Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 51/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Tibora Šafárika a sudcov JUDr. Jána Klučku a JUDr. Viery Mrázovej vo veci

podnetu štátneho príslušníka Sýrie, t. č. bytom

zastúpeného advokátom JUDr. Bohumírom Bláhom, Bratislava,

Bajkalská 25, týkajúceho sa porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného

paktu o občianskych a politických právach v spojení s

Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

na svojom neverejnom zasadnutí 27. októbra 1999 takto

rozhodol:

Právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach v spojení s

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bolo

9. augusta 1999 doručené podanie (ďalej len „navrhovateľ“),

štátneho príslušníka Sýrie, t. č. bytom zastúpeného

advokátom JUDr. Bohumírom Bláhom, Bratislava, Bajkalská 25, označené ako:

„Podnet na začatie konania podľa pre

porušenie práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a v časti III čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach

v spojení s “. Ústavný súd SR podnet

navrhovateľa predbežne prerokoval a po zistení, že spĺňa všetky zákonom predpísané

náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konaní pred Ústavným súdom SR“) a že nie sú žiadne dôvody na jeho odmietnutie

podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona 2. septembra 1999 rozhodol o jeho prijatí na

konanie.

Navrhovateľ vo svojom podnete o. i. uviedol: „I. Dňa 17. 3. 1999 bol právnemu

zástupcovi žalobcu JUDr. Milanovi Hrbekovi doručený rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 1999. Týmto rozsudkom súd zamietol

žalobu proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej

republiky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 4. 6. 1998 č. PPZ-

350-1/OHCP-C-98. V rozsudku je uvedené, že súd vyhlásil rozsudok verejne dňa

28. 1. 1999.

II. Dňa 11. 1. 1999 bolo právnemu zástupcovi JUDr.

M. Hrbekovi doručené upovedomenie o tom, že dňa 28. 1. 1999 o 9.50 hod. v budove

Najvyššieho súdu SR v Bratislave bude po neverejnom pojednávaní verejne vyhlásený

rozsudok.

III. JUDr. Milan Hrbek sa nemohol v uvedenom termíne zúčastniť na

pojednávaní, a preto za týmto účelom splnomocnil advokáta JUDr. Bohumíra Bláhu,

ktorý vyrozumel o termíne konania verejného vyhlásenia rozsudku pána

, a obaja sa na uvedený termín dostavili pred budovu Najvyššieho súdu SR

na Župnom námestí č. 13 v Bratislave s tým, že sa zúčastnia tohoto konania. Do

budovy sme sa však nedostali, nakoľko nám v tom zabránili členovia Policajného

zboru a upozornili nás, aby sme sa vzdialili od budovy, preto že bolo nahlásené

neznámou osobou, že v budove je umiestnená bomba. Žiadal som aspoň o to, aby som

mohol s niektorým kompetentným pracovníkom hovoriť o tom, ako bolo rozhodnuté

o vytýčených pojednávaniach v tejto budove, na čo mi odvetil, že v budove sa teraz

zdržiavať nikto nesmie až do overenia pravdivosti nahlásenej informácie, resp.

nájdenia a eliminovania výbušniny. Asi po 20 minútach rozhovoru s klientom

neďaleko budovy, do ktorej nevstupovala ani nevychádzala žiadna civilná osoba, sme

obaja odišli a ja som na druhý deň informoval právneho zástupcu JUDr. Hrbeka o tom,

že verejné vyhlásenie rozsudku sa kvôli uvedenej skutočnosti nekonalo. Od uvedeného

dňa Advokátska kancelária Čerňejová, Hrbek nedostala žiadne upovedomenie, resp.

predvolanie v predmetnej veci, a teda bol dôvodný predpoklad, že Najvyšší súd

Slovenskej republiky vytýči náhradný termín. Doručenie rozsudku, kde sa uvádza, že

bol verejne vyhlásený dňa 28. 1. 1999, bolo neočakávané a žalobca je presvedčený

o tom, že spôsobom, ktorým bol poškodený na svojich ústavných právach.

...Do podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia sa v konaní pred správnymi

orgánmi o pobyte konalo len neverejne. Preto žalobca v nádeji,

že sa bude môcť konečne vyjadriť verejne a pred nezávislým orgánom, túto žalobu na

správny súd podal. O to väčšie bolo jeho sklamanie, keď nemohol verejne a pred

nezávislým súdom, za prítomnosti tlmočníka, teda v súlade s čl. 48 ods. 2, čl. 47 ods. 4

sa k veci vyjadriť, a naviac bol zbavený práva verejného vyhlásenia rozsudku,

čo je podľa môjho názoru v rozpore s .

