Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7Csp-17-2021.pdf
PDF · 142.59 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej: P. J., B.. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX X., o zaplatenie 342,06 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 342,06 Eur a to v splátkach vo výške 20,- Eur mesačne splatných vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom, kedy nadobudne rozsudok právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania sa so splatením čo i len jednej splátky, žalovaná stráca výhodu splátok a celý dlh spolu s príslušenstvom sa stáva splatným.
Žalobcovi voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.2.2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 342,06 Eur s príslušenstvom a nároku na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.8.2018 vykonal u žalovanej kontrolu odberného miesta (odberného zariadenia) W. Č.. XX, X. a touto kontrolou zistil neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“). Dobu trvania neoprávneného odberu určil pomocou vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“), a to od 15.2.2018 do 16.8.2018. V rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom si žalobca voči žalovanej uplatnil sumu 707,06 Eur, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200388635 zo dňa 7.9.2018 s lehotou splatnosti 21.9.2018. Nakoľko v prípade neoprávneného odberu ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, tvrdil, že vo veci bolo začaté aj trestné stíhanie, pričom uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Bardejov ČVS: ORP-445/BJ-BJ-2018 zo dňa 16.10.2018 bola vec odovzdaná Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcii na prejednanie správneho deliktu. V žalobe ďalej uvádzal, že žalobca a žalovaná uzatvorili 3.4.2019 dohodu o uznaní a splácaní dlhu č. XXXXXXXXXX avšak žalovaná na základe nej vykonala len čiastočné úhrady v celkovej výške 365,- Eur a preto je naďalej povinná nahradiť žalobcovi škodu ešte vo výške 342,06 Eur.
3. Žalovanej bola žaloba účinne doručená dňa 12.4.2021 a to spolu s platobný rozkazom Okresného súdu Bardejov č. k. 7Csp/17/2021-24 z 1.4.2021. Proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 15.4.2021 odpor, v ktorom tvrdila, že o žiaden splátkový kalendár v Košiciach nežiadala a žiaden
dokument žalobcovi nepodpísala. Ďalej v ňom tvrdila, že bez jej vedomia došlo k zneužitiu jej mena a že žalobcovi dobrovoľne posiela splátky po 5,- Eur alebo 20,- Eur, pretože má dôchodok len 57,- Eur. Namietala, že jej žiadne preplatky nevznikali, naopak vznikali jej nedoplatky a to až do 200,- Eur, takže nevie, aký čierny odber elektriny vôbec u nej mal vzniknúť.
4. V priebehu konania žalobca v podaní z 19.10.2021 pre obhajobu svojho nároku ďalej dôvodil, že pasívna legitimácia žalovanej ako osoby povinnej na náhradu škody vyplýva ako z odôvodnenia uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Bardejov ČVS: ORP-445/BJ-BJ-2018 zo dňa 16.10.2018, tak i z dohody o uznaní splácaní dlhu č. XXXXXXXXXX z 9.4.2019. Uvádzal, že v prípade neoprávneného odberu na odbernom mieste Kúpeľná č. 28, Bardejov bez určeného meradla neexistujú žiadne objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie skutočne vzniknutej škody. Rozsah náhrady škody bolo preto potrebné určiť v zmysle § 1 ods. 4 vyhlášky, podľa ktorej bola celková spotreba elektriny v technických jednotkách vypočítaná vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca v uvedenom prípade neoprávneného odberu nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods. 4 druhá veta vyhlášky a to na obdobie posledných 183 dní, t. j. od 15.2.2018 do 16.8.2018. Dennú spotrebu žalobca určil podľa § 1 ods. 6 písm. a) vyhlášky, keď pri výpočte použil hodnotu hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenie neoprávneného odberu, čo v uvedenom prípade predstavuje hodnotu 24,7 A a za časového využitia 12 hodín za deň, nakoľko dlhšia doba využitia neoprávneného odberu zistená nebola. Pri týchto údajoch sa pre výpočet dennej spotreby musí použiť vzorec, ktorý predstavuje súčin denného využitia, počtu fáz, napätia, a menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku, čo v matematickom vyjadrení predstavuje súčin 12 *3* 230 * 24,7= 74520 wh, čo predstavuje 204,516 kwh dennej spotreby. Po vynásobení takto určenej dennej spotreby počtom dní neoprávneného odberu predstavuje celková spotreba 37426 kWh. Vynásobením celkovej spotreby cenou neoprávnenej odobratej elektriny je potom určená škoda spôsobená takýmto neoprávneným odberom elektriny. Cena neoprávnene odobratej elektriny je v zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky súčtom jedenapolnásobku ceny elektriny na straty, tarify za distribúciu elektriny a ostatných taríf, poplatkov a odvodov (tarifa za distribučné straty a odvod do jadrového fondu). Ozrejmil, že v roku 2018 bol jedenapolnásobok ceny elektriny na straty vo výške 0,047658 Eur /kWh bez DPH (cena elektriny na straty v zmysle rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E D. bola vo výške 0,0317723 Eur/ kWh), ďalej tarifa za distribúciu elektriny vrátene prenosu elektriny (v zmysle rozhodnutia č. XXXX/XXXX/ E D.) vo výške 0,0561 Eur/kWh, tarifa za distribučné straty (v zmysle rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E D.) vo výške 0,00591 Eur/kWh a odvod do jadrového fondu vo výške 0,003210 Eur/kWh. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny tak v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 4 224,57 Eur bez DPH. Nakoľko však takto určená škoda môže predstavovať neprimeranú tvrdosť zákona, žalobca si v rámci svojej dispozičnej zásady uplatnil voči žalovanej už v trestnom konaní len sumu 707,06 Eur a po čiastočných úhradách, v tomto konaní zostatkovú sumu vo výške 342,06 Eur. V podaní z 22.11.2021 poukázal na to, že zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je osobitnou úpravou zodpovednosti za škodu vylučujúcou všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Táto osobitná úprava je na rozdiel od všeobecnej založená na objektívnom princípe zodpovednosti a pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie osoby povinnej škodu nahradiť. Predpokladmi pre jej vznik sú neoprávnený odber elektriny ako protiprávny stav a vznik škody, teda odber elektriny pri neoprávnenom odbere, zodpovednosť vzniká bez ohľadu na vedomosť o neoprávnenom odbere osoby povinnej škodu nahradiť. Tvrdil, že žalovaná odber elektriny na odbernom mieste nepopierala, a že takýto neoprávnený odber vyplýva aj z vykonaného dokazovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Odber elektriny bez určeného meradla nemôže byť vyúčtovaný dodávateľom elektriny, ktorý vychádza z údajov určeného meradla, ale v skutočnosti predstavuje straty v distribučnej sústave, ktoré hradí žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy. Preto žalovanou uhradené preddavkové platby (zálohy) uhrádzané dodávateľovi elektriny nesúvisia s náhradou škody za elektrinu odoberanú bez určeného meradla. V ostatnom poukázal aj na podpis na dohode o uznaní a splácaní dlhu z 9.4.2019, ktorý videl ako totožný s podpisom žalovanej na doručenke predžalobnej upomienky z 15.10.2018. Mal za to, že dohoda o uznaní a splácaní dlhu založila právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval, žalovaná od apríla 2019 túto dohodu splátkami vo výške 20,- Eur mesačne aj plnila (až do mesiaca júl 2020) prostredníctvom poštového poukazu, pričom omeškaním s augustovou splátkou sa dlh stal splatným v celosti.
5. Žalovaná v ďalšom priebehu konania v podstatnom odmietala žalobou uplatnený nárok popierajúc, že by sa dopustila neoprávneného odberu elektriny, alebo že by so žalobcom uzavierala dohodu o uznaní dlhu. K skutkovým tvrdeniam žalobcu argumentovala, že v lete 2018 bolo u nej zriadené odberné miesto
najskôr kontrolované jedným pracovníkom žalobcu, ktorý jej elektromer nevymenil, len jej oznámil, že druhý deň prídu ďalší dvaja pracovníci žalobcu. O dva dni neskôr sa dostavili k jej domu ďalší dvaja pracovníci žalobcu, ktorí jej merač elektrickej energie v rozvodnej skrini odpojili. Pri odpájaní žalovaná namietala, že za odber elektrickej energie pravidelne uhrádza zálohové platby, mesačne v sumách po 100,- Eur. Ozrejmila, že asi po troch mesiacoch od udalosti požiadala jej dcéra o obnovenie pripojenia spoločnej domácnosti pre odber elektrickej energie. V ďalšom poukazovala na svoj nízky príjem, uznanú invaliditu, zdravotné problémy a spolužitie s dcérou a jej rodinou. Pri svojej obrane tiež tvrdila, že nebude uhrádzať škodu v súvislosti s odberom elektrickej energie z dôvodu, že „neboli demontované staré fázy, resp. elektrické vedenia na streche domu“. Ďalej vypovedala, že v súvislosti s udalosťou bola vypočúvaná aj políciou. Pri vypočutí na ďalšom pojednávaní navyše tvrdila, že po odobratí elektrických hodín v Prešove na Levočskej ulici navštívila pobočku distribučnej spoločnosti, kde jej mali predložiť listinu, aby im zaplatila dlh, avšak ona im na ňu napísala, že je bez finančných prostriedkov a že dlh bude splácať, len keď bude mať finančné prostriedky. Následne si mala vziať občiansky preukaz a odísť preč.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré za prítomnosti žalovanej a pri ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu vykonal v dňoch 25.10.2021 a 31.1.2022. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením zápisu o zistenom neoprávnenom odbere vystavenom žalobcom 16.8.2018, faktúrou žalobcu č. 8200388635 zo 7.9.2018, uznesením OR PZ v Bardejove ČVS: ORP-445/BJ-BJ-2018 zo 16.10.2018, dohodou o uznaní a splácaní dlhu z 3.4.2019, predžalobnou upomienkou žalobcu z 11.10.2018, výpisom z registra úpadcov na osobu žalovanej, faktúrou spoločnosti Východoslovenská energetika, a.s. z 18.1.2018 a 5.9.2018, kópiami poštových poukazov o zaplatení konkrétnych finančných súm žalobcovi, lustráciou žalovanej v Sociálnej poisťovni k poberaniu dôchodkovej dávky, fotodokumentáciou predloženou žalobcom k nám tvrdenému neoprávnenému odberu, rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXXE z 30.11.2017, obsahom zápisnice o výsluchu žalovanej z 1.10.2018 na č.l. 9-10 zapožičaného spisu vedeného OR PZ Bardejov, záznamom z podania informácie z 2.10.2018 na č.l. 11 zapožičaného spisu OR PZ Bardejov a s protokolom Slovenskej obchodnej inšpekcie z 8.12.2018 z vykonanej kontroly, ktorý za kontrolovaný subjekt podpísala žalovaná, a ostatným obsahom spisu, pričom z vykonaných dôkazov bol zistený a ustálený nasledovný skutkový stav.
7. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere č. XXXXXXX vystavenom zamestnancami žalobcu G.X. I. a Ľ. P. dňa 16.8.2018 vyplýva, že na odbernom mieste W. XX, X. č. XXXXXX, kde bola ako odberateľka vedená žalovaná bolo kontrolou elektromerového rozvádzača zistené, že do vývodových svoriek hlavného ističa (J7K24, 7A) boli neoprávnene pripojené tri vodiče s vyznačením CY 2,5 mm2, ktorých druhé konce boli vedené mimo elektromer do elektroinštalácie domu, do ktorej boli pripojené funkčné elektrospotrebiče (bojler a práčka). Takýmto neoprávneným zásahom bolo spôsobené to, že na neoprávnenom pripojení nebola spotrebovaná elektrická energia meraná a následne ani fakturovaná. Tým došlo k neoprávnenému odberu elektriny bez určeného meradla. Po zdokumentovaní bol neoprávnený odber elektriny odstránený.
8. Faktúrou č. 8200388635 zo 7.9.2018, splatnou 21.9.2018 žalobca vyúčtoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom v sume 707,06 Eur. Pri výpočte škody postupoval podľa § 1 vyhlášky vychádzajúc z prúdovej hodnoty pre výpočet: 24,7 A, 3-fázového druhu odberu, dĺžky neoprávneného odberu (183 dní), pri 12 hodinovom dennom využití, čo v technických jednotkách predstavovalo škodu 37 426 kWh. Žalobca upomienkou z 11.10.2018 vyzýval žalovanú k úhrade nedoplatku v sume 707,06 Eur najneskôr do 25.10.2018. Doručenie tejto upomienky žalovanej bolo preukázané doručenkou k 15.10.2018.
9. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bardejove ČVS: ORP-445/BJ-BJ-2018 zo 16.10.2018 bolo zistené, že podnet žalobcu zo 17.9.2018 vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona bol odovzdaný Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Prešovský kraj na prejednanie správneho deliktu za porušenie povinnosti podľa § 39 ods. 13 a § 46 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, z dôvodu, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
10. Z obsahu zápisnice o výsluchu žalovanej vykonanom v trestnom konaní okrem iného vyplýva, že pri kontrole elektromeru jej pracovníci žalobcu oznámili, že odoberá elektrinu načierno, k čomu uvádzala, že uvedené nechápe, pretože za odoberanú elektrinu svojmu dodávateľovi uhrádzala fakturované platby.
11. Zo záznamu o podaní informácie z 2.10.2018 zabezpečenom v trestnom konaní vedenom vo veci neoprávneného odberu bolo zistení, že G. I.Č., zamestnaný u žalobcu ako inšpektor sieťových pripojení vykonal dňa 16.8.2018 v čase o 9:15 hod. kontrolu hlásenia o neoprávnenom odbere elektriny, kde bola ako odberateľka stotožnená žalovaná, pričom vykonanou kontrolou zistil, že v elektromerovom rozvádzači nachádzajúcom sa v stene v chodbe rodinného domu boli do vývodových svoriek hlavného ističa (J7K 24,7 A) neoprávnene pripojené funkčné elektrospotrebiče - bojler a práčka. V dôsledku takéhoto neoprávneného pripojenia nebola takto spotrebovaná elektrická energia meraná a ani fakturovaná. Počet dní trvania neoprávneného odberu bol určený na posledných šesť mesiacov od 15.2.2018 do 16.8.2018, t. j. na dobu 183 dní. Po zdokumentovaní zisteného neoprávneného odberu bol tento odstránený, odberné miesto od distribučnej siete odpojené a elektromer demontovaný. K tvrdeniam žalovanej ďalej bolo poskytnuté vysvetlenie, že v danom prípade išlo časť spotrebovanej elektriny cez meradlo a časť mimo meradla a preto žalovaná uhrádzala zmluvnému dodávateľovi elektriny iba za časť spotrebovanej elektriny.
12. Z protokolu z vykonanej kontroly Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove z 18.12.2018 vystaveného za prítomnosti žalovanej súd zistil, že podľa zistení označeného správneho orgánu žalovaná ako odberateľka odoberala elektrinu v období od 15.2.2018 do 16.8.2018, t.j. 183 dní s meradlom, ktoré neoprávneným zásahom nesprávne zaznamenávalo na odbernom mieste W. XX, XXX XX X. odber elektriny, pričom takto vzniknutá škoda žalovanej v čase prerokovania kontrolných zistení so žalovanou ešte nebola uhradená. Pri tejto kontrole Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie žalovanej uložil zdržať sa konania, ktoré k neoprávnenému odberu elektriny viedlo. V kontrolnom protokole žalovaná k veci uviedla že jej finančná situácia jej momentálne neumožňuje platiť viac ako 5,- Eur mesačne, ale akonáhle sa táto jej situácia zmení, sľubuje, že sa bude snažiť svoj dlh splatiť, čo najskôr.
13. Z dohody o uznaní a splácaní dlhu č. XXXXXXXXXX z 9.4.2019 bolo zistené, že v nej žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zhodne potvrdili pravdivosť a nespornosť nasledovných skutočností: a) dňa 16.8.2018 bola vykonaná kontrola odberného miesta (odberného zariadenia) na W. XX, XXX XX X. na ktorom Dlžník odobral elektrinu distribuovanú cez distribučnú sústavu VSD, a.s.. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že na odbernom mieste (odbernom zariadení) dochádza k neoprávnenému odberu elektriny (ďalej len ako "NO") spôsobom upraveným v § 46 ods. 1 zákona c. 251/2012 Z.z. (ďalej len ako "Zákon o energetike"), b) NO trval od 15.2.2018 do 16.8.2018 v súlade s § 46 ods. 2 Zákona o energetike. Dlžníkovi vznikla povinnosť nahradiť škodu, ktorá bola spôsobená VSD, a.s. zisteným NO, c) škoda vo výške 707,06 Eur, ktorá vznikla VSD, a.s. zisteným NO je vypočítaná podľa Metodiky VSD, a.s. platnej pre výpočet škody spôsobenej NO VSD, a.s. d) Dlžník týmto potvrdzuje, že mu zo strany VSD, a. s. bola zo dňa 7.9.2018 doručená faktúra variabilný symbol: 6100142119 ktorou VSD, a.s. vyúčtovalo dlžníkovi škodu spôsobenú NO určenú podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcom odseku vo výške 707,06 Eur so splatnosťou - 21.9.2018. Z označenej dohody ďalej vyplýva, že žalovaná do dňa jej uzavretia uhradila škodu z neoprávneného odberu vo výške 45,- Eur, ďalej že svoj dlh voči žalobcovi vo výške 662,06 Eur uznala v celom rozsahu čo do jeho výšky aj čo do dôvodu jeho vzniku a zaviazala sa ho zaplatiť v mesačných 20- Eurových splátkach, so splatnosťou k 23. dňu alebo 24. dňu toho ktorého mesiaca počnúc dňom 23.4.2019 a končiac dňom 23.12.2021. Ďalej sa žalobca so žalovanou v označenej dohode dohodli, že v prípade omeškania sa žalovanej so zaplatením čo i len jednej splátky dlhu v lehote jej splatnosti, žalovaná stratí výhodu splátok a dlh sa stane prvým dňom omeškania s plnením niektorej splátky v celosti splatným. V zmysle čl. IV bodu 4. bola označená dohoda vyhotovená v 2 rovnopisoch - po jednom pre každú zúčastnenú stranu.
14. Žalobcom predložené vyhotovenie tejto dohody obsahuje za žalobcu podpis vedúcej úseku Zákazníckych distribučných služieb žalobcu N.. G. U. X. a vedúcej úseku Zákazníckeho servisu žalobcu T.. Z. Y. s označením „V Košiciach dňa 3.4.2019“ a za žalovanú podpis žalovanej s doplnením „V Bardejove, dňa 9.4.2019“.
15. Zo žalovanou predložených kópií poštových poukazov na účet žalobcu boli zistené úhrady z 18.3.2019, 16.4.2019, 20.5.2019, 18.6.2019, 19.7.2019, 19.8.2019, 19.9.2019, 11.10.2019, 16.11.2019, 11.12.2019, 15.1.2020, 19.2.2020, 13.3.2020, 8.4.2020, 19.5.2020, 15.6.2020 a 18.7.2020 (všetky v
sume po 20,- Eur) a z 18.10.2018, 21.10.2018 a 15.12.2016, 18.1.2019, 19.2.2019 (všetky v sume po 5,- Eur).
16. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXXE z 30.11.2017 bolo zistené, že pre obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2021 boli pre žalobcu ako regulovaný subjekt určené tieto tarify: cena elektriny na straty vo výške 31,7723 Eur/MWh, tarifa za distribúciu elektriny vrátane prenosu elektriny v sadzbe D1 vo výške 0,0561 Eur/kWh a tarifa za distribučné straty vo výške 0,005991 Eur/kWh.
17. Z lustrácie príjmu žalovanej v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že žalovaná bola ku dňu vydania rozsudku poberateľkou invalidného dôchodku v sume 58,20 Eur mesačne.
18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
21. Podľa § 39 ods. 9 prvá a druhá veta zákona o energetike, odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy, alebo na elektrickú prípojku.
22. Podľa § 39 ods. 13 zákona o energetike akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
23. Podľa § 40 ods. 4 zákona o energetike, prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy má právo zabezpečiť proti neoprávnenej manipulácii elektrickú prípojku a odberné elektrické zariadenie až po určené meradlo.
24. Podľa § 40 ods. 8 prvá veta pred bodkočiarkou zákona o energetike, prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný písomne informovať odberateľa elektriny o termíne plánovanej výmeny určeného meradla aspoň 15 dní vopred.
25. Podľa § 40 ods. 9 zákona o energetike, výrobca elektriny alebo koncový odberateľ elektriny je povinný umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy, prevádzkovateľovi distribučnej sústavy alebo poverenej osobe prístup k určenému meradlu a k zariadeniu na výrobu elektriny alebo odbernému elektrickému zariadeniu na účel vykonania kontroly, výmeny, odobratia určeného meradla alebo zistenia vyrobeného alebo odobratého množstva elektriny. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný oznámiť výrobcovi elektriny alebo koncovému odberateľovi elektriny s tým súvisiace prerušenie dodávky elektriny.
26. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.
27. Podľa § 46 ods. 2 zákona o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) zákona o energetike.
28. Podľa § 46 ods. 4 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny.
29. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
30. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky, cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt: a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.1)
31. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky, ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
32. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
33. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
34. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
35. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
36. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je svojím charakterom objektívna, z dôvodu ktorého sa pri nej nevyžaduje preukázanie zavinenia osoby, ktorá za škodu zodpovedá, čo vyplýva z § 46 ods. 2 zákona o energetike. Pre vyvodenie občianskoprávnej zodpovednosti za neoprávnený odber preto postačuje preukázanie existencie neoprávneného odberu elektriny (protiprávny stav) ako aj preukázanie vzniku škody, teda odber elektriny pri neoprávnenom odbere a príčinná súvislosť medzi týmito dvoma skutočnosťami, pričom zodpovednosť za takúto škodu vzniká bez ohľadu na vedomosť o neoprávnenom odbere osoby povinnej škodu nahradiť.
37. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový zodpovednostný právny vzťah zo spôsobenej škody, ktorá bola spôsobná žalovanou neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 46 ods. 2 písm. b) zákona o energetike bez určeného meradla, keďže v konaní bolo nepochybne zistené, že na odbernom mieste, na ktorom bola k 16.8.2018 žalovaná vedená ako odberateľka elektriny na základe v tom čase existujúceho právneho vzťahu s Východoslovenskou energetikou a. s. (táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná) boli do vývodových svoriek hlavného ističa (J7K24, 7A) neoprávnene pripojené tri vodiče s vyznačením CY 2,5 mm2, ktorých druhé konce boli vedené mimo elektromer do elektroinštalácie domu, do ktorej boli prostredníctvom elektrickej zásuvky pripojené funkčné elektrospotrebiče. Žalobcom predložená fotodokumentácia zistení z kontroly vykonanej 16.8.2018 nepochybne preukazuje existenciu takéhoto neoprávneného pripojenia pred určené meradlo, t. j. mimo elektromer na odbernom mieste zriadenom pre žalovanú a tiež skutočnosť, že takto pripojené vodiče boli mimo určené meradlo vedené do vnútornej elektroinštalácie domu, na ktorú boli pripojené funkčné spotrebiče. Napriek existencii zmluvného vzťahu žalovanej a jej dodávateľa elektriny teda nebola všetka z energetickej sústavy odobratá elektrina meraná a preto ani nemohla byť správne (t. j. úplne) vyúčtovaná výška úhrady za ňu. Tým bola žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribúcie elektriny nepochybne spôsobená škoda, ktorá by v prípade nezistenia osoby, ktorá za ňu zodpovedá, bola započítaná ostatným odberateľom prostredníctvom tarify tzv. „elektriny na straty“. Dôkazom existencie neoprávneného odberu elektriny na odbernom mieste zriadenom pre žalovanú je okrem predloženej fotodokumentácie aj Zápis o zistenom neoprávnenom odbere č. XXXXXXX zo 16.8.2018 spísaný za prítomnosti žalovanej, svedectvo zamestnanca žalobcu G. I. zaznamenané 2.10.2018 v konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bardejove pod ČVS: ORP-445/Bj-BJ-2018 ako aj protokol z vykonanej kontroly Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove z 18.12.2018, v ktorom správny orgán kompetentný na prejednanie správneho deliktu konštatoval zistenie takéhoto neoprávnený zásah do odberného elektrického zariadenia, v dôsledku ktorého bol odber na odbernom mieste zriadenom pre žalovanú nesprávne zaznamenávaný, ako aj je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy, alebo na elektrickú prípojku.
38. Konajúci súd si je vedomý zásady, že aj pri vzniku škody vyvolanej neoprávneným odberom elektriny sa nahrádza v prvom rade skutočná škoda (§ 46 ods. 2 prvá veta zákona o energetike) a škoda určená prepočtom podľa vyhlášky sa použije len v prípade, ak nemožno vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, čo musí všeobecný súd náležite odôvodniť. Pokiaľ je teda možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratej elektriny, nie je na mieste aplikovať § 46 ods. 2 druhá veta zákona o energetike o náhradnom spôsobe určenia výšky škody podľa vyhlášky, ktorej aplikácia prichádza do úvahy v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Z logiky veci tiež vyplýva, že aj náhradný spôsob určenia výšky škody sa má čo najviac blížiť k náhrade skutočne vzniknutej škody. Žiada sa tiež poukázať aj na nález Ústavného súd Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 114/2020-81 z 9. marca 2021, v ktorom k otázke nároku dodávateľa plynu, prevádzkovateľa prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete, prevádzkovateľa zásobníka na náhradu škody zastal ústavný súd názor, že náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážali dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ustanovenia zákona o
energetike preto nezbavuje distribučnú spoločnosť (plynu, či elektriny - poznámka súdu) od povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď použite postupu stanoveného vyhláškou je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.
39. V danom prípade vo vzťahu k uplatnenému nároku súd zhodnotiac vo veci predložené dôkazy zastáva názor, že žalobca v konaní zrozumiteľne odôvodnil skutočnosť, že vzniknutú škodu nebolo možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, keďže mimo určené meradlo vedené vodiče viedli priamo do elektroinštalácie domu, pričom aj podľa názoru súdu rozsah tohto vedenia je v danom prípade zistiteľný len s neprimeranými ťažkosťami a bez spolupráce žalovanej na odhalení tohto rozsahu aj prakticky nemožný. Existencia samotného neoprávneného odberu pritom bola preukázaná zistením a zadokumentovaním konkrétnej elektrickej zásuvky, do ktorej bolo možné zapojiť rôzne druhy spotrebičov na rôzne dlhý čas/obdobie, pričom na tvári miesta v danom čase bolo aj zistené zapojenie dvoch konkrétnych spotrebičov (odberných zariadení) - bojlera a práčky. S ohľadom na tieto skutočnosti tak v konaní neboli zistené dostatočné podklady pre použitie iného spôsobu zistenia výšky vzniknutej škody, než podľa vyhlášky, pričom primeranosť uplatneného nároku z opísanej zodpovednosti žalovanej za škodu vyplýva priamo z rozhodnutia žalobcu požadovať od žalovanej náhradu len za časť takýmto spôsobom ustálenej škody.
40. Napokon žalobca v konaní aj dostatočne ozrejmil spôsob výpočtu celkového rozsahu škody podľa konkrétnych ustanovení vyhlášky, t. j. že pri spôsobe výpočtu škody za použitia ustanovení vyhlášky bola celková spotreba elektriny v technických jednotkách vypočítaná vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval, ďalej že čas trvania neoprávneného odberu bol určený v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods. 4 druhá veta vyhlášky na obdobie posledných 183 dní pred zistením neoprávneného odberu, pretože po celý tento čas bola žalovaná odberateľkou elektriny na danom odbernom mieste (mala uzatvorenú zmluvu o jej dodávke). V konaní neboli relevantne spochybnené ani ostatné technické jednotky, ktoré vstupujú do výpočtu škody podľa označenej vyhlášky, konkrétne hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu 24,7 A, časové využitie 12 hodín za deň a podobne. Preto súd zastáva názor, že celková spotreba neoprávneného odberu v technických jednotkách vo výške 37426 kWh bola určená v zhode s citovanými ustanoveniami vyhlášky. Rovnako v rámci dokazovania boli preukázané aj ceny elektriny na straty, tarify za distribúciu, či tarify za distribučné straty platné v čase, kedy k neoprávnenému odberu došlo (jedenapolnásobok ceny elektriny na straty vo výške 0,047658 €/kWh bez DPH, tarifa za distribúciu elektriny vrátene prenosu elektriny vo výške 0,0561 €/kWh, tarifa za distribučné straty (v zmysle rozhodnutia č. XXXX/XXXX/E D.) vo výške 0,00591 €/kWh a verejne dostupnými zdrojmi overená sadzba odvodu do jadrového fondu v sume 0,003210 Eur/kWh. Z vykonaného dokazovania je tiež nepochybné, že po zistení neoprávneného odberu žalobca vyfakturoval žalovanej faktúrou č. 8200388635 splatnou 21.9.2018 len časť tejto škody v sume 707,06 Eur, ktorá predstavuje cca 17 % zo škody vypočítanej v zmysle citovanej vyhlášky (4 224,57 Eur).
41. Obranu žalovanej, podstata ktorej spočívala v popieraní samotného vzniku neoprávneného odberu a v popieraní uzavretia dohody o uznaní a splácaní dlhu č. XXXXXXXXXX, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná nielenže neoznačila žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil, že by zdokumentovaným neoprávneným pripojením vodičov pred určené meradlo nedošlo k neoprávnenému zásahu do odberného zariadenia, a k vzniku podmienok neoprávneného odberu elektriny a tým aj k vzniku škody, ale obhajovala sa hlavne tvrdeniami, ktoré nepoužila ani v predchádzajúcom trestnom konaní, resp. v konaní vedenom po odovzdaní veci Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Prešovský kraj prebiehajúcich v krátkom čase po odpojení jej odberného miesta, čo svedčí o ich nedôveryhodnosti. Námietky, že sa elektrine nerozumie a preto neoprávnené pripojenie nemohla realizovať nie sú dostatočné pre vyvrátenie existencie zásahov na odbernom elektrickom zariadení a skutočného odberu elektriny mimo určeného meradla, ktoré boli dňa 16.8.2018 žalobcom dostatočne zdokumentované a podľa záverov súdu odôvodňujú vznik nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Žalobca okrem toho do konania predložil aj žalovanou dňa 9.4.2019 podpísanú dohodu o uznaní a splácaní dlhu č. XXXXXXXXXX, ktorý predstavoval ním voči žalovanej uplatňovanú škodu z neoprávneného odberu. V konaní produkované tvrdenie žalovanej, že takúto dohodu nepodpísala, na dôkaz čoho predložila aj časť jej nepodpísanej verzie, nemôže spochybniť, že z jej strany v skutočnosti nemohlo dôjsť k jej podpísaniu (uzavretiu) a to na rovnopise dohody určenom pre žalobcu. V zmysle čl. IV bodu 4 tejto dohody totiž bola
táto dohoda vyhotovená (nepochybne pôvodne žalobcom) v dvoch vyhotoveniach, s tým, že jedno jej vyhotovenie podpísané za žalobcu malo byť poskytnuté práve žalovanej. Súd už na prvý pohľad nemal žiadne pochybnosti o tom, že podpis žalovanej na tejto dohode je zhodný s jej podpismi na doručenkách a iných dokumentoch, ktoré žalovaná v konaní nespochybnila a sú súčasťou spisu. Súd má pritom za to, že žalovaná v konaní nedôveryhodne opísala okolnosti, za ktorých jej mala byť dohoda v sídle pobočky žalobcu predložená na podpis, keďže zo žalobcom predloženého dokumentu nepochybne vyplýva, že žalovaná túto dohodu podpísala až v Bardejove dňa 9.4.2019, t.j. s časovým odstupom od jej podpisu oprávnenými osobami za žalobcu. Skutočnosť, že žalovaná dohodu podpísala a škody z neoprávneného odberu si bola vedomá napokon osvedčuje aj jej správanie, ktorým napĺňala dohodou určený spôsob úhrady časti tohto dlhu v období od apríla 2019 do júla 2020. To teda znamená, že žalobca nielenže dostatočne preukázal svoj nárok na náhradu škody za žalovanou vykonaný neoprávnený odber elektriny, ale žalovaná tento žalobcov nárok aj uznala čo do dôvodu a výšky v čase, keď tento dlh nemohol byť premlčaný a to spôsobom predpokladaným v § 588 Občianskeho zákonníka (t.j. písomne). Preto súd nevidí dôvod hodnotiť túto dohodu o uznaní a splácaní dlhu za neplatný právny úkon.
42. Keďže k dátumu, ku ktorému súd vo veci rozhodoval, už mali byť všetky dohodnuté splátky splatné, súd považoval s ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody a úvahy za dôvodné, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. S ohľadom na sociálne pomery žalovanej (jediný príjem z invalidného dôchodku vo výške 58,20 Eur) a s prihliadnutím na predchádzajúce efektívne splatenie časti pôvodného dlhu v splátkach po 20,- Eur však súd považoval za primerané umožniť žalovanej splatiť priznaný nárok v adekvátnych splátkach, čo podľa názoru súdu zjavne neprimerane žalobcu v jeho práve na zaplatenie priznanej sumy obmedzovať nebude. Preto v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. povolil žalovanej splácať judikovaný nárok v splátkach po 20,- Eur mesačne, splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, a to pod podmienkou, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok v deň jej splatnosti sa stane dlh úplne splatným, čo žalobcovi garantuje možnosť okamžitého vymáhania celého dlhu v prípade, ak zo strany žalovanej dôjde k porušeniu podmienok pre zaplatenie týmto rozsudkom judikovaného dlhu.
43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto mu aj patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu. Keďže súd v konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej priznať, bolo rozhodnuté o priznaní tohto nároku žalobcovi v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.