Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-192-2021.pdf
PDF · 77.82 KB
Case nature
Subarea
18CoE/192/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Paulíny Pacherovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: N. T., r.č. XXXXXX/XXX, bytom W. O. XXX/XX, XXX XX G., T. F., pre vymoženie 1.644,35 Eur istiny s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 9Er/290/2014-22 zo dňa 29.01.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Pezinok, č.k. 9Er/290/2014-22 zo dňa 29.01.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pokladom ktorej mal byť exekučný titul, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pred rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom, sp. zn.: SR 03107/12 zo dňa 11.11.2013, právoplatného dňa 02.12.2013 a vykonateľného dňa 05.12.2013. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom a prílohami, zmluvou o úvere č. 106800311 zo dňa 10.08.2011, zmenkou č. 106800311 zo dňa 10.08.2011, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a plnomocenstvom, bola súdu doručená dňa 28.05.2014. Exekúcia začala spísaním návrhu na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 24.03.2014. Súd prvej inštancie poukázal tiež na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako aj na ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že súd priloženú zmluvu o úvere č. 1060800311 uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 10.08.2011 vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru to z článku 14 zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu. Z predloženého exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd si založil právomoc konať a rozhodnúť vo veci na základe rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa však nenachádzala v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie v spise a ani v žiadnom článku predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru nebola uvedená. Poukázal tiež na to, že súdny exekútor nepredložil na výzvu súdu zo dňa 05.06.2020 rozhodcovskú zmluvu.
3. Súd vyššie uvedenú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože oprávnený nepreukázal, že bola rozhodcovská doložka so spotrebiteľom dojednaná individuálne.
Zdôraznil, že z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, či v čase uzavretia predmetnej zmluvy bola s povinným rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Ak má byť podkladom pre založenie právomoci rozhodcovského súdu, rozhodcovská doložka, obsiahnutá v druhej vete čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tak táto podľa názoru súdu nespĺňa zákonné podmienky.
4. Z uvedených dôvodov súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
5. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Mal za to, že na správne zistený skutkový stav veci, súd prvej inštancie, nesprávne aplikoval právny predpis. Zdôraznil, že preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Je toho názoru, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zatavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V ďalšom uviedol, že v prípade, ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ust. § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom.
6. Zdôraznil, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu ho na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ust. § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.
8. Exekučné konania v prejednávanej veci začalo dňa 24.03.2014 spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice súdneho exekútora. Exekučný titul, ktorého vykonanie v exekúcii oprávnený navrhuje, spĺňa atribúty rozhodnutia vydaného voči spotrebiteľovi.
9. Podľa § 243d ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok, ďalej EP), prechodných a záverečných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015, sa na exekučné konania začaté v súlade s ods. 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (spotrebiteľské spory, rozhodcovské spory), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 10. Z predloženého spisového materiálu a z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa svojim návrhom na vykonanie exekúcie domáha uskutočnenia exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. v Bratislave, ktorý svoju právomoc na konanie a vydanie exekučného titulu odvodil od účastníkmi dojednanej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu nevyplýva zo samotnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa nenachádza v spise, ani v žiadnom článku predložených všeobecných podmienok poskytnutia úveru, keďže v článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru v danej veci sa zmluvné strany dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu.
11. Na jednej strane súd prvej inštancie konštatuje, že v spise sa nenachádza rozhodcovská zmluva a že strany si dohodli spor riešiť iba formou mediácie, na druhej strane súd prvej inštancie posudzuje rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a má za to, že táto je neplatná, keďže v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka oprávnený nepreukázal, že by bola rozhodcovská doložka so spotrebiteľom dojednaná individuálne. 12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozpor odôvodnenia súdu prvej inštancie s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré mal súd prvej inštancie k dispozícii v čase rozhodovania o predmetnej veci. Navyše je nesporné, že v čase rozhodovania vo veci samej sa na súde prvej inštancie rozhodcovská zmluva nenachádzala a v spise chýba dôkaz o tom, že výzva na doručenie rozhodcovskej zmluvy bola súdnemu exekútorovi aj skutočne doručená.
13. V rámci odvolacieho konania však oprávnený predložil rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou a preto bude potrebné predmetnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa viaže k uvedenej úverovej zmluve opätovne posúdiť.
14. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom všeobecných obchodných podmienok, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie uvádza, že tieto neobsahujú žiadne ustanovenie o dojednaní rozhodcovskej doložky. Z článku 14 VOP vyplýva, že zmluvné strany si dojednali len mediačnú doložku podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v zmysle ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené v mediačnom konaní pred mediačným centrom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. a registrovaným Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
15. Pokiaľ preto exekučný súd bez riadneho zistenia skutočností, z ktorých svoju právomoc vyvodil rozhodcovský súd a bez oboznámenia sa s rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou, dospel k právnemu názoru o jej neplatnosti len s ohľadom na znenie VOP nachádzajúcich sa na rube úverovej zmluvy, ktoré žiadnu rozhodcovskú doložku neobsahujú, potom je ním zistený skutkový stav nedostatočný a právne posúdenie veci v napadnutom rozhodnutí je nesprávne a prinajmenšom predčasné.
16. Odvolací súd preto považuje odvolaciu námietku oprávneného vytýkajúcu súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci za dôvodnú.
17. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
18. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa vysporiadať s výhradami odvolacieho súdu uvedených v tomto odôvodnení a v ďalšom konaní preskúmať predloženú rozhodcovskú doložku zo strany oprávneného od ktorej svoju právomoc odvodzuje titulový súd. Za týmto účelom sa oboznámi s obsahom rozhodcovského spisu titulového súdu, najmä, či tento obsahuje listinu, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc. Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená platne uzatvorenou rozhodcovskou doložkou predloženou zo strany oprávneného prijatou až po uzavretí zmluvy s povinným, potom sa exekučný súd pri vykonateľnosti exekučného titulu zameria aj na túto skutočnosť.
19. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).