Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/85/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., proti osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné – plnoletému dieťaťu: A. D. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. X, E., Nemecko, zastúpený JUDr. Jarmilou Jonášovou, advokátkou so sídlom Bajzova 1, Bratislava, v konaní o určenie výživného na rodiča, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21.06.2022, č.k. -165, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 21.06.2022, č.k. -165, žalobu zamietol (výrok I.), o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 75 ods. 2 Zákona o rodine, a skutkovo tým, že uplatnený nárok neprešiel testom dobrých mravov. Z vyjadrení navrhovateľky súd prvej inštancie zistil, že v roku 2018 predala nehnuteľnosť (rodinný dom) v F., má niekoľko nesplatených úverov, prebieha voči nej exekúcia v dôsledku čoho jej na účte zostáva len suma životného minima. Navrhovateľka svoj nárok uplatnený voči plnoletému synovi ako osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné (ďalej len „povinný“) preukazovala výmerom svojho dôchodku, zmluvu o nájme bytu zo dňa 01.05.2020, kópiu občianskeho preukazu, pokladničnými bločkami, potvrdením o zaslaní doporučeného listu synovi so žiadosťou o výživné a listinami preukazujúce výšku jej pohľadávok. Uviedol, že vo veciach určenia výživného (okrem prípadov určenia výživného pre maloleté deti) súd skúma, či uplatnené výživné nie je v rozpore s dobrými mravmi. Tento pojem nie je pevne zákonom definovaný, a tak predstavu dobrých mravov možno pre každý skutkový stav nachádzať len tak, že sa na danú vec nazerá skrz pravidlá morálky, slušnosti, ohľaduplnosti a rešpektu medzi stranami konania. Dôvodil, že nárok navrhovateľky na priznanie výživného neprešiel testom súladnosti dobrých mravov v dvoch ohľadoch. Prvým je použitie finančných prostriedkov dosiahnutých predajom jej rodinného domu v F., keď navrhovateľka disponovala v období dvoch rokov pred podaním návrhu finančnou hotovosťou vo výške 88.000 eur, z ktorej mala zaplatiť realitnej kancelárii 5.000 eur a ich spotrebovanie vo zvyšku a to ani na dopyt súdu nepreukázala. Navrhovateľka k danému poskytla len bližšie nespresnenú odpoveď, že jazdila taxíkom, kúpila počítač alebo zaplatila nájom, prípadne vrátila pôžičku alebo zaplatila sťahovanie (na inom mieste zase tvrdila, že z domu v F. nebrala nič a všetko tam nechala). Zdôraznil, že pokiaľ sa plnoletá osoba dožaduje nároku na výživné, je potrebné, aby vyvrátila pochybnosti ohľadom majetku, ktorý vlastnila v čase pred podaním návrhu, obzvlášť v prípadoch, keď týmto majetkom je finančná hotovosť. Navrhovateľka tvrdila, že v období 2015-2018 predala najprv byt, z ktorého mala byť financovaná kúpa rodinného domu v F.

a následne bol scudzený aj ten. Kým pri byte ani neuviedla sumu za ktorú ho predala, tak dom mal byť predaný za nadobúdaciu cenu, a to napriek deklarovanej investícii do jeho dokončenia, jeho zariadeniu a všeobecnému nárastu cien nehnuteľností v čase predaja oproti času nadobudnutia nehnuteľnosti. Vzhľadom na výšku sumy (83.000 eur) a obdobie pred podaním návrhu (2 roky), mal súd prvej inštancie za to, že nie je pri nárokovaní si výživného, možné ponechať danú otázku nezodpovedanú. Uviedol, že vyživovacia povinnosť syna k matke zvyčajne neprebieha prostredníctvom súdu, avšak ak už súd o tejto povinnosti rozhoduje, musí zohľadniť správanie sa účastníkov nielen vo vzťahu medzí nimi navzájom, ale aj každého z nich samostatne, osobitne osobu oprávnenú z tohto vyživovacieho vzťahu. Tým, že navrhovateľka nevedela dôveryhodne preukázať použitie značných finančných prostriedkov vo sfére jej vplyvu v období pred podaním návrhu, súd prvej inštancie túto skutočnosť považoval za dôvodom na nepriznanie nároku na výživné, pre rozpor s dobrými mravmi. Za druhú prekážkou považoval súd prvej inštancie to, že navrhovateľka má niekoľko splatných pohľadávok voči svojej osobe v značnej výške (a to aj exekučne vymáhaných) v kontexte neochoty riešenia vzniknutej situácie. Uviedol, že navrhovateľka predložila listiny preukazujúce výšku jej pohľadávok nasledovne: výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 11.10.2021 od veriteľa Intrum Slovakia, s.r.o., a to vo výškach: 2.647,05 eura, 5.841,12 eura, 8.843,91eura, 1.735,99 eura (výzva zo dňa 12.10.2021) 10.277,71 eura (výzva zo dňa 18.10.2021). Doložila zostatok z úveru poskytnutého G., B. zo dňa 30.09.2021 vo výške 9.922,44 eura, vo výške 1.449,78 eura ku dňu 31.12.2020 a podľa výpisu z účtu zo dňa 30.09.2021 má disponibilný zostatok na účte vo výške - 4.971,08 eura a uviedla, že aj daňový úrad od nej vymáha nedoplatok na daniach. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že povinný sa už pred podaním návrhu dožadoval bližšej špecifikácie pohľadávok navrhovateľky, na základe ktorej by jej pomohol s konsolidovaním jej zlej finančnej situácie. Tá mu poskytnutie takejto súčinnosti odmietla a uviedla, že uvažuje nad osobným bankrotom. K podaniu návrhu na vyhlásenie osobného bankrotu, a ani k žiadosti v Centre právnej pomoci na podanie tohto návrhu však neprišlo. Navrhovateľka len uviedla, že jej mesačne na účte ostáva len suma životného minima, nakoľko jej exekútor vykonáva mesačné zrážky z dôchodku. Vzhľadom na početnosť a výšku dlhov, ktoré ostali neuhradené aj po predaji domu (ktorý bol kúpený z prostriedkov získaných z predaja bytu), tak súd prvej inštancie skonštatoval, že finančná situácia navrhovateľky je neprehľadná čo do rozsahu, ale aj dôvodnosti vzniku a trvania jednotlivých úverov vzhľadom na skutočnosť postupného predaja dvoch nehnuteľností, ktoré neboli zaťažené hypotekárnym úverom, a tak celý výťažok z ich predaja bol v rukách navrhovateľky. Dôvodil, že ak by aj zaviazal povinného k plateniu mesačného výživného na jej účet, tak by takéto plnenie podliehalo exekúcii, a navrhovateľke by sa dostala len pomoc spočívajúca v splácaní jej pôžičiek, čo by pri ich rozsahu znamenalo, že požadovaná pomoc by sa navrhovateľke niekoľko rokov fakticky nedostala. Mal za to, že pokiaľ navrhovateľka neprejavila súčinnosť a ani ochotu pri riešení jej zlej finančnej situácie, tak by bolo rozporné s dobrými mravmi zaviazať povinného na platenie výživného, ktoré by bolo skonzumované nie osobnými potrebami navrhovateľky, ale nárokmi jej veriteľov. Uviedol, že súčet navrhovateľkou uvedených dlhov (bez dlhu voči daňovému úradu) bol vo výške 45.689,07 eura. Pri výške mesačného výživného 700 eur by bolo toto výživné vyše päť rokov konzumované len splátkami úverov, a to bez zohľadnenia úrokov z omeškania a trov exekúcie. Ma za to, že určenie vyživovacej povinnosti, ktorej adresovanie by minulo osobu oprávnenú z vyživovacieho vzťahu by bolo voči povinnému rozporné s dobrými mravmi. Zdôraznil, že navrhovateľkou navrhnuté riešenie, vo forme obídenie exekútora a zasielania výživného na iný než navrhovateľkin účet, nemôže byť odobrené súdom, nakoľko by sa jednalo o konanie ukracujúce veriteľov. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh zamietol a uviedol, že zodpovedanie otázky dobrých mravov má prioritu pred matematickým dopočítaním rozdielu životnej úrovne strán sporu. Nakoľko uplatnený nárok neprešiel testom dobrých mravov, súd prvej inštancie sa v rozsudku osobitne nevysporiadal s rozdielnosťou životnej úrovne navrhovateľky a povinného v rozhodnom čase. O trovách konania rozhodol podľa (ďalej len ).

3. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka podľa h) , navrhujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a povinnému určiť povinnosť platiť jej výživné 700 eur mesačne od podania návrhu t.j. od 26.09.2020. Uviedla, že súdu predložila požadované doklady o jej zdravotnom stave, finančnej a socioekonomickej situácii. Sudca nesprávne uviedol, že sa na pojednávaní pokúsil o zmierlivé riešenie sporu a že nemala záujem. Pred podaním návrhu opakovane hovorila s povinným, ktorý však nemal záujem jej finančne pomáhať v starobe a iba od nej požadoval nové dokumenty, kde a koľko má pôžičku a zaujímala ho len jej finančná situácia a nie zdravotný a ekonomický stav a ich riešenie. Uviedla, že nedostáva ani len životné minimum, býva v prenajatom byte a stará sa o ňu a vyživuje ju mladší syn A. A. H., ktorý jej platí zo svojho platu 900 eur mesačne základné potreby. Pritom je po operácii chrbtice a v ohrození života, čo povinného nezaujímalo a život jej zachránil mladší

syn, keď ju vzal k lekárovi a kúpil jej antibiotiká. Sudca toto nevzal na vedomie a len sa obracal k zrušenému obvineniu mladšieho syna Krajským súdom v Bratislave a na peniaze z predaja domu v obci F. v roku 2018. To, že sa povinný nebráni plateniu výživného, iba deklaroval, ale nikdy tak nespravil, čo sudca opomenul. Sudca nesprávne uviedol, že nedoložila skutkové tvrdenia vo vzťahu k použitiu financií z predaja domu v roku 2018, keď opakovane uviedla, že z predaja domu splatila časť pôžičiek a zvyšné financie použila na opakované sťahovanie do prenajatých bytov. V súčasnosti býva stabilne v tom istom prenájme, platený mladším synom. Nesúhlasila s názorom súdu, že platenie výživného na jej účet by podliehalo exekúcii a bolo by skonzumované nárokmi veriteľov, keď na určenie formy a obsahu výživného sa môžu strany dohodnúť. Mala za to, že sudca jej uprel zákonom dané právo na výživné od detí a mal dostatočne preukázané jej zrejmé potreby a opodstatnenosť určenia vyživovacej povinnosti od povinného.