Z dôvodu, že súd nevyhlásil rozsudok verejne, tak ako to v rozsudku nesprávne

uvádza, bol poškodený na svojich základných právach.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkových

protokolov bol uverejnený oznámením č. Federálneho ministerstva

zahraničných vecí.

Slovenská republika notifikovala sukcesiu Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach schválených Valným zhromaždením OSN v roku

1966 oznámením MZV

Tým, že súd nezabezpečil konanie v súlade s , v dôsledku čoho bol

žalobca, ako aj jeho právny zástupca zbavený možnosti zúčastniť sa pri verejnom

vyhlásením rozsudku, porušil ústavnosť v konaní pred ním, spočívajúce v porušení

základného práva účastníka konania, jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa časti III článku 14 ods. 1

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach v spojení s čl. 142 ods. 3

. Nález č. 16/97.

Aj keď sa vo veci samej podľa zákonnej procesnej úpravy nenariaďuje ústne

pojednávanie a koná sa v neprítomnosti účastníkov konania (pretože ustanovenie

to umožňuje), rozsudok sa musí vyhlasovať verejne. To predpokladá aj

povinnosť všeobecného súdu o tomto konaní upovedomiť účastníkov konania. Iný

postup všeobecného súdu zakladá porušenie ústavnosti v konaní pred ním, ktoré

spočíva v porušení základného práva účastníka konania vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 ods. 1 časti III

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach v spojení s čl. 142 ods. 3

.

V. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keď podnet spĺňa náležitosti upravené v § 20

a nie sú dôvody na

odmietnutie podnetu v zmysle § 24 tohoto zákona, žiadam Ústavný súd Slovenskej

republiky, aby uznesením o tomto podnete rozhodol:

Podnet prijíma na ďalšie konanie.

a v náleze o prijatom podnete rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím konaním vo veci vedenej pod

spisovou značkou porušil základné právo čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v časti III čl. 14 ods. 1

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach v spojení s čl. 142 ods. 3

tým, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 28. 1. 1999 nebol vyhlásený verejne.“

Na podporu tvrdení obsiahnutých v podnete právny zástupca navrhovateľa

zaslal 18. augusta 1999 Ústavnému súdu SR informáciu Ministerstva spravodlivosti

SR č. 107/1999 z 10. augusta 1999, z ktorej podľa jeho názoru vyplýva dôkaz

neuskutočnenia verejného vyhlásenia rozsudku, resp. porušenie práva navrhovateľa na

verejné vyhlásenie rozsudku 28. januára 1999. Podľa zaslanej informácie: „1. Dňa

28. 1. 1999 o 8.45 hod. zatelefonoval neznámy páchateľ na telefónnu ústredňu MS SR,

že o pol jedenástej vybuchne bomba. Následne bola táto skutočnosť nahlásená

Policajnému zboru a bola začatá evakuácia budovy. Budova bola uzatvorená

a prehľadaná príslušníkmi Policajného zboru. Uzavretie budovy bolo zrušené cca

o 13.00 hod.

2. Uznesením zo dňa 24. 9. 1999 bola vec trestného činu šírenia poplašnej

správy vyšetrovateľom uložená“.

V súlade s § 29 ods. 5 zákona o konaní pred Ústavným súdom SR sa Ústavný

súd SR 2. septembra 1999 obrátil na Najvyšší súd SR (za účasti ktorého konanie

o podnete navrhovateľa prebieha) so žiadosťou o písomné vyjadrenie sa k prijatému

podnetu navrhovateľa. Odpoveď predsedu Najvyššieho súdu SR zo 6. septembra 1999

(Sekr 359/99) sa však netýkala predmetu konania o podnete navrhovateľa. Za účelom

overenia dôvodnosti tvrdenia uvedeného v podnete navrhovateľa sa preto Ústavný súd

SR 22. septembra 1999 obrátil (v súlade s § 31 ods. 2 zákona o konaní pred Ústavným

súdom SR) na vedúceho súdnej správy Najvyššieho súdu SR so žiadosťou o pomoc pri

obstaraní podkladov na rozhodnutie Ústavného súdu SR. V odpovedi na túto žiadosť

vedúci súdnej správy Najvyššieho súdu SR 27. septembra 1999 uviedol: „Na Vaše

dožiadanie z 22. septembra 1999 čís. oznamujeme nasledovné:

V pôsobnosti súdnej správy boli prešetrené Vami signalizované okolnosti vo

veci sp. zn. . Dňa 28. januára 1999 bola signalizovaná v budove na Župnom

námestí č. 13 „Akcia bomba“ o 10.10 hod. Akcia bomba je zahrnutá do plánu

krátkodobej okamžitej evakuácie sudcov a zamestnancov Najvyššieho súdu SR

z miesta ohrozenia.

