Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 53/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Tibora Šafárika a členov senátu JUDr. Viery Mrázovej a JUDr. Richarda

Rapanta prerokoval 27. októbra 1999 bez ústneho pojednávania prijatý podnet

Istrochemu, a. s., Bratislava, Nobelova 34, zastúpeného JUDr. Petrom Arendackým,

advokátom, Bratislava, Legionárska 4, vo veci porušenia základného práva právnickej

osoby na súdnu ochranu podľa a ods.

1 ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a

slobôd, postupom v konaní Mestského súdu v Bratislave (teraz Krajského súdu

v Bratislave) vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k.

478/96-19 zo 17. októbra 1996 a takto

rozhodol:

Podnet akciovej spoločnosti Istrochem v Bratislave, Nobelova 34,

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podnetom doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach (ďalej

len „ústavný súd“) domáhal sa Istrochem, a. s., Bratislava (ďalej len „navrhovateľ“)

začatia konania na tomto súde a vydania rozhodnutia o porušení jeho základného

práva na súdnu ochranu. K porušeniu tohto práva malo dôjsť konaním Mestského súdu

v Bratislave (teraz Krajského súdu v Bratislave; odporca), ktorý ako odvolací súd

neprejednal jeho odvolanie v medziach odvolacieho návrhu, a preto žiadal uznesenie

krajského súdu č. k. -19 zo 17. októbra zrušiť.

Ústavný súd podnet navrhovateľa po jeho predbežnom prerokovaní prijal na

konanie, lebo spĺňal náležitosti podnetu upravené v zákone Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), tým začalo konanie vo veci samej.

Navrhovateľ i odporca sa písomne vyjadrili, že na ústnom konaní o podnete

netrvajú. Keďže od ústneho pojednávania nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie

veci, prejednal ústavný súd podnet navrhovateľa bez tohto pojednávania.

Ústavný súd pri rozhodovaní o podnete vychádzal zo skutkového stavu

zisteného z obsahu podnetu, z vyjadrenia Krajského súdu v Bratislave, zo súdneho

spisu sp. zn. a z písomností predložených účastníkmi.

Navrhovateľ porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu videl v tom,

že odvolací súd sa nezaoberal všetkými jeho námietkami uvedenými v odvolaní proti

uzneseniu Obvodného súdu Bratislava 3 č. k. Ro 61/96-10 zo 7. marca 1996, ktorým

bola navrhovateľovi (v konaní pred všeobecným súdom žalovaný) uložená poplatková

povinnosť za podanie odporu v obchodných veciach. V odvolaní sa domáhal, aby

odvolací súd „preskúmal rozhodnutie z toho hľadiska, že podľa zákona sa súdne

poplatky vyberajú iba za konanie a úkony súdov, čo odpor proti platobnému rozkazu

nie je, a za konanie súdu na prvom stupni od jeho začiatku až do konca bol už súdny

poplatok zaplatený“. Ďalej žiadal, aby odvolací súd preskúmal súlad odvolaním

napadnutého rozhodnutia s ustanoveniami o súdnych poplatkoch pojednávajúcimi o

vzniku poplatkovej povinnosti“. Žiadal tiež, aby odvolací súd „preskúmal

prvostupňové rozhodnutie z toho hľadiska, že ukladá poplatkovú povinnosť niekomu,

koho zákon neuvádza ako poplatníka“.

Odvolací súd sa v uznesení č. k. -19 zo 17. októbra 1996 podľa

tvrdenia navrhovateľa „vysporiadal iba s otázkou vzniku poplatkovej povinnosti a

vyriešil otázku, kto je v tomto prípade poplatníkom“. Bol toho názoru, že odvolací súd

„nevenoval pozornosť očividne úmyselne“ rozporu prvostupňového rozhodnutia

s ustanovením , pretože v opačnom prípade by mu

bránilo vysloviť, že „poplatníkom je ten, kto takýto úkon robí, t. j. odporca, ktorý

podáva odpor“. S ohľadom na uvedené navrhovateľ konštatoval, že ak odvolací súd

neprejednal jeho vec v medziach, v ktorých sa ako odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia, neposkytol tým jeho právu ochranu v takom rozsahu, v akom mu mala

byť poskytnutá podľa ustanovenia § 212 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“).

Neposkytnutie právnej ochrany v rozsahu, v akom jej poskytnutie predpokladá

zákon, videl navrhovateľ aj v nedostatku právomoci označeného súdu vo veci

zaplatenia súdneho poplatku za odpor konať. V tomto smere uviedol, že ak krajský súd

„vo svojom rozhodnutí vyslovil, že poplatníkom je ten, kto urobí poplatkový úkon,

mal zo zákona prihliadnuť tiež na to, že podľa ust. o

súdnych poplatkoch, nemá súd právomoc vo veci súdneho poplatku za odpor konať,

pretože nie je oprávnený urobiť (vykonať) poplatkový úkon, t. j. podať odpor proti

platobnému rozkazu, a ani takýto úkon neurobil, a že nedostatok právomoci je takým

nedostatkom podmienky konania, ktorý bráni tomu, aby konanie prebehlo“.

V postupe odvolacieho súdu navrhovateľ videl porušenie ustanovenia § 212

ods. 1 a v súvislosti s porušením tohto zákonného ustanovenia aj porušenie jeho

ústavného práva na súdnu ochranu upravenú v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a tiež v ústavného ,

ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“).

V prejednávanej veci išlo teda o posúdenie, či konaním a rozhodnutím bývalého

Obvodného súdu Bratislava 3 vo veci vyrubenia súdneho poplatku za podanie odporu

vedenej pod sp. zn. Ro 61/96 a najmä či konaním a rozhodnutím odvolacieho súdu,

t. j. Krajského súdu v Bratislave, proti označenému rozhodnutiu prvostupňového súdu

na krajskom súde vedenom pod sp. zn. bolo a či nebolo porušené

ustanovenie , teda či v dôsledku porušenia zákona došlo,

prípadne nedošlo aj k porušeniu ústavného práva navrhovateľa na súdnu ochranu

podľa ustanovenia a rovnako aj Listiny.

Z priloženého súdneho spisu ústavný súd zistil, že bývalý Obvodný súd

Bratislava 3 ako súd prvého stupňa uznesením č. k. Ro 61/96-10 zo 7. marca 1996

vyzval žalovaného (Istrochem, a. s., Bratislava; v konaní pred ústavným súdom

navrhovateľ), aby v lehote 5 dní od doručenia uznesenia zaplatil v kolkoch súdny

poplatok za odpor v sume 200,- Sk.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalovaný (v konaní pred ústavným súdom

navrhovateľ) odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v podstate z dôvodov, že

a) za poplatkový úkon nemožno považovať podanie odporu proti platobnému

rozkazu,

b) súdny poplatok zaplatený navrhovateľom bol zaplatený za celé konanie pred

súdom prvého stupňa, nemal byť preto zaplatený aj za podaný odpor,

c) uznesenie je v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi

vznik poplatkovej povinnosti,

d) poplatková povinnosť bola uložená subjektu, ktorý ju podľa zákona o súdnych

poplatkoch nemá.

Nedostatok právomoci súdov na konanie a rozhodovanie o súdnych poplatkoch

navrhovateľ vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nenamietal.

Mestský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č. k. zo

17. októbra 1996 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že podľa ustanovenia § 2 ods. 1

písm. a) a o súdnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu tohto

zákona (poznámka č. 7 k položke č. 1), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového

úkonu. Poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo

žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ

a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona). Poplatková povinnosť za podaný

odpor vyplýva z poznámky č. 7 k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov a

z logického výkladu textu uvedených ustanovení vyplýva, že poplatková povinnosť

vzniká vykonaním úkonu, ktorý podlieha poplatkovej povinnosti (podaním odporu), a

poplatníkom je ten, kto takýto úkon robí, t. j. odporca (žalovaný), ktorý podáva odpor.

Ústavný súd zistil, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie podané

nebolo.

Krajský súd v Bratislave vo svojom vyjadrení k podnetu navrhovateľa ďalej

uviedol, že „vzhľadom na obsah odvolania proti uzneseniu bývalého Obvodného súdu

Bratislava 3 zo dňa 7. marca 1996 č. k. Ro 61/96-10 a obsah uznesenia bývalého

Mestského súdu v Bratislave zo dňa 17. októbra 1996 číslo konania -19

nezhľadali sme žiadne porušenie ustanovenia § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, nakoľko odvolací súd vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal

preskúmania rozhodnutia, prejednal a s námietkami v odvolaní uvedenými sa

vysporiadal“. Ďalej konštatoval, že „ak mal navrhovateľ (v pôvodnom konaní

odvolateľ) za to, že toto rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné

(s ktorým tvrdením sa však nemožno stotožniť), išlo by o procesnú vadu vo vzťahu

k rozhodnutiu súdu, nie vo vzťahu k účastníkom konania. Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia je napr. dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa

, ale nie je porušením práva na súdnu ochranu v zmysle

Listiny základných práv a slobôd, či porušením Slovenskej

republiky“. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa neoprávneného uloženia

poplatkovej povinnosti za podaný odpor uviedol, že súhlasí s názorom vyjadreným

v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 31.

januára 1994 uverejnenom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky pod č. 97 roč. 1997 a v uznesení Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 11. apríla 1995, podľa ktorých povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za odpor podaný proti platobnému rozkazu v obchodných veciach má

ten subjekt, ktorý odpor podal.

Krajský súd ďalej uviedol, že ak sa navrhovateľ domnieval, že tento súd nemal

právomoc konať a rozhodovať vo veci súdneho poplatku za podanie odporu proti

platobnému rozkazu v obchodných veciach, mal proti jeho uzneseniu podať dovolanie

podľa .

S ohľadom na uvedené dôvody navrhoval Krajský súd v Bratislave podnet

Istrochemu, a. s., Bratislava ako nedôvodný zamietnuť.

II.

Podstata základného práva na súdnu ochranu spočíva v prvom rade v oprávnení

každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

namietanému právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie

o súdnej ochrane vykonávajú ( v spojitosti s ). Základné

právo na súdnu ochranu účastníka konania nespočíva teda len v práve domáhať sa

súdnej ochrany; ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom ustanoveným postupom súdu,

dostať. Procesnoprávny rámec konania všeobecných súdov je vymedzený najmä

ústavnoprocesnými princípmi riadneho a spravodlivého procesu upravenými v čl. 46

až 50 . Tieto princípy sú obsahovo naplnené základnými právami účastníkov

konania a im zodpovedajúcimi povinnosťami súdov konajúcich o veci, ktoré upravuje

zákon. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom, je

vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1

. Z citovaného ustanovenia i z je zrejmé, že ochranu základným

právam (slobodám) poskytujú predovšetkým všeobecné súdy. Ústavný súd súdnu

ochranu v konaní o podnete poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv

účastníkov konania chránených zákonmi (napr. ,

) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody

upravených (ústavným zákonom) alebo medzinárodnou zmluvou podľa

.

Navrhovateľ vo svojom podnete namietal, že Krajský súd v Bratislave

uznesením č. k. -19 zo 17. októbra 1996 porušil jeho právo na súdnu

ochranu, pretože nepreskúmal odvolanie, ktoré podal proti uzneseniu Obvodného súdu

Bratislava 3 (teraz Okresného súdu Bratislava III - ďalej len toto označenie) č. k. Ro

61/96-10 zo 7. marca 1996 o uložení poplatkovej povinnosti za podaný odpor tak, ako

to ustanovuje , t. j. v medziach, v ktorých sa domáhal jeho

preskúmania.

Vychádzajúc z obsahu citovaného ustanovenia v spojení s

medze prejednania odvolania, v ktorých sa odvolateľ domáha preskúmania

rozhodnutia, zvýrazňujú dispozičnú zásadu účastníkov konania. Týmto názorom súd

nie je viazaný, iba ak ide o prípady uvedené v až d) . Odvolateľ je

povinný v odvolaní uviesť odvolací návrh, ktorý kvalitatívne spočíva v tom, že v ňom

uvedie, čoho sa odvolaním domáha. Môže to byť len zmena napadnutého rozhodnutia

alebo jeho zrušenie.

Navrhovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Keďže odvolací

súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, navrhovateľ nemal úspech v odvolacom konaní

a neúspech v konaní, nemožno považovať za porušenie jeho základného práva

uvedeného v .

Z uvedených dôvodov ústavný súd podnet ako nedôvodný zamietol.

V časti, ktorou sa domáhal navrhovateľ zrušenia rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave č. k. -19 zo 17. októbra 1996, ústavný súd podnet rovnako

zamietol, pričom nepovažuje za účelné opätovne uvádzať svoje argumenty právneho

záveru týkajúceho sa riešenia problematiky návrhu na zrušenie rozhodnutia

všeobecného súdu. Nedostatok svojej príslušnosti zrušovať rozhodnutia podrobne

zdôvodnil ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých bol navrhovateľ

účastníkom konania a odporcom všeobecné súdy, preto poukazuje na svoje

rozhodnutie sp. zn. z 3. marca 1999 s tým, že na právnych záveroch

v tomto rozhodnutí uvedených v celom rozsahu trvá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 1999