Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 3/99
PDF · 81.87 KB
No categories available
I. ÚS 3/99
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 13. januára 1999 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, bytom , vo veci porušenia jeho základného
práva upraveného čl. 36 písm. a) a c) v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky rozhodnutím ministra práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky
č. 2576/98 - I/21 z 28. augusta 1998 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)
bolo 6. októbra 1998 doručené podanie, ktoré , bytom
(ďalej len „navrhovateľ“), označil ako „sťažnosť“, ktorou sa
dovolával svojho „ústavného ľudského práva“. Z obsahu i petitu jeho podania
vyplynulo, že obsahuje dva návrhy. V prvom išlo o návrh na začatie konania o súlade
právnych predpisov podľa čl. 125 písmeno a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), t.j. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 365/1997 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov s čl. 36 písm. a) a c) v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, ktorý bol vyčlenený
na rozhodnutie pléna ústavného súdu. Druhý návrh navrhovateľa mal povahu
ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy smerujúcej proti rozhodnutiu ministra práce a
sociálnych vecí Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) č. 2576/98-I/21 z 28.
augusta 1998, ktorým zamietol žiadosť navrhovateľa o odstránenie tvrdosti zákona
pri výpočte jeho starobného dôchodku. Týmto zamietavým rozhodnutím došlo podľa
navrhovateľa k porušeniu označených základných práv, a to jeho práva na odmenu
za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby mu umožnila dôstojnú životnú úroveň (čl.
36 písm. a/ ústavy), ako aj práva na ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci (čl. 36
písm. c/ ústavy). Svoje stanovisko navrhovateľ zdôvodnil tým, že minister pri
rozhodovaní o jeho žiadosti neprihliadol na to, že súčasne platný právny predpis ho
oproti pôvodnému pri výpočte jeho starobného dôchodku „poškodzuje“, nakoľko
výšku (rozsah) hrubého zárobku potrebnú pre výpočet čiastočného invalidného
dôchodku rozširuje o ďalšie započítateľné príjmy oprávnenej osoby, čím dochádza
k zníženiu zárobku, ktorý môže čiastočne invalidná osoba zarobiť bez toho, aby došlo
k odňatiu jej čiastočného invalidného dôchodku (t.j. aby bola splnená ekonomická
podmienka pre priznanie čiastočného invalidného dôchodku). Namietané rozhodnutie
ministra navrhovateľ k svojej ústavnej sťažnosti nepripojil.
II.
Ústavný súd môže rozhodovať o sťažnostiach proti právoplatným
rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a
orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva a slobody
občanov, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ústavy). Ide
pritom o rozhodnutia vydané týmito orgánmi v správnom konaní, ako aj o ďalšie
rozhodnutia, pokiaľ zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb upravené v zákone alebo na jeho základe v inom
všeobecne záväznom predpise. Tieto práva sú vynutiteľné štátom, najčastejšie
súdmi, ale aj inými štátnymi orgánmi, ktoré sú o nich príslušné rozhodovať, a teda
poskytnúť im súdnu alebo inú právnu ochranu. Pokiaľ ide o preskúmanie takéhoto
rozhodnutia ústavným súdom v konaní o ústavnej sťažnosti je však potrebné, aby išlo
o rozhodnutie týkajúce sa základného práva a slobody, ktoré nepreskúmava iný súd,
takže takéto rozhodnutie musí byť s porušením namietaného základného práva a
slobody v priamej príčinnej súvislosti.
Navrhovateľom označené rozhodnutie ministra z 28. augusta 1998 (č. 2576/98-
I/21) o odstránení tvrdosti zákona však nemá povahu rozhodnutia podľa čl. 127
ústavy, pretože sa ním nerozhoduje o žiadnom základnom práve alebo slobode
navrhovateľa. Týmto rozhodnutím sa má iba zmierniť „tvrdá“ aplikácia zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom zabezpečení“), ako to ostatne potvrdzuje aj ustanovenie jeho §
176.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zistil, že takýmto rozhodnutím preto
ani nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu navrhovateľom označených základných práv,
nakoľko medzi nimi a rozhodnutím ministra na odstránenie tvrdosti zákona
neexistuje žiadna príčinná súvislosť.
Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 293/1995 Z. z. pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. januára 1999
JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu