Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 3/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 13. januára 1999 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, bytom , vo veci porušenia jeho základného

práva upraveného ) a v spojení s Slovenskej

republiky rozhodnutím ministra práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky

č. 2576/98 - I/21 z 28. augusta 1998 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bolo 6. októbra 1998 doručené podanie, ktoré , bytom

(ďalej len „navrhovateľ“), označil ako „sťažnosť“, ktorou sa

dovolával svojho „ústavného ľudského práva“. Z obsahu i petitu jeho podania

vyplynulo, že obsahuje dva návrhy. V prvom išlo o návrh na začatie konania o súlade

právnych predpisov podľa písmeno a) (ďalej len

„ústava“), t.j. , ktorým

sa mení a dopĺňa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov s ) a v spojení s , ktorý bol vyčlenený

na rozhodnutie pléna ústavného súdu. Druhý návrh navrhovateľa mal povahu

ústavnej sťažnosti podľa smerujúcej proti rozhodnutiu ministra práce a

sociálnych vecí Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) č. 2576/98-I/21 z 28.

augusta 1998, ktorým zamietol žiadosť navrhovateľa o odstránenie tvrdosti zákona

pri výpočte jeho starobného dôchodku. Týmto zamietavým rozhodnutím došlo podľa

navrhovateľa k porušeniu označených základných práv, a to jeho práva na odmenu

za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby mu umožnila dôstojnú životnú úroveň (čl.

36 písm. a/ ), ako aj práva na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci (

písm. c/ ). Svoje stanovisko navrhovateľ zdôvodnil tým, že minister pri

rozhodovaní o jeho žiadosti neprihliadol na to, že súčasne platný právny predpis ho

oproti pôvodnému pri výpočte jeho starobného dôchodku „poškodzuje“, nakoľko

výšku (rozsah) hrubého zárobku potrebnú pre výpočet čiastočného invalidného

dôchodku rozširuje o ďalšie započítateľné príjmy oprávnenej osoby, čím dochádza

k zníženiu zárobku, ktorý môže čiastočne invalidná osoba zarobiť bez toho, aby došlo

k odňatiu jej čiastočného invalidného dôchodku (t.j. aby bola splnená ekonomická

podmienka pre priznanie čiastočného invalidného dôchodku). Namietané rozhodnutie

ministra navrhovateľ k svojej ústavnej sťažnosti nepripojil.

II.

Ústavný súd môže rozhodovať o sťažnostiach proti právoplatným

rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a

orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody

občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ( ). Ide

pritom o rozhodnutia vydané týmito orgánmi v správnom konaní, ako aj o ďalšie

rozhodnutia, pokiaľ zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb upravené v zákone alebo na jeho základe v inom

všeobecne záväznom predpise. Tieto práva sú vynutiteľné štátom, najčastejšie

súdmi, ale aj inými štátnymi orgánmi, ktoré sú o nich príslušné rozhodovať, a teda

poskytnúť im súdnu alebo inú právnu ochranu. Pokiaľ ide o preskúmanie takéhoto

rozhodnutia ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti je však potrebné, aby išlo

o rozhodnutie týkajúce sa základného práva a slobody, ktoré nepreskúmava iný súd,

takže takéto rozhodnutie musí byť s porušením namietaného základného práva a

slobody v priamej príčinnej súvislosti.

Navrhovateľom označené rozhodnutie ministra z 28. augusta 1998 (č. 2576/98-

I/21) o odstránení tvrdosti zákona však nemá povahu rozhodnutia podľa čl. 127

, pretože sa ním nerozhoduje o žiadnom základnom práve alebo slobode

navrhovateľa. Týmto rozhodnutím sa má iba zmierniť „tvrdá“ aplikácia zákona č.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o sociálnom zabezpečení“), ako to ostatne potvrdzuje aj ustanovenie jeho §

176.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zistil, že takýmto rozhodnutím preto

ani nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu navrhovateľom označených základných práv,

nakoľko medzi nimi a rozhodnutím ministra na odstránenie tvrdosti zákona

neexistuje žiadna príčinná súvislosť.

Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť

odmietol podľa

Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. januára 1999

JUDr. Ján K l u č k a

predseda senátu