Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/42/2024

Identifikačné číslo spisu: 5923010158 Dátum vydania rozhodnutia: 26.02.2025 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5923010158.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci obvineného F. F. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , na neverejnom zasadnutí konanom 26. februára 2025 v Bratislave, o dovolaní obvineného F. F. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 14. septembra 2023, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného F. F. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej tiež „okresný súd") z 19. júna 2023, sp. zn. bol obvinený F. F. (ďalej tiež „obvinený" alebo „dovolateľ") uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že:

- dňa 11. decembra 2022 v čase okolo 12.50 hod. počas jazdy v osobnom vozni vlaku Os 3417 v úseku trate zastávka Ľubochňa - zastávka Švošov po predchádzajúcich verbálnych útokoch a vulgárnych vyjadreniach na adresu vlakvedúcej poškodenej Y. W., nar. XX. U. XXXX a vulgárnych vyjadreniach na adresu poškodeného F. W., nar. XX. P. XXXX, ktorý vystúpil na pomoc a ochranu vlakvedúcej, F. W. dvakrát uviedol „Ja Ťa zastrelím", následne ľavou rukou odtiahol bundu a pravou rukou uchopil vo vnútornom vrecku sa nachádzajúcu plynovú pištoľ, ktorú mu poškodený počas zápasu vytrhol, čím u oboch prítomných poškodených osôb vzbudil reálny a dôvodný strach o ich život a zdravie.

Okresný súd za to podľa s použitím , , uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého ho podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne mu podľa uložil trest prepadnutia veci samonabíjacej plynovej pištole EKOL ALP, kalibru 9 mm, výrobné číslo Q so zásobníkom.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 14. septembra 2023, sp. zn. podľa zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Petra Jančiho dovolanie, a to z dovolacích dôvodov uvedených v , , teda z dôvodov, že malo byť zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu [ ] a že dovolaním napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia [ ].

Úvodom svojho dovolania obvinený odmietal vinu za skutok mu kladený za vinu a uviedol, že podľa jeho názoru nebolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobe spáchal. Namietal zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle , tým že odvolací súd nevykonal dôkaz - obrazovú nahrávku z vlaku, z ktorej má vyplývať, že svedok W. mal na obvineného slovne a neskôr fyzicky zaútočiť ako prvý. Dovolaciemu súdu v podstate predostrel jeho verziu skutku, ktorou sa v priebehu konania obhajoval a ktorú súdy po vykonaní dokazovania odmietli. Obvinený v podstate tvrdil, že pred odobratím plynovej pištole nikoho neohrozoval a nikomu sa ani nevyhrážal. Naopak svedok F. W. ho mal bezdôvodne napadnúť a on sa iba bránil a konal v medziach nutnej obrany. Nesprávne právne posúdenie jeho trestnej veci vyvodzuje z toho, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, a tak dospel k nesprávnym právnym záverom o jeho vine zo spáchania daného prečinu.

Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu a aby tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Ružomberok (ďalej tiež „prokurátorka"), ktorá navrhla, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa odmietol. K namietaným dovolacím dôvodom uviedla, že obvinený v dovolaní odmieta ustálenie priebehu skutkových okolností, či hodnotenie dôkazov, na podklade ktorých súdy zistili skutkový stav, čo však v dovolacom konaní s poukazom na a konštantnú judikatúru, nemôže s úspechom namietať. Prokurátorka má za to, že trestné konanie v predmetnej trestnej veci prebehlo v súlade so zákonom, vina obvineného bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, pričom žiadnym spôsobom ani nedošlo k porušeniu jeho práva na obhajobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [ ] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [ ], bolo podane´ prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], v zákonnej lehote ( ) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (, ), a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie obvineného F. F. je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa [ ].

V prvom rade sa žiada uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie

najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolacie konanie teda nezakladá a ani nie je ďalšou riadnu opravnou inštanciou a nepredstavuje „ďalšie odvolanie". (Primerane napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , , ).

Podľa , dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu podľa poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv obvineným a obhajcom (pozri R 7/2011). obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa , pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto ustanovenia nie je akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré z hľadiska následkov, dopadov porušenia na výsledok konania, treba pokladať za zásadné porušenie práva.

Obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa namietal, že odvolací súd nevykonal ním navrhovaný dôkaz - obrazový záznam z vlaku, čím malo byť zásadne porušené jeho právo na obhajobu. Dovolací súd primárne uvádza, že dokazovanie je časť súdneho konania, ktoré sa vykonáva predovšetkým v konaní pred súdom prvého stupňa a skôr výnimočne sa vykonávajú dôkazy aj pred odvolacím súdom. V danom prípade bol ako dôkaz - obrazový záznam z vlaku vykonaný pred okresným súdom na hlavnom pojednávaní konanom 19. júna 2023 jeho prehratím na technickom zariadení v súlade s , ku ktorému sa procesné strany mali možnosť vyjadriť, a teda aj tento dôkaz (okrem iných) sa stal podkladom rozhodnutí konajúcich súdov ( ). Odmietnutie návrhu obvineného na opätovné vykonanie už raz vykonaného dôkazu podľa (strana 6 odsek 2 písomného uznesenia krajského súdu) preto nemôže predstavovať zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu.

Podľa , dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho/miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda skutočnosť, že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný - podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v , pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (primerane napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , ). Dovolací dôvod podľa teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení .

Inak povedane´, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov - ich posudzovanie je dominanciou konania odvolacieho. Dovolací súd nie je možné

chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmanie rozhodnutí súdu druhého stupňa [primerane uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 3. septembra 2018 (publikované v Zbierke pod číslom 96/2018)].

Pokiaľ obvinený v dovolaní namietal, že sa skutok nestal tak, ako je uvedené v skutkovej vete, ale uvádzal vlastnú interpretáciu skutkového deja s argumentáciou, že on nikoho neohrozoval, že bol bezdôvodne napadnutý, iba sa bránil a konal v nutnej obrane, takéto námietky sú námietkami skutkovými, ktorými nie je možné naplniť dovolací dôvod podľa (pozri aj , , ). Ako už dovolací súd uviedol, dovolacie konanie nie je ďalším „odvolaním" obvineného a v konaní o dovolaní, súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať.

Vzhľadom na to, že obvinený F. F. námietkami, ktoré uviedol vo svojom dovolaní nenaplnil žiaden dovolací dôvod podľa až písm. n) , najvyšší súd na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.