V tento deň sa pojednávalo do 10.10 hod. v súlade s časovým harmonogramom

pojednávaní senátu 7 Sž v pojednávacej miestnosti čís. P5. Potom boli pojednávania

prerušené a účastníkom, ktorí mali upovedomenie na vyhlásenie rozsudku na tento

deň, bolo oznámené, aby vyčkali, že rozhodnutia budú vyhlásené po ukončení

„poplachu“.

Senát 7 Sž vyhlasoval rozhodnutia až do vyhlásenia „Akcie bomba“, t. j. do

10.10 hod. Vzhľadom na to, že sťažovateľ mal termín na vyhlásenie rozsudku

o 9.50 hod., mohol sa pojednávania zúčastniť, ako aj vyhlásenia rozsudku v určenú

hodinu“.

II.

Z písomných vyjadrení Ministerstva spravodlivosti SR z 10. augusta 1999

a vedúceho súdnej správy Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 1999 Ústavný súd SR

zistil, že napriek tomu, že 28. januára 1999 bola v budove Najvyššieho súdu SR na

Župnom námestí 13 v Bratislave telefonicky ohlásená bomba (v dôsledku čoho sa

uskutočnila aj evakuácia jeho sudcov a zamestnancov), podľa vyjadrenia vedúceho

súdnej správy Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 1999: „V tento deň sa

pojednávalo do 10.10 hod. v súlade s časovým harmonogramom pojednávaní senátu

7 Sž v pojednávacej miestnosti čís. P5. Potom boli pojednávania prerušené

a účastníkom, ktorí mali upovedomenie na vyhlásenie rozsudku na tento deň, bolo

oznámené, aby vyčkali, že rozhodnutia budú vyhlásené po ukončení „poplachu“. Senát

7 Sž vyhlasoval rozhodnutia až do vyhlásenia „Akcie bomba“, t. j. do 10.10 hod.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ mal termín na vyhlásenie rozsudku o 9.50 hod., mohol

sa pojednávania zúčastniť, ako aj vyhlásenia rozsudku v určenú hodinu“.

Z uvedeného vyjadrenia vedúceho súdnej správy Najvyššieho súdu SR

vyplynulo, že 28. januára 1999 o 9.50 h sa uskutočnilo verejné vyhlásenie rozsudku

Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , ktoré bolo navrhovateľovi a jeho

právnemu zástupcovi oznámené 5. januára 1999. Z uvedeného dôvodu preto

navrhovateľ nebol poškodený vo svojich právach tým, že Najvyšší súd SR

„nezabezpečil konanie v súlade s “, resp. „z dôvodu, že súd nevyhlásil

rozsudok verejne“, ako to uviedol vo svojom podnete Ústavnému súdu SR z 5. augusta

1999.

Z tohto dôvodu Ústavný súd SR nevyhovel jeho žiadosti o vydanie nálezu

o porušení jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako ani práva zaručeného v časti III čl. 14 ods. 1

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach v spojení s čl. 142 ods. 3

v dôsledku toho, že rozsudok Najvyššieho súdu SR vo

veci sp. zn. nebol 28. januára 1999 vyhlásený verejne.

Vzhľadom na tento petit podnetu navrhovateľa bolo nad rámec konania

Ústavného súdu SR o ňom (a preto aj bez právneho významu), aby Ústavný súd SR

skúmal, či, v akom rozsahu, akým spôsobom a ktorý orgán usmerňoval, resp.

reguloval účasť verejnosti na vyhlasovaní rozsudkov Najvyššieho súdu SR 28. januára

1999 v dopoludňajších hodinách, keďže tieto úlohy nevykonával samotný Najvyšší

súd SR, ale iný orgán od neho odlišný (Policajný zbor).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 1999

JUDr. Tibor Š a f á r i k

predseda senátu