Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 9/99

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

2. septembra 1999 zloženom z predsedu senátu sudcu JUDr. Tibora Šafárika a

členov senátu sudcov JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda Rapanta prerokoval

prijatý podnet , bytom v , zastúpeného

advokátkou JUDr. Danou Podhradskou, Bratislava, Estónska 16, vo veci porušenia

jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 prvej vety postupom Obvodného súdu Bratislava

3 (teraz Okresného súdu Bratislava III) v súdnom konaní vedenom na tomto súde pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Obvodný súd Bratislava 3 (teraz Okresný súd Bratislava III) svojím postupom

v súdnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov upravené v prvej vete .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej len „ústavný súd“)

bolo 10. februára 1999 doručené podanie označené ako „sťažnosť

pre porušenie ľudských a občianskych práv“. Z jeho obsahu vyplynulo, že išlo o

podnet podaný podľa (ďalej len „“),

ktorý smeroval proti postupu Obvodného súdu Bratislava 3 (teraz Okresnému súdu

Bratislava III), ktorý podľa neho spočíval v nečinnosti súdu v konaní vo veci 8 C

3/94. (ďalej len „navrhovateľ“) sa na označenom súde domáhal

žalobou proti BAZ, a.s., Bratislava, Bojnická 3, vyslovenia neplatnosti zrušenia

pracovného pomeru v skúšobnej dobe a náhrady mzdy, ktorá mu týmto vznikla.

V podnete ďalej uviedol, že napriek jeho viacerým urgenciám i sťažnostiam na

postup súdu adresovaných predsedovi konajúceho súdu 29. novembra 1996, 21. júla

1997 i 24. novembra 1998 nie je vec sp. zn. doteraz rozhodnutá. Poukázal na

to, že súdny spor nie je zložitý, lebo žalovaná organizácia neplatnosť skončenia

pracovného pomeru uznala a súd koná už len o náhrade mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru.

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 3. marca 1999 prijal podnet

na konanie, lebo spĺňal náležitosti upravené v § 20 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Na výzvu ústavného súdu

navrhovateľ 21. apríla 1999 predložil kvalifikované splnomocnenie pre advokáta na

konanie pred ústavným súdom vo veci sp. zn. .

Okresný súd Bratislava III vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu

20. apríla 1999 k obsahu podnetu uviedol, že „je pravdou, že dosiaľ (dátum listu

9. 4. 1999) vo veci vyhlásený rozsudok nebol“, pritom poukázal na skutočnosť, že od

podania návrhu vo veci rozhodovali tri predsedníčky senátu a spolu nariadili 16

pojednávaní, posledné 21. 4. 1999. Z predchádzajúcich 15 pojednávaní bol senát

riadne obsadený len trikrát, preto väčšina pojednávaní bola odročená na neurčito.

Stalo sa tak pre „nedisciplinovanosť prísediacich ako členov senátu, resp. ich

neprítomnosť na pojednávaniach“, čo však, ako bolo ďalej uvedené, „účastníka

pochopiteľne nemusí zaujímať“. V závere vyjadrenia predseda Okresného súdu

Bratislava III zdôraznil, že práve problém neúčasti prísediacich výrazne ovplyvnil

záver pri posudzovaní otázky prieťahov v konaní aj o tejto pracovnoprávnej veci,

ktorá sa (ako všetky ostatné) prerokováva v senáte, ktorého členmi sú aj prísediaci.

Na výzvu ústavného súdu obaja účastníci konania písomne oznámili

ústavnému súdu, že na ústnom pojednávaní netrvajú. So zreteľom na zhodné

vyhlásenie účastníkov ústavný súd v súlade s a

upustil od ústneho pojednávania a vo veci samej rozhodol bez účasti účastníkov

konania.

II.

Ústavný súd po vykonaní dokazovania obsahom spisu sp. zn.

Okresného súdu Bratislava III, ale aj listín predložených navrhovateľom a vyjadrenia

predsedu príslušného súdu konajúceho vo veci dospel k záveru, že podnetu treba

vyhovieť.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu.

V konaní o veci navrhovateľa vedenej na Obvodnom súde Bratislava 3 (teraz

Okresnom súde Bratislava III) táto právna neistota trvá už viac ako 5 rokov a je

nesporné, že je spôsobená postupom konajúceho súdu, ktorý nedokázal 12-krát

zabezpečiť kvalifikované zloženie senátu, čo napokon vyplýva aj z vyjadrenia

samotného súdu, hoci pojednávanie vytýčil a účastníkov naň pozval.

I keď konanie bez zbytočných prieťahov nie je možné presne časovo ohraničiť,

rýchlosť a efektívnosť konania súdu je objektívne podmienená jednak charakterom

prejednávanej veci, celkovým postupom súdu, ale aj správaním sa účastníkov

konania.

Navrhovateľ ako účastník súdneho konania (žalobca) sa správal dostatočne

aktívne, zúčastňoval sa riadne všetkých pojednávaní a iba v jednom prípade sa na

predvolanie súdu nedostavil, svoju neúčasť však ospravedlnil. Navrhovateľ (žalobca)

plne využil aj právne prostriedky ochrany svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, keď podľa a až 23

Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)

podanými sťažnosťami poukazoval na nečinnosť súdu a na prieťahy v konaní súdu.

Išlo o sťažnosť z 27. novembra 1996, ktorú adresoval predsedovi „Obvodného

súdu Bratislava 3“ a dal ju na vedomie „Mestskému súdu v Bratislave“ i ministrovi

spravodlivosti Slovenskej republiky (doručená označeným subjektom 29. novembra

1996). Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave potvrdila jej prijatie listom z

2. decembra 1996 a uviedla v ňom, že požiadala predsedu Okresného súdu

Bratislava III, aby jej poslal rovnopis odpovede na sťažnosť. Rovnako vedúca

oddelenia pre styk s verejnosťou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

potvrdila listom z 5. decembra 1996 prijatie sťažnosti navrhovateľa z 27. novembra

1996 a poučila ho okrem iného o tom, že ak by nebol spokojný s vyhovením sťažnosti

predsedom Okresného súdu Bratislava III, má právo požiadať predsedníčku

Krajského súdu v Bratislave o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného

súdu, i o tom, že táto sťažnosť sa spoplatňuje poplatkom 200,- Sk.

V odpovedi na sťažnosť navrhovateľa z 27. novembra (doručená 29. novembra

1996) predseda Okresného súdu Bratislava III uviedol, že ju považuje za čiastočne

odôvodnenú v období od 15. 1. 1996 do 10. 6. 1996. Tento nedostatok vytkol

konajúcej sudkyni a sťažovateľovi sa ospravedlnil za tento nedostatok. Ďalšie

nedostatočné konanie súdu je však podľa neho „výsledkom nedisciplinovanosti

účastníka konania, ale i prísediacich“. Sťažovateľovi oznámil, že vec bola pridelená

inej sudkyni.

V opakovanej sťažnosti navrhovateľa adresovanej predsedníčke Krajského

súdu v Bratislave z 21. júla 1997 (v ten istý deň aj doručenej) uviedol, že za 6

mesiacov od pridelenia veci ani novoustanovená predsedníčka senátu nekonala. Preto

naliehavo žiadal o „urgentné vybavenie“ jeho právnej veci, a to aj z toho dôvodu, že

sám odporca uznal neplatnosť skončenia jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe a

ide už len o rozhodnutie týkajúce sa náhrady mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru. Túto sťažnosť dal tiež na vedomie Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky (toto potvrdilo prijatie listom z 23. 7. 1997 a poukázalo na

poučenie, ktoré obsahoval jeho list z 5. decembra 1996). Odpoveď Krajského súdu v

Bratislave z 18. 9. 1997 na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom

Okresného súdu Bratislava III obsahovala vyjadrenie, že je „čiastočne opodstatnená“,

a za nedostatky spojené s neprítomnosťou prísediacich na ôsmich vytýčených

pojednávaniach sa predsedníčka tohoto súdu ospravedlnila a prisľúbila, že vec bude

sledovať.

Okresný súd Bratislava III na sťažnosť navrhovateľa z 21. júla 1997, ktorá mu

bola postúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, odpovedal listom

jeho podpredsedníčky z 25. septembra 1997, ktorá mu zdôvodňovala, že k prieťahom

došlo v súvislosti s odovzdaním jeho veci iným sudcom z objektívnych dôvodov, a za

vzniknuté prieťahy sa mu opäť ospravedlnil. Osobne podanou sťažnosťou z

24. novembra 1998 na Okresnom súde Bratislava III sa navrhovateľ sťažoval na

odročenie pojednávania pre neúplnosť senátu a neúčasť svedka zo strany odporcu;

odporučil súdu, aby svedka predviedol políciou. Sťažnosť rovnakého obsahu

adresoval aj Krajskému súdu v Bratislave, naviac s nasledovným upozornením: „V

prípade, že ani po piatich rokoch nebude spor ukončený, oznamujem Vám, že budem

nútený sa obrátiť na Ústavný súd so sťažnosťou pre porušenie mojich ľudských a

občianskych práv“.

V odpovedi na túto sťažnosť podpredseda Okresného súdu Bratislava III

v závere uviedol, že ju považuje za neodôvodnenú, lebo neúčasť prísediacich nevie

predseda senátu nijako napraviť, pokiaľ „ráno zistí, že prísediaci nie sú prítomní,

resp. ak sa ospravedlnili deň predtým“.

Za tohto stavu je čas od podania návrhu na okresný súd do dňa rozhodnutia

ústavného súdu časovo neadekvátny náročnosti skutkovej a právnej problematiky

prejednávanej veci, najmä keď odporca nezákonnosť rozviazania pracovného pomeru

v skúšobnej dobe uznal a žalobca teda podľa petitu žaloby žiadal vyriešiť už iba

výšku náhrady ušlej mzdy.

Pri určení kritérií pre postup súdu „bez zbytočných prieťahov“ v zmysle čl. 48

ods. 2 podľa názoru ústavného súdu - ako to vyplýva z jeho viacerých

rozhodnutí i z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva - argumenty,

poukazujúce na nedostatok personálu alebo problémy administratívneho charakteru

nie sú dostatočným zdôvodnením nerešpektovania požiadavky „primeranej doby“.

Napokon v tomto zmysle situáciu správne zhodnotil aj predseda Okresného súdu

Bratislava III vo svojom vyjadrení k obsahu podnetu na začatie konania, keď uviedol,

že účastníka konania nemôžu zaujímať vnútroorganizačné problémy procesného

súdu, akým v konkrétnom prípade bola nedisciplinovanosť prísediacich, spočívajúca

v neúčasti na ústnom pojednávaní senátu.

Z uvedených dôvodov rozhodol senát ústavného súdu tak, ako je to uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 1999

JUDr. Tibor Šafárik

predseda senátu