Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_6CoCsp-58-2021.pdf
PDF · 82.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/58/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J., D. XX/XX, o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3Csp/40/2020-252 zo dňa 23. septembra 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.000 € od 23.03.2019 do zaplatenia. Žalovanej povolil splácať sumu 3.000,- eur a po jej zaplatení i úrok z omeškania v pravidelných splátkach po 80,- eur mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca žiadal zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť 3.000,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne z danej sumy od 23.03.2019 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - SLSP - a žalovanou vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 Obchodného zákonníka. Uvedenú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd mal za to, že žaloba žalobcu bola dôvodná vychádzajúc z toho, že žalovaná v priebehu konania urobila nesporným žalovanú sumu 3.000,- eur titulom neuhradenej istiny, s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu, a síce že z úhrad žalovanej bola na istinu započítaná suma 477,95 eur, súd zaviazal žalovanú k zaplateniu danej sumy vrátane úroku z omeškania. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 257 CSP. Hoci bol v danom prípade v celom rozsahu úspešný žalobca a vo všeobecnosti by bolo dôvodné priznať mu plnú náhradu trov konania, súd mal za to, že je potrebné prihliadnuť aj na sociálnu a majetkovú situáciu sporových strán. Súd poukázal na skutočnosť, že kým žalobca je právnickou osobou s celkovými výnosmi v roku 2019 vo výške 20 miliónov eur a ziskom 3,3 milióna eur (údaje verejne prístupné na internete - pozn. súdu), žalovaná je nemajetná, starobná dôchodkyňa s nízkym dôchodkom vo výške 380,- eur, býva v prenajatom byte, za ktorý platí 300,- eur mesačne, preto jej vypomáha syn. Zároveň spláca po 50,- eur iný svoj záväzok. Súd tiež prihliadol aj na správanie sa žalovanej na pojednávaní, keď táto sľúbila uhradiť svoj dlh. Súd mal za to, že nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi nebude mať naňho nepriaznivý vplyv, a zároveň uľahčí situáciu žalovanej a umožní jej sústrediť sa na vrátenie istiny poskytnutých peňažných prostriedkov. Súd preto považoval tieto vyššie uvedené dôvody za dostatočné na výnimočnú aplikáciu § 257 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku, výroku III. o náhrade trov konania , podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie . Žalobca namietal, že vykonal v priebehu súdneho konania len úkony nevyhnutne potrebné pre uplatnenie práva a dosiahnutie úspechu vo veci (legitímny cieľ sporovej strany). Úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom žalobcu teda predstavujú náklady vynaložené výlučne za účelom uplatnenia práva v konaní. Žalobca mal za to, že sporová strana v civilnom spore si musí byť vedomá rizika, ktoré je spojené so súdnym konaním a musí tieto riziká súvisiace so súdnym konaním prehodnotiť, teda prehodnotiť pravdepodobnosť prípadného úspechu, ale aj následky prípadného neúspechu vo veci. Žalobca zastával názor, že úspech vo veci dosiahol svojím „procesným útokom“ v konaní, a preto principiálne nevidí dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Trovy právneho zastúpenia, ako boli vyčíslené počas konania, sú nepochybne účelne vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu v tejto veci. Žalobca mal za to, že žalovaná svoje tvrdenia o sociálno - ekonomickej situácii nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkazmi. Napriek tejto skutočnosti sa súd s týmito tvrdeniami (ktoré neboli v konaní preukázané) nekriticky stotožnil a na základe takto nepreukázaných tvrdení aplikoval na vec ust. § 257 CSP a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP preto podľa názoru žalobcu nebolo možné vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu, nakoľko aplikácia tohto ustanovenia musí byť celkom výnimočná a aplikácia tohto ustanovenia musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnená. Žalobca zastával názor, že ak strana sporu nemá priaznivé majetkové a zárobkové pomery, v žiadnom prípade nemožno len tieto nepriaznivé pomery považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať nárok na náhradu trov konania úspešnej protistrany. Aplikácia ust. § 257 CSP je prípustná len vo výnimočných prípadoch, musí byť súdom náležite odôvodnená a neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 257 CSP dovoľuje súdu aplikovať aj tzv. čiastočnú moderáciu, t. j. umožňuje súdu pri vzhliadnutí dôvodov hodných osobitného zreteľa určiť podiel z trov konania, ktoré je strana povinná druhej strane nahradiť (napr. 50 %). Podľa názoru žalobcu je v rozpore so zásadou spravodlivosti, ak súd neprizná úspešnej strane nárok na náhradu trov konania vôbec, a to napriek skutočnosti, že sa ničím nepodieľala na vzniku sporu a z dôvodu ignorovania záväzkov zo strany žalovanej bola nútená uplatniť si svoje práva na súde, čím jej vznikli trovy konania. Súd podľa žalobcu v posudzovanom prípade skúmal len majetkové a sociálne pomery žalovanej, pričom však opomenul prihliadnuť na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde. Žalovaná dlžnú sumu napriek opakovaným výzvam žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu neuhradila ani len čiastočne, dokonca ani nekontaktovala žalobcu za účelom mimosúdneho, zmierneho vybavenia veci, na základe čoho bol žalobca nútený pristúpiť k podaniu žaloby. Nárok bol teda uplatnený pred súdom v dôsledku konania (resp. nekonania) žalovanej. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že žalobcovi prizná voči žalovanej nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu , výroku III., podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny z nasledovných dôvodov:
5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania. Výroky, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu žalobcovi a vo výroku, ktorým súd povolil žalovanej splácať dlh v splátkach, odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval.
6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
7. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a skôr reštriktívne. Takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP.
9. Podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať predovšetkým v povahe a okolnostiach sporu, pričom súd musí brať do úvahy aj okolnosti, ktoré viedlo strany k uplatneniu ich nároku na súde a ich postoj v konaní, v podiele oboch strán na vzniku a priebehu sporu, ale aj sociálne dôvody.
10. Odvolací súd posúdením skutočností majúcich vplyv na rozhodnutie podľa § 257 CSP, a teda rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa vychádzajúc zo spisových podkladov predložených stranami a skutočností vyplývajúcich zo spisu, dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
11. Odvolací súd sa predovšetkým stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že dôvodom hodným osobitného zreteľa v predmetnej veci je nepochybne majetková a sociálna situácia strán v konaní. Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že žalovaná je poberateľkou starobného dôchodku a vdovského dôchodku v nízkej výške 437,30 eur, pričom z tejto sumy sú vykonávané zrážky 44,- eur. Okrem toho z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľnosti okres Považská Bystrica, obec Považská Bystrica, k. ú. Dolný Moštenec, LV č. XXX vyplýva, že žalovaná je spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 122 /57600 pozemkov parc. reg. „C“ záhrada o výmere 127 m2 a parc. reg. „E“ lesného pozemku, ktoré sú na podiel žalovanej zaťažené exekučným záložným právom v prospech dvoch oprávnených. Žalovaná tak nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ktorá by mohla slúžiť na bývanie. Žalovaná tvrdila, že býva v nájomnom byte, ktorá skutočnosť bola aj osvedčená, pričom žalovaná deklarované náklady na nájom vo výške 300,- € v konaní nepreukázala. Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii zo dňa 27.01.2022 odvolací súd zistil, že voči žalovanej sú vedené viaceré exekučné konania, a to aj v prospech žalobcu. Vzhľadom na výšku záväzku žalovanej, jej majetkové a sociálne pomery je nevyhnutné konštatovať, že tieto predstavujú dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu uvedeného ustanovenia § 257 CSP. Naproti tomu pomery žalobcu ako podnikajúcej právnickej osoby, ako zistil aj súd prvej inštancie z verejne dostupných zdrojov, sú vo vzťahu k žalovanej neporovnateľne lepšie.
12. Dôvodom hodným osobitného zreteľa v predmetnej veci boli v danom prípade aj ďalšie okolnosti, a teda nešlo len o majetkovú a sociálnu situáciu strán v konaní. Medzi takéto okolnosti bolo potrebné zaradiť aj tú skutočnosť, že žalovaná žalobcom tvrdené skutočnosti a žalobcom uplatnenú sumu nepopierala. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 01.06.2021 vyplýva, že žalovaná na začiatku poprela, že by takúto zmluvu uzatvorila, avšak potom, ako jej bolo súdom ozrejmené, o ktorú zmluvu ide, uviedla, že podpis na predmetnej zmluve je jej. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.09.2021 žalobkyňa uviedla, že žalovanú sumu chce uhradiť. Žalovaná tak svojim konaním nebránila, aby bolo predmetné konanie vo veci samej v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti v primeranej lehote ukončené.
13. Pre aplikáciu vyššie uvedeného ustanovenia § 257 CSP, na úkor žalovanej bolo možné vykladať tú skutočnosť, ktorú namietal žalobca, a teda že žalovaná bola vyzvaná ešte pred začatím konania na zaplatenie dlžnej sumy, vrátane pokusu o zmier. I keď by bolo možné očakávať, že žalovaná si bola vedomá dlžnej sumy, vzhľadom na podania adresované žalovanej, ktoré jej boli doručené zo strany veriteľa, a to ešte pred začatím konania, bolo potrebné prihliadnuť na vyjadrenia žalovanej na pojednávaní, z ktorej vyplývalo, že žalovaná celkom nevedela, z akého titulu a na základe čoho od nej žalobca dlžnú sumu žiada. Nárok žalobcu vyplývajúci z predmetnej zmluvy bol žalovanej dostatočne ozrejmený až v priebehu konania na pojednávaniach, na ktorých sa žalovaná zúčastnila.
14. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplývalo, že by žalovanej vznikli trovy odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).