účinnosti . V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu „medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“ Z uvedeného vyplýva, že ani samotný zákonodarca v nevymenúva taxatívnym spôsobom právne predpisy „..napríklad...a pod.“, v zmysle ktorých možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právnej normy prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. .

9. Dovolací súd sa s týmto názorom plne stotožňuje, nemá dôvod sa od neho odchýliť, súdmi nižších inštancií bola táto prvá právna otázka vyriešená správne, z ktorého dôvodu dovolanie žalovaného 2/ nebolo dôvodné.

10. Aj druhú v poradí položenú otázku:,“či v danom prípade prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti medzi žalovaným 1/ ako členom družstva a žalovaným 2/ ako družstvom možno posudzovať ako prevod medzi blízkymi osobami podľa “ najvyšší súd riešil v rozhodnutí z 24.januára 2024 sp. zn. .

11. V tomto rozhodnutí vyslovil, že právnickú osobu možno považovať pre účely prevodu spoluvlastníckeho podielu za blízku osobu v zmysle veta prvá.

Skonštatoval, že niet totiž žiadneho rozumného dôvodu s poukazom na prepojenia rôzneho druhu a charakteru, ktoré vznikajú či už v štruktúrach právnickej osoby resp. medzi fyzickými osobami, ktoré z činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom profitujú, aby právnickú osobu nebolo možné považovať za blízku osobu v zmysle veta druhá . Mimo fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú vzťah k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska vystupovania v právnych vzťahoch nemôže byť významný akýkoľvek vzťah k právnickej osobe; vzťah ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby musí vykazovať určité vlastnosti. Za analogického použitia je potom možné vyvodiť, že za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. 11.1. Záver, že vzťah medzi žalovanými vykazuje vzťah blízkych osôb vyvodil z deklarovaných benefitov, konkrétne z práva člena družstva na podiel na zisku, práva podieľať sa na riadení, ktoré môže uplatniť prostredníctvom členskej schôdze, práva na vyrovnací podiel a ďalších práv, ktoré predstavujú akúsi nadstavbu bežných činností, ktoré preukazujú výraznú mieru prepojenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ako napríklad, že členovia družstva opakovane vyhľadávajú pomoc, radu od žalovaného 2/. V tejto súvislosti zdôraznil, že motivácia činnosti družstva môže byť daná kritériom zisku, alebo zabezpečovaním hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Družstvo vždy sleduje cieľ uspokojovať záujmy svojich členov, a preto organizuje určitú činnosť hospodárskeho charakteru.

12. Aj v predmetnej veci má vzťah žalovaných základ vo vzťahu družstva a člena družstva a v právach a povinnostiach vyplývajúcich z a zo stanov družstva. Členský podiel žalovaného 1/ predstavuje majetkovú účasť člena družstva na majetku družstva, teda na majetku žalovaného 2/. Intenzita ich vzájomného vzťahu je deklarovaná zhodnými benefitmi ako v prípade súdenom pod sp. zn. (žalovaný 1/ ako člen družstva má právo na podiel na zisku, právo podieľať sa na jeho riadení prostredníctvom členskej schôdze, právo na vyrovnací podiel, právo na likvidačnom zostatku a právo byť volený do orgánov družstva, v prípade prenájmu pôdy, poskytuje žalovaný v 2/ rade svojím členom zvýšený základný nájom, dodatočný nájom, bonus, do výšky 20% základného nájmu, možnosť úhrady aj viacročného základného nájmu vopred, člen družstva, prispieva na jeho činnosť, podieľa sa na činnosti toho družstva a tak znáša aj stratu, žalovaný v 2/ rade poskytuje svojim členom služby, výpomoci, čo je podľa názoru dovolacieho súdu v okolnostiach danej veci dostatočným dôvodom, prečo predmetný vzťah vykazuje vzťah blízkych osôb.

13. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd považoval dovolanie žalovaného 2/ za dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil ( ) a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

14. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania ( ). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu ( ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.