4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom právnej zástupkyne navrhol odvolanie zamietnuť. Mal za to, že v odvolaní neboli uvedené žiadne skutkové okolnosti ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy.

5. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie navrhovateľky bolo podané včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , dospejúc k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

6. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ).

7. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľky uplatnenému voči plnoletému dieťaťu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke dôvodnosti priznania nároku na výživné navrhovateľky dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam, v rozhodnutí sa náležite vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prezentovanými v konaní pred súdom prvej inštancie a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať ( ). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je postačujúce, spĺňajúce podmienky . V odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutkové okolnosti alebo dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nevzal do úvahy, a ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje. Len v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami navrhovateľky dodáva nasledovné.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa § 66 ods. 1 Zákona o rodine, deti ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. V záujme vysporiadania sa s odvolacími dôvodmi navrhovateľky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, navrhovateľke poskytol dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení a so záverom ku ktorému dospel sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie aj v otázke hodnotenia a správnej aplikácie podmienky dobrých mravov. Prisvedčuje súdu prvej inštancie, že v predmetnom konaní bola navrhovateľka povinná preukázať svoju celkovú sociálnu

a ekonomickú situáciu a predložiť dôkazy na preukázanie svojich majetkových pomerov. Zdôrazňuje, že navrhovateľka svoje tvrdenia a argumentáciu nepodložila relevantnými listinami ani v odvolacom konaní ( ). Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka nepreukázala použitie finančných prostriedkov získaných predajom nehnuteľnosti v r. 2018 (rodinného domu v F. bez zaťaženia hypotekárnym úverom), údajne za sumu 88.000 eur. Napriek opakovanej výzve súdu prvej inštancie navrhovateľka nedoplnila a nepodložila listinnými dôkazmi svoje skutkové tvrdenia vo vzťahu k použitiu financií z predaja tejto nehnuteľnosti (nepredložila kúpnu zmluvu) a nielenže neuviedla ale ani nepreukázala použitie týchto finančných prostriedkov, keď iba uviedla, že zaplatila 5.000 eur províziu realitnej kancelárii, jazdila taxíkom do práce a kúpila si do ambulancie počítač. Navrhovateľka ďalej neozrejmila dôvodnosť voči nej splatných pohľadávok, ich výšku, nepreukázala ich zmluvný pôvod, rozhodnutia o exekúciách a ich dôvody, nevysvetlila a nepreukázala svoje tvrdenia o existencii jej dlhu voči daňovému úradu (navrhovateľka mala do 01.08.2020 ako lekárka prevádzkovala súkromnú detskú ambulanciu), ani existenciu jej osobného bankrotu na ktorý poukazovala. Nepreukázala výšku ňou uvádzaných nákladov na jej osobné potreby, nebolo ani zrejmé za akých podmienok si prenajíma byt, keďže náklady a úhrady za platby spojené s bývaním nepreukázala, nie je zrejmé či v spoločnej domácnosti s ňou žije jej mladší syn, ani jeho finančná participácia na týchto nákladoch. Navrhovateľka síce predložila lekárske správy ktoré preukazujú jej fyzické obmedzenie (poškodenie hybnosti dolných končatín), avšak nepreukázala svoje tvrdenia že je zdravotne ťažko postihnutá, na čo sa v konaní odvolávala. Na základe uvedeného nemožno potom prisvedčiť obrane navrhovateľky o nesprávnom závere súdu prvej inštancie, že svoje matkové pomery preukázala (napr. aj použitie financií z predaja svojho domu v roku 2018) keď bez ďalšieho iba uviedla čo z financií z predaja domu zaplatila (údajne časť neoznačených pôžičiek a na opakované sťahovanie do prenajatých bytov). So záverom súdu prvej inštancie, že „platenie výživného na účet navrhovateľky by podliehalo exekúcii a bolo by skonzumované nárokmi veriteľov“ alebo, že „obídenie exekútora zasielaním výživného na iný než navrhovateľkin účet, nemôže byť odobrené súdom, nakoľko by sa jednalo o konanie ukracujúce veriteľov“, sa odvolací súd plne stotožňuje. Na odvolaciu argumentáciu navrhovateľky spočívajúcu v tom, že na určenie formy a obsahu výživného sa môžu strany dohodnúť, ktorá nemá žiadny vplyv na správnosť prijatých záverov súdu prvej inštancie, neprihliadol.

12. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa .

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa .

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).