Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/77/2024

Identifikačné číslo spisu: 1520010466 Dátum vydania rozhodnutia: 18.12.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Patrik Príbelský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:1520010466.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov JUDr. Martina Bargela a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2024 v Bratislave v trestnej veci obvineného V. K. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , , , s poukazom na , o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. , z 15. októbra 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , z 2. februára 2021

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného V. K. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Bývalý Okresný súd Bratislava V rozsudkom, sp. zn. , z 15. októbra 2020 uznal (okrem iných aj) obvineného V. K. za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi spolupáchateľstvom podľa k , , , , s poukazom na na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti. Za to mu uložil podľa , , , , , , , trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, na výkon ktorého ho zaradil podľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa uložený ochranný dohľad. Uvedený rozsudok bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného podľa , že je vinný zo spáchania žalovaného skutku.

Na základe odvolania prokurátora rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom, sp. zn. z 2. februára 2021 vo vzťahu k obvinenému podľa , , zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a s použitím

uložil obvinenému podľa , , , trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého ho zaradil podľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu uložil podľa trest prepadnutia vecí a podľa , ochranný dohľad na 2 roky.

Obvinený V. K. podal prostredníctvom obhajcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom súdu druhého stupňa a proti konaniu, ktoré výroku o vine predchádzalo dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania podľa [zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu], a to vo výroku o vine.

Obvinený v dovolaní v podstate napádal len výrok o vine v rozsudku súdu prvého stupňa. Uviedol, že obžalobný návrh v danej veci v rozpore s neobsahoval uvedenie zákonných znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa mu kládol za vinu. Na hlavnom pojednávaní prokurátor modifikoval obžalobu vo vzťahu k obvinenému tak, že zmenil rozsah spáchania trestného činu a zmenil právnu kvalifikáciu skutku na obzvlášť závažný zločin podľa , , táto modifikácia nemala vplyv na absenciu zákonných znakov v obžalobnom návrhu. Súd prvého stupňa prijatím obžaloby spôsobil nenapraviteľnú chybu spojenú so závažným zásahom do práva na obhajobu. Obvinený nemohol svoje pripravené obhajobné argumenty na hlavnom pojednávaní nikdy uplatniť, pretože smerovali proti spochybneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu kladeného mu za vinu, ktoré však skutok v obžalobe vôbec neobsahoval. Všetky zákonné znaky trestného činu musia však byť naplnené súčasne, inak nejde o trestný čin aj keby išlo o protiprávne konanie. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. , z ktorého vyplýva, že účinná látka omamnej alebo psychotropnej látky musí byť uvedená v skutkovej vete, inak opísaný skutok nie je trestným činom. Označené skutočnosti však z obžaloby vôbec nevyplývali, čo je závažným zásahom do jeho plánovanej obhajoby. Trestným činom je skutok len vtedy, ak vyčerpáva znaky príslušnej skutkovej podstaty. Obvinený reflektoval pri uvedenom postupe aj na právo neusvedčovať seba samého, kedy by prípadné oznámenie nedostatku obžalobného návrhu boli zo strany orgánov podieľajúcich sa na trestnom konaní bez rozumných pochybností do zisteného skutku doplnené pri zachovaní totožnosti skutku, čím by došlo k zhoršeniu postavenia dovolateľa na základe jeho vlastnej iniciatívy. Predpokladal dôsledné dodržiavanie a medzinárodných zmlúv, avšak okresný súd jeho vyhlásenie o vine prijal. Výrok o vine založený na porušovaní práva na obhajobu je však neprijateľný. Súdy však namiesto toho, aby posúdili, či skutok má všetky znaky niektorého trestného činu, precenili význam ustanovenia spôsobom, ktorý vážne zasiahol do základných práv obvineného. Poukázal pri tom na judikatúru ESĽP i ústavného súdu. Zopakoval, že rozsudok okresného súdu nevyjadruje také konkrétne konanie obvineného, ktorým by súčasne naplnil všetky znaky trestného činu, za ktorý bol uznaný za vinného. Ani v skutkovej vete rozsudku nie je uvedené akékoľvek nakladanie so zakázanými látkami. Ustanovenie článku 50 ods. 1 SR neposkytuje súdu podľa presunúť rozhodovanie o vine a treste za trestný čin na iný subjekt práva, alebo na osobu obžalovanú. Z rozsudku súdu prvého stupňa navyše nevyplýva akákoľvek forma spolupáchateľstva. Navrhol preto, aby najvyšší súd rozhodol tak, že podľa sa napadnuté rozsudky zrušujú a podľa súdu prvého stupňa sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Zároveň žiadal, aby podľa mu bol prerušený výkon uloženého trestu odňatia slobody.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor v tom zmysle, že dovolanie obvineného navrhuje odmietnuť v zmysle z dôvodu nenaplnenia dovolacích dôvodov. Obvinený v replike k vyjadreniu prokurátora uviedol, že sa nesnaží svoje tvrdenia podradiť pod dovolací dôvod v , ale naopak nesprávne právne skutočnosti napáda v rovine SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obvinený je oboznámený s dovolacími dôvodmi upravenými v , avšak nie je jediným

prameňom práva, tými sú i SR a Dohovor.

+ + +

Na základe podaného dovolania najvyšší súd ako súd dovolací ( ) skúmal, či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, a či je prípustné a následne dospel k záveru, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť ako dovolanie podané neoprávnenou osobou.

Ako už bolo uvedené, rozsudok okresného súdu bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného podľa , že je vinný zo spáchania skutku ktorý sa mu kladie za vinu. Podľa ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa , , , a a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa . Z uvedeného je zrejmé, že výrok o vine je napadnuteľný jedine prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa . Platí pritom, že prípadné dovolanie smerujúce proti ostatným výrokom rozsudku je napadnuteľné dovolacími dôvodmi bez obmedzenia. Zároveň je však zrejmé, že obvinený napáda dovolaním výlučne výrok súdu prvého stupňa o vine a vo vzťahu k rozsudku súdu druhého stupňa o treste neuviedol žiadne dovolacie námietky. Dokonca následne uviedol, že uplatnené dovolacie námietky neuplatňuje v režime , ale v rovine SR a Dohovoru.

K tomu je potom potrebné uviesť, že: „ustanovenie a ustanovenie nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami a a (veta prvá) . V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny ( ) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste ( ) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby (, , ). Obmedzenie uvedené v , veta druhá sa týka len podnetu na dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa odseku 3 naposledy označeného ustanovenia a na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá“ (R 12/2017).

Inými slovami: v rozsahu, v ktorom obvinený v pôvodnom konaní pred súdom I. stupňa na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd takéto vyhlásenie prijal, obvinený nemôže preto úspešne dovolaním namietať výrok o vine, t. j. ani proti právnej kvalifikácii skutku obžaloby, ktorú vyhlásením o vine taktiež prijal, pretože svojím vyhlásením o uznaní viny sa možnosti prieskumu výroku o vine z pohľadu jeho skutku i právnej kvalifikácie v dovolacom konaní vzdal. Dovolanie v takomto prípade je prípustné len zo strany ministra spravodlivosti, a to prípadne i na podnet obvineného.

Najvyšší súd preto konštatuje, že dovolanie podané obvineným V. K. bolo podané neoprávnenou osobou, a to z vyššie uvedených dôvodov. Preto jeho dovolanie v zmysle odmietol.

Zároveň najvyšší súd ani nevyhovel návrhu obvineného na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody podľa , pretože na takýto postup, vzhľadom na uvedené, nevzhliadol žiaden dôvod.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.