Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16Co-7-2022.pdf
PDF · 77.44 KB
Case nature
Subarea
16Co/7/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: V.. H. H., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/ X, W., proti žalovanej: R. K., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/X, W., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na neúplné odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/33/2021-4, zo dňa 13.9.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalobcu odmieta.
II. Žalovanej nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.8.2021. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhom podaným na súd dňa 25.8.2021 sa domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal vstup žalovanej a jej rodinným príslušníkom do rodinného domu a na priľahlé pozemky na V. E. Č. XX M. W., ako je to zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu W.. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že po smrti otca W.. Q. H. v roku XXXX sa so sestrou (žalovanou) dohodol na odkúpení jej spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome a priľahlých pozemkoch na V. E. XX M. W., ako je to zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu W. vo veľkosti 1/4 (nadobudnutý osvedčením o dedičstve sp. zn. 14D/9/2010, Dnot 122/2010) za cenu 25.000 eur, z ktorej dňa 8.10.2013 zaplatil 10.000 eur, avšak prevod nebol zrealizovaný. Matka sa počas svojho života rozhodla previesť na žalobcu svoju polovicu zmluvou zo dňa 8.3.2019, ktorá bola právoplatne uzavretá pred notárom. Vzhľadom na neukončené dedičské konanie a spor o uznanie prevodu vlastníckeho podielu matky M. H. W.. H.. na žalobcu, mal obavu z poškodenia alebo scudzenia spoločného majetku. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná ako spoluvlastníčka a spoludedička je liečená na psychiatrickú diagnózu a v posledných mesiacoch sa ústavne liečila aj na závislosť na alkohole, ďalej že žije v spoločnej domácnosti s dcérou, ktorá sa rovnako opakovane ústavne liečila na psychiatrickú diagnózu a drogovú závislosť na heroíne; žalobca jej odmietol vydať kľúče od spoločnej nehnuteľnosti, aby zabránil škodám na majetku, o ktorý sa nikdy nestarala. Dcéra žalovanej D. opakovane okradla matku žalobcu a žalovanej, s cieľom zabezpečiť si peniaze na drogy. Žalobca k návrhu nepripojil žiaden listinný dôkaz. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobný petit (údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých, preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť (nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu).
4. Súdy ako orgány štátu, zabezpečujúce ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu (Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku, prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu upravujúceho civilné sporové konanie nevyplýva pre súd povinnosť v záujme úplnosti návrhu (žaloby) nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania, ako má správne znieť žalobný petit. 5. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť perfektný žalobný petit, ktorý súd môže bez ďalšieho, prípadne s drobnými gramatickými zmenami zachovávajúc jeho obsah, prevziať do svojho rozhodnutia, nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné zmocnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť nahrádzať, pretože by tým porušil tak ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom (Čl. 12 ods. 1 Ústavy SR) ako aj zásadu rovnosti strán sporu (Čl. 6 ods. 1 základných princípov C. s. p.). Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom (súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom) je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah jej podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany, keď v ňom napríklad žalobný návrh úplne absentuje. 6. Súd prvej inštancie posúdil návrh žalobcu v intenciách vyššie uvedeného výkladu v spojení s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, týkajúcimi zákonných požiadaviek na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodovania súdu o ňom a dospel k záveru, že návrh je neurčitý a nezrozumiteľný, ktoré vady bránia súdu pokračovaniu v konaní (rozhodnutiu vo veci). Pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia aj voči iným osobám, ako v návrhu označenej povinnej, teda voči „jej rodinným príslušníkom“, tieto osoby musia vystupovať na strane povinnej ako ďalší účastníci konania a procesnou povinnosťou žalobcu bolo riadne a úplne označiť aj tieto osoby, v súlade s ustanovením § 133 ods. 1 C. s. p. (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, alebo pobytu a dátum narodenia, alebo iný identifikačný údaj). Ďalej petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trpí vadou neurčitosti a teda nevykonateľnosti (tu platí nemožnosť súdu nahrádzať vôľu žalobcu a súčasne ustanovenie § 132 ods. 2 C. s. p.), pretože v ňom absentuje presné a určité vymedzenie nehnuteľnosti, v súlade so stavom jej zápisu v katastri nehnuteľností, uloženia zákazu do ktorej vstupovania žalovanej a tretích osôb sa žalobca domáha. 7. Na uvedenom základe za použitia § 132 ods. 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 327, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2 C. s. p., súd prvej inštancie neurčitý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol. 8. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie. Doplnil listinné dôkazy (Kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 8.3.2019, Dohoda o odpredaji dedičského podielu po zosnulom otcovi Q. H. zo dňa 8.10.2013, Detail pohybu na účte na meno H. H., Výpis z listu vlastníctva č. XXX) a konštatoval, že dokazovanie zdravotného stavu žalovanej a jej dcéry je pre neho nemožné, nakoľko nemá legálny prístup k zdravotným záznamom, ale súd takú právomoc určite má. Ako psychológ vie, že sa lieči u psychiatričky V.. B. C. a psychoterapeutky W.. T. K.; protialkoholické liečenie sa uskutočnilo v marci až máji 2021 v zariadení pri N.. Dcéra žalovanej D. sa opakovanie liečila v psychiatrickej liečebni v Pezinku a niekoľkých resocializačných centrách po celom Slovensku. 9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné odmietnuť.
10. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
11. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
12. Podľa § 373 ods. 1 C. s. p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
13. Podľa § 386 písm. d) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
14. Vzhľadom na princíp neúplnej apelácie a koncentráciu odvolacieho konania (§ 364, § 365 ods. 3 C. s. p.) postupuje súd prvej inštancie podľa osobitných pravidiel vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 C. s. p. nevyhnutnou náležitosťou každého odvolania. V zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný. V dôsledku viazanosti odvolacieho súdu odvolacím dôvodom neskúma odvolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nad rozsah, ktorý odvolateľ vymedzil v odvolaní uplatneným odvolacím dôvodom.
15. Posúdiac obsah odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje, že odvolanie nespĺňa náležitosti podľa § 363 C. s. p., keď neobsahuje obligatórnu náležitosť, ktorou je odvolací dôvod, z odvolania vôbec nie je zrejmé, z akých dôvodov považuje žalobca rozhodnutie za nesprávne; odvolanie neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nie je možné z obsahu odvolania ani vyvodiť. Hodno doplniť, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, platí, že ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (§ 327 C. s. p.). Ak by teda aj teoreticky žalobca v odvolaní odstránil nedostatky návrhu vedúce súd prvej inštancie k odmietnutiu návrhu (čo neučinil), nevyvolalo by to procesné účinky predpokladané § 129 ods. 4 C. s. p., že ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa § 129 ods. 1 C. s. p. najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
16. Pretože absencia odvolacích dôvodov predstavuje neodstrániteľnú vadu odvolania, ktorá bráni pokračovaniu v odvolacom konaní, odvolací súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. 4C/33/2021-4, zo dňa 13.9.2021, podľa § 386 písm. d) C. s. p. odmietol.
17. V zákone absentuje úprava rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, keď je odvolanie odmietnuté, preto odmietnutie odvolania žalobcu by bolo možné po procesnej stránke považovať za jeho neúspech v konaní; odvolací súd na uvedenom základe pomocou analógie legis (Čl. 4 ods. 1 Základných princípov C. s. p.) o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého žalovanej patrí plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania; nakoľko však žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov konania nepriznal (Čl. 17 Základných princípov C. s. p.; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 72/2018).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).