Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/84/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému O. U., narodený XX. XX. XXXX, bytom A. W. utca 5. X em. XXa., XXXX N., M., právne zastúpený JUDr. Gejza Sidó, advokát, so sídlom Malá 13, 929 01 Dunajská Streda, o zaplatenie 1.532,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -472 z 30. júna 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením vyslovil, že nemá právomoc vec prejednať (I. výrok), konanie zastavil (II. výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (III. výrok).

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia citoval a (ďalej len „“) a čl. 5 ods. 1, čl. 7 ods. 2, čl. 18 ods. 2 a čl. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“) konštatujúc, že bydlisko žalovaného je na území Maďarskej republiky a škoda bola spôsobená vozidlom žalovaného v Budapešti v Maďarsku. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že „podľa ustálenej judikatúry platí, že pojem “miesto, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok“ sa týka miesta, kde k príčinnej udalosti (vedúcej k škode) došlo a taktiež miesta, kde vznikla škoda. Súdny dvor v prípade Bierr proti Mines de Potasse d.Alsace objasnil, že toto miesto zahŕňa jednak a) miesto, kde nastala škoda a zároveň aj b) miesto, kde došlo k udalosti, ktorá viedla k vzniku škody. Z uvedeného jasne vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo na území Maďarska.“ Pokiaľ potom žalovaný vyjadril nesúhlas s tým, aby Okresný súd Veľký Krtíš ďalej vo veci konal, bolo podľa prvoinštančného súdu potrebné v zmysle čl. 28 ods. 1 nariadenia v spojení s vyhlásiť, že súd nemá právomoc vec prejednať a súčasne konanie zastaviť. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že žalobu podal na súde, ktorý nemá právomoc na konanie.

3. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že „rozhodne o pokračovaní v konaní“, resp. uznesenie zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalovaný nárok je nárokom na náhradu plnenia, ktoré za žalovaného poskytol poškodenému z poistného garančného fondu podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „). Na základe toho mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu toho, čo za neho plnil podľa cit. zákona. Žalovaný nárok nepredstavuje nárok na náhradu škody vyplývajúci z dopravnej nehody, ku ktorej došlo na území Maďarska ani nárok z bezdôvodného obohatenia. Až vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu založilo uplatnený nárok. Skutočnosťou zakladajúcou žalovaný nárok je teda vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu, k čomu došlo na území Slovenskej republiky a preto je v prejednávom spore daná právomoc prvoinštančného súdu podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie potvrdiť. Zopakoval, že aj v čase začatia konania mal trvalý pobyt v Maďarsku a je maďarským štátnym občanom, preto žiaden slovenský súd nemá právomoc konať v tejto veci. Podľa žalovaného je správnym záver prvoinštančného súdu o tom, že jeho právomoc podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia nie je daná. Miestom vzniku nároku žalobcu nie je územie Slovenskej republiky, ale Maďarska. Podľa všeobecného kritéria v čl. 4 nariadenia mal žalobca podať žalobu voči nemu na súde v Maďarsku.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a a bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie prvoinštančného súdu podľa zrušil a podľa vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože hoci okresný súd v súlade s ust. správne skúmal splnenie procesných podmienok, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť, dospel k nesprávnemu právnemu záveru o existencii neodstrániteľnej prekážky spočívajúcej v nedostatku právomoci súdov SR na konanie v tejto veci.

8. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.523,37 Eur uhradenej žalobcom poškodenému L. B. v súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 07. 03. 2015 v Budapešti v Maďarsku. Dopravnú nehodu zavinil W. J. ako vodič motorového vozidla Nissan EČ:Z ktorého držiteľom bol v tom čase žalovaný a tento podľa tvrdení žalobcu nemal na motorové vozidlo v čase dopravnej nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa Niet pritom sporu, že žalobca je štátnym občanom Maďarskej republiky, kde aj býva.

9. Žalobca teda poškodenému vyplatil žalovanú sumu v zmysle , podľa ktorého Slovenská kancelária poisťovateľov poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti s tým, že podľa cit. zákona má Slovenská kancelária poisťovateľov právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. b) na náhradu toho, čo za neho plnila.

10. Za týchto okolností vzhľadom na námietky žalovaného prvoinštančný súd správne skúmal, či je v právomoci súdov Slovenskej republiky prejednať tento spor. Prvoinštančný súd ale nesprávne uviedol, že takáto právomoc nie je daná vzhľadom na čl. 7 ods. 2 nariadenia.

11. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že čl. 4 ods. 1 nariadenia zakotvuje všeobecné kritérium právomoci, podľa ktorého ak nie je nariadením určené inak, právomoc konať majú súdy toho členského štátu, na ktorého území má daná osoba bydlisko, a to bez ohľadu na svoje štátne občianstvo. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia, súdy iného členského štátu majú vo vzťahu k osobe s bydliskom v inom členskom štáte právomoc len v prípade naplnenia podmienok, resp. kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 kapitoly II nariadenia.

12. V rámci oddielu 2 kapitoly II nariadenie v čl. 7 ods. 2 určuje, že osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.

13. V prejednávanom prípade je predmetom sporu nárok podľa v spojení s , ktorý nie je nárokom na náhradu škody, ale ide o postihové právo vyplývajúce z mimozmluvnej zodpovednosti. Miestom, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej žalovaný postihový nárok je Slovenská republika, pretože žalobca - Slovenská kancelária poisťovateľov je právnickou osobou so

sídlom na území Slovenskej republiky ( cit. ) a spravuje poistný garančný fond ( cit. zákona). Vyplatenie peňažných prostriedkov z poistného garančného fondu je skutočnosťou zakladajúcou žalovaný nárok. Žalobcovi nevzniklo právo na postih už tým, že došlo k dopravnej nehode v Maďarskej republike, ale v dôsledku toho, že poškodenému vyplatil plnenie z poistného garančného fondu. Teda ku skutočnosti zakladajúcej žalovaný nárok došlo v Slovenskej republike a preto právomoc slovenských súdov ( a ) na prejednanie tohto sporu je daná podľa citovaného čl. 7 ods. 2 nariadenia.

14. Z týchto dôvodov nebol správnym záver prvoinštančného súdu, že pre určenie právomoci bolo rozhodujúcim (len) to, že škoda bola spôsobená vozidlom žalovaného v Maďarsku (v Budapešti). Ako už odvolací súd uviedol, v prejednávanom prípade sa o nárok na náhradu škody nejedná a preto nebolo použiteľným ani prvoinštančným súdom označené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkalo práva na náhradu škody a z ktorého vyplýva ten záver, že žalobca môže podať žalobu na náhradu škody buď na súde, kde došlo ku škode alebo na súde, kde nastala udalosť, v dôsledku ktorej ku škode došlo.

15. Z hľadiska určenia právomoci súdu bol nepodstatným odkaz žalovaného na čl. 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), pretože ako napovedá už jeho názov, nariadenie obsahuje iba úpravu toho, akým právnym poriadkom sa spravuje daný právny vzťah majúci svoj základ v mimozmluvnej zodpovednosti. Nariadenie neupravuje určenie právomoci, t. j. určenie, ktorý súd členského štátu má oprávnenie daný právny vzťah prejednať.

16. Vo vzťahu k aplikácii označeného nariadenia č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky odvolací súd dodáva, že právomoc na prejednanie tohto sporu slovenským súdom predstavuje nanajvýš praktické a rozumné riešenie vzhľadom na to, že rozhodným právom pre posúdenie žalovaného nároku bude slovenský právny poriadok (čl. 4 ods. 1 cit. nariadenia) a teda spor bude rozhodovať slovenský súd podľa slovenského právneho poriadku a nie súd maďarský aplikujúc pritom cudzie právo.

17. Pokiaľ žalovaný smeroval svojimi námietkami (aj) k tomu, že nie je možné určiť (zrejme miestnu) príslušnosť konkrétneho súdu v Slovenskej republike, ktorý by mal tento spor prejednať a rozhodnúť, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hoci žalovaný býva v Maďarsku, podľa evidencie Registra obyvateľov (č. l. 74 spisu) má žalovaný v Slovenskej republike stále evidovaný trvalý pobyt na adrese U. s dátumom prihlásenia 17. 08. 2011. Ak potom podľa je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného (ak nie je ustanovené inak) a podľa je všeobecným súdom fyzickej osoby súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu, na prejednanie tohto sporu je miestne príslušným Okresný súd Veľký Krtíš (do ktorého územného obvodu patrí obec Čebovce), na ktorý bola ešte dňa 27. 11. 2017 podaná žaloba žalobcom v tejto veci.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávne s odkazom na čl. 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc na prejednanie veci (a preto konanie podľa zastavil). Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia je vyhlásenie nedostatku právomoci možné iba v prípade, ak si súd právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia a o taký prípad nešlo, pretože právomoc prvoinštančného súdu na prejednanie tohto sporu je daná podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia. Neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky podľa nebol daný a preto nebolo možné konanie zastaviť.

19. Z týchto dôvodov neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť ako uznesenie prvoinštančného súdu podľa ust. zrušiť (vrátane závislého výroku o trovách konania) a vec mu podľa vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže prvoinštančný súd sa meritom veci nezaoberal. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu prejednať podanú žalobu, o tejto vecne rozhodnúť a nové rozhodnutie zdôvodniť tak, aby spĺňalo zákonné kritériá uvedené v ust. .

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho konania ( ).